Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

mi, keï V. V. Vinogradov rozpracoval teóriu Ch. Ballyhoo ekvivalencii frazeologickej jednotky so slovom, aplikovalju v prvej klasifikácii frazém a vyslovil prognózuo budúcnosti frazeológie ako samostatnej vedeckej disciplíny.Najprv v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, neskôrv ïalších slovanských krajinách i v nemeckej jazykovedevznikajú prvé štúdie s frazeologickou problematikou,onedlho vychádzajú prvé monografie i frazeologickéslovníky. Teoreticko-metodologické otázky sa komplexnea systematicky zaèínajú skúma najmä po rokovaniachsamarkandskej konferencie v roku 1971. Pre nasledujúceobdobie vývinu frazeológie je príznaèná bipolárnaorientácia výskumu. Ten na jednej strane pokraèuje v tradiènýchmetódach minuciózneho evidovania a klasifikáciemateriálu, na strane druhej naïalej prebiehajú diskusiev rámci samej teórie frazeológie, kde najmä v poslednýchrokoch bada skepsu nad deskriptívnymi metódamiprebiehajúceho základného výskumu, ktoré stále neprinášajúdefinitívne odpovede na nevyriešené otázky frazeologickejteórie.Hoci základný výskum teoreticko-metodologickúproblematiku zdanlivo nerieši, disponuje usporiadanýmisúbormi jednotlivých typov frazém, konkrétnymi sondamido ich vnútorných i vonkajších syntaktických vz a-hov, èím sa stáva objektívnym kritériom pre abstrahovaniepodstatných znakov frazeológie a jej vz ahu k inýmjazykovedným disciplínam. Takýto viacrozmerný charaktermá aj recenzovaná publikácia, v ktorej profesorka ruskéhojazyka na Filozofickej fakulte univerzity v Záhrebe,chorvátska frazeologièka Željka Finková-Arsovská podávakomparatívno-kontrastívny poh¾ad na štruktúru a fungovanieustálených, resp. frazeologických prirovnanív chorvátskom a ruskom jazyku. Okrem úvodu (s. 5),zoznamu citovanej literatúry a prameòov (s. 121-128) sapráca èlení na dva samostatné celky. Teoretickej problematikeskúmaného typu frazém, ktorého korpus v chorvátskomjazyku reprezentuje okolo 600 jednotiek, sa autorkavenuje v šiestich kapitolách – Poredba i poredbenifrazemi (s. 10-11), Strukturni aspekt poredbenih frazema(s. 12-20), Paradigmatiènost poredbenih frazema (s. 21-25), Sintaktièki aspekt poredbenih frazema (s. 26-28), Semantièkiaspekt poredbenih frazema (s. 29-36) a Konceptualnaanaliza poredbenih frazema (s. 37-61). Praktickúèas práce predstavuje slovníkové spracovanie frazeologickýchprirovnaní v chorvátskom a ruskom jazyku:Popis poredbenih frazema hrvatskog i ruskog jezikaobuhvaæenih konceptualnom analizom (s. 62-80), Priruènirjeènik hrvatske poredbene frazeologije (s. 81-107) a Rjeènikruskih poredbenih frazema upotrijebljenih u ovomeradu (s. 108-120).V prvej kapitole sa venuje pozornos vlastnostiamfrazém (cjelovitost, ustaljenost, resp. reproduktivnost, slikovitost,ekspresivnost a i.) a niektorým procesom ichvzniku, akými sú napríklad potpuna desemantizacija, t. j.úplná frazeologizácia, a djelomièna desemantizacija, t. j.èiastková frazeologizácia. Základná jednotka frazeológie– frazéma sa charakterizuje ako spojenie slov, ktoré mávo svojom zložení najmenej dva komponenty (s. 6), konkrétnedva autosémantické, prípadne kombináciu jednéhoautosémantického a jedného synsémantického komponentu.Z h¾adiska rozsahu, èiže zloženia frazém sa hovorío ich trojstupòovom èlenení: fonetska rijeè, skup rijeèia frazemi-reèenice. Za najmenšiu jednotku frazeológiesa pokladá fonetska rijeè, v slovenskej frazeologickejterminológii známa ako minimálna frazéma. Charakterizujesa ako jednotka, ktorá sa najèastejšie skladá z jednéhoautosémantického a jedného (alebo viacerých) synsémantickýchslov, prièom podstatným znakom tohtoštruktúrneho typu je, aby tvoril jeden významový celok.Pojmom skup rijeèi sa oznaèujú frazémy so stavbou syntagmya frazemi-reèenice sú jednotky so stavbou vety alebosúvetia, zo staršej slovenskej frazeologickej literatúry známeako frázy, v súèasnej terminológii ako frazeotextémy.Nasledujúce èasti sú venované štruktúrnej, paradigmatickej,syntaktickej, sémantickej a konceptuálnej analýzefrazeologických, resp. frazeologizovaných prirovnanív chorvátskom jazyku (poredbe = komparacije = poredbenifrazemi), ktoré sa z viacerých aspektov konfrontujús typologicky totožnou skupinou frazém v ruskomjazyku. Tieto jednotky majú vo frazeologickom systémekaždého prirodzeného jazyka výnimoèné postavenie, ktoréje dané jednak ich poèetným zastúpením a tiež skutoènosou, že v rámci relatívne stabilnej trojèlennej schémy(comparandum : tertium comparationis : comparatum) tvoriatakmer neobmedzené množstvo štruktúrnych podtypov.Ž. Finková-Arsovská z h¾adiska vnútornej stavbyanalyzuje komparatívne frazémy s trojèlennou a dvojèlennouštruktúrou, teda tie, ktoré v chorvátskom aj ruskomjazyku predstavujú dva základné modely sledovaného súborufrazém. Trojèlenný štruktúrny typ má schému A + B+ C, kde A je comparandum (prirovnávaná èas ), èasB je formálny znak, t. j. komparátor (poredbeni veznik)a v èasti C je zastúpená prirovnávacia zložka, teda comparatum.Tento trojèlenný štruktúrny model sa pod¾a lexikálnehozastúpenia komponentov v èasti C ïalej èlenína komparatívne frazémy syntagmatického a vetného typu.Pä základných skupín prirovnaní syntagmatického typus trojèlennou štruktúrou (verbálne, adjektívne, adverbiálne,substantívne, pronominálne) autorka pod¾a slovnodruhovéhoobsadenia komponentov diferencuje na ïalšiepodskupiny. V rámci tohto triedenia napríklad pri verbálnychkomparatívnych frazémach syntagmatického charakteru(glagolski frazemi so strukturom skupa rijeèi,s. 12-17) vymedzuje 19 modelov ich tvorenia v chorvátskomjazyku – (1) pjevati kao slavuj, (2) rasti kao iz vode,(3) izgledati kao naslikan, (4) živjeti kao mali bog, (5)osjeæati se kao kod kuæe, (6) nalikovati (slièiti)kao jaje jajetu, (7) paziti na koga, na što kao na zjenicuoka, (8) juriti (trèati a pod.) kao muha bez glave, (9) osjeæatise kao riba na suhom, (10) zabavljati se (imati veselja)s èim kao nori s guslama, (11) držati se koga, èega kaopijan plota, (12) vrtjeti se (motati se, obilaziti) oko koga,oko èega kao maèak oko vruæe kaše, (13) èuvati (nositi,držati) koga, što kao kap vode na dlanu, (14) èuvati (nositi,držati) koga, što kao malo vode na dlanu, (15) živjetikao dva goluba, (16) govoriti francuski (njemaèki a pod.)kao krava latinski, (17) živjeti kao golub i golubica, (18)sjeæati se èega kao danas, (19) spremati se kao gladansrat. Takáto precízna klasifikácia prináša nielen komplexnýsumár informácií o slovnodruhovom obsadení komparatívnychfrazém v chorvátskom jazyku, ale aj o ich kvantitatívnomzastúpení z h¾adiska jednotlivých štruktúrnych84