toène nahliadnu do širších slovensko-ukrajinsko-bieloruskýchkontaktov, prièom konštatuje, že slovensko-ukrajinskéa ukrajinsko-bieloruské literárne a kultúrne kontaktyboli historicky ve¾mi plodné a aktívne, slovensko-bieloruskékontakty sú nepravidelné a vo viacerých oblastiachobmedzené. Styèným bodom všetkých troch literatúr jepod¾a autorky Taras Ševèenko, ale aj Ivan Kraskovskýa klasici bieloruskej literatúry J. Kupala a J. K o l a s .O Vasy¾ovi Hryhorovyèovi Barskom a o jeho cestopise,v ktorom opisuje Slovensko, slovenské dediny, slovenský¾ud, jeho odev, slovenské mestá referuje príspevokJozefa Šelepca Slovensko v ukrajinskom cestopisez 18. storoèia (s. 92-95).Imrich Sedlák podáva podrobný preh¾ad o pestovaníslovensko-rusínskych vz ahov, prièom zdôrazòuje, že Rusínova Ukrajincov pokladá za jednu menšinu na Slovensku(Vz ah štúrovcov a Rusínov v období národného obrodenia,s. 96-113). Dôraz kladie na èinnos prešovských rusínskych(ukrajinských) spolkov, ktorých predstavite¾mi boli A. Duchnoviè,A. Pavloviè, A. Dobriansky a h¾adá spoloèné znakyich èinnosti so slovenským národnooslobodzovacím hnutím.Ado¾f Ivanoviè Dobrianskij a Slovensko je názov príspevku<strong>Stanislava</strong> Koneèného (s. 114-125), ktorývhodne dopåòa predchádzajúci text, keï charakterizujehlboké a neprerušované vz ahy A. Dobrianskeho so Slovenskomv èase národnooslobodzovacieho hnutiav Rakúsko-Uhorsku.¼ubica B abotová v príspevku Slovenská literárnaveda a Anatolij Kralyc´kyj (s. 126-137) upriamuje pozornosna spisovate¾a a kultúrneho dejate¾a Anatolija Kralyckého,ktorý, ako sama konštatuje, patrí „nateraz medzinajmenej docenené osobnosti v pohybe národného a spoloèenskéhoživota Rusínov-Ukrajincov 19. storoèia“ (s. 126).Autorka sa podrobnejšie venuje cestopisu A. Kralyckého,v ktorom opisuje slovenské mesteèká a mestá a svoje dojmyz nich, B. Nosáka-Nezabudova a jeho cestopisy. Všestrannýzáujem A. Kralyckého o slovenský kultúrny životdokumentuje autorka poukazom na mnohé recenzie a žurnalistickéèlánky o živote Slovákov i na preklady slovenskejumeleckej literatúry do ukrajinèiny a naopak.Slovenskou umeleckou literatúrou na Ukrajine po2. svetovej vojne sa zaoberá text Vasy¾a ¼ubèenka(s. 138-145). Autor vymenúva mnohých slovenských spisovate¾ov,ktorí sa dostali na ukrajinský trh vïaka ukrajinskýmprekladom, mapuje jednotlivé obdobia od roku 1956(koniec stalinizmu), keï sa zaèalo ukrajinským prekladomslovenskej literatúry venova viac pozornosti, až po súèasnos, prièom nezabúda poukáza aj na nedostatky, èi rôzneprekážky, ktoré komplikujú vydávanie kníh na Ukrajine dnes.V príspevku Texty a kontexty ukrajinskej literatúryna Slovensku (s. 146-153) podrobuje Andrej È erveòákanalýze tvorbu štyroch odlišných básnikov – Sergeja Makaru,Eliáša Galajdu, Štefana Hostiòáka a Jozefa Zbihleja.Všetci štyria umelci vyjadrujú, zobrazujú a stváròujúrôzne stránky etnického ukrajinského a slovenskéhoi vše¾udského univerza.Urèi miesto poézie Sergeja Makaru v kontexte ukrajinskeja slovenskej povojnovej poézie, poukáza na jejzvláštnosti, novátorstvo a umeleckú úroveò i prínos doukrajinskej poézie sa pokúša Michal Roman v príspevkuPoetyèna tvorèis Serhija Makary v konteksti povojennojiukrajins´koji ta slovac´koji poeziji (s. 154-179).Krízovým stavom èloveka ako cie¾ovou motivácioudramatizmu v súèasnej ukrajinskej literatúre na Slovensku(s. 180-188) sa zaoberá Jaroslav D ž oganík. Analyzujúcintratextové a extratextové prvky súèasnej ukrajinskejliteratúry ilustrované na tvorbe I. Jackanina autor ukazuje,že schopnosti ukrajinských spisovate¾ov Slovenskaz h¾adiska tvorivého h¾adania a ich umelecké ambície súdostatoène ve¾ké na to, aby dokázali umelecky zobraziproblémy každodennej reality a krízové situácie ¾udskéhoživota, ktoré dnešok prináša (vo¾ne citované, s. 188).Charakteristické zvláštnosti postmodernej feministickejprózy v slovanských jazykoch na príklade porovnávaniatvorby ukrajinskej autorky O. Zabužkovej so slovenskýmispisovate¾kami Janou Juráòovou, Evou Maliti-Fraòovou, Stanislavou Chrobákovou, Etelou Farkašovou,Altou Vášovou sú výsledkom analýzy Viery Žemberove j v príspevku Feminizmus a poetika umeleckej prózy(postmoderná ukrajinská a slovenská próza; s. 189-199).Autorka štúdie upozoròuje na odlišnosti vo feministickejlínii slovenských prozaièiek, ktoré sa sústreïujú „…naotázky subjektu v jeho „malom,“ komornom, zväèša ajzvnútra videnom svete…“ a vo feminizme O. Zabužkovej,ktorej „…výpoveï je panoramatická, ve¾koplošná,celostná vízia…“ (vo¾ne citované, s. 197).Pozornos tej istej ukrajinskej spisovate¾ke O. Zabužkoveja jej románu Polevyje issledovanija ukrajinskogoseksa venuje aj Ivo Pospíšil (s. 200-211), prièomzdôrazòuje, že román sa nejaví ako jednoznaène postmodernýtext, iba odráža charakteristické èrty súèasnosti, tedaje kvázipostmoderný.Tretia kapitola príspevkov je venovaná otázkam prekladuumeleckej literatúry. Te ana L i c h t e j o v áv príspevku Poézia Andreja Sládkovièa v ukrajinskýchprekladoch (s. 213-224) hodnotí preklady slovenskéhobásnika ukrajinskými spisovate¾mi O. Pavlovièom, P. Hrabovským,S. Holovanivským a I. Macynským. Za najhodnoverejšiepokladá preklady S. Holovanivského.Valéria Juríèková odkrýva tvorbu B. I. Antonyèacez prizmu kabalistickej filozofie a osobitnú pozornosvenuje úplnosti prekódovania danej špecifiky do slovenskéhoprekladu realizovaného ¼. Feldekom. Príspevok mánázov Variabilita obraznosti B. I. Antonyèa v slovenskompreklade ¼. Feldeka (s. 225-236).Dmytro Pavlyèko ako prekladate¾ je názov príspevkuJána Jurèa (s. 237-241). Autor v štúdii sleduje metodikuprekladu Dmytra Pavlyèka pri preklade slovenskejpoézie v Antológii slovenskej poézie 20. storoèia a vysokooceòuje jeho službu slovenskej literatúre.Štvrtá kapitola obsahuje príspevky z jazykovedy.¼udmila Us ugová sa v príspevku Puti razvitija obšèeslavianskogonasledija v ukrajinskom i slovackom jazykach(s. 243-258) venuje osobitostiam sémantickéhorozvoja etymologických hniezd, sledujúc fonetické a morfologickézmeny, premeny rôznych variantov sledovanýchkoreòov slov, na základe ktorých sa formovali nové homomorfnélexikálne polia. Analýza sa deje na vybranýchpraslovanských základoch, prièom sa porovnávajú štruktúryhomomorfných lexikálnych polí v slovenskom a ukrajinskomjazyku.Na základe materiálu 6. zväzku Celokarpatského dialektologickéhoatlasu uvádza Zuzana Hanude¾ováv porovnávacom slovensko-ukrajinskom (miestami aj èes-90
kom) aspekte onomatopoické citoslovcia v uvedených jazykoch(Leksyèni paraleli ukrajins´kych hovoriv SchidnojiSlovaèèyny u karpats´kim movnim areali, s. 259-263).Slovensko-ukrajinské paralely nachádza MychajloSiusko pri sledovaní lexikálnych jednotiek obsiahnutýchvo Východoslovenskom slovníku (Universum, Košice-Prešov2002). Ilustruje fonetickú, gramatickú a lexikálnusvojráznos ukrajinského jazyka, upozoròuje nainterferencie v živom jazyku (s. 264-270).Ukrajinsko-slovenskou interferenciou na lexikálnosémantickejúrovni (s. 271-279) sa zaoberá Svitlana M e d -viï-Pachomova. Z komunikatívneho, štrukturálnosémantickéhoa etymologického aspektu si autorka všímamedzijazykovú homonymiu.Slovenským a ukrajinským èíslovkám v jazykovede,jazykovom systéme a v reèi obidvoch jazykov (s. 280-287) sa venuje Jarmila Kredátusová. Autorka na základeporovnávacej analýzy konštatuje, že opis èísloviekako slovného druhu je pomerne kvalitne spracovaný slovenskýmijazykovedcami. Predkladá viaceré výsledky svojichvýskumov v oblasti danej problematiky.Nazvy osib spi¾noho rodu v slovac´kij ta ukrajins´kijmovach je názov príspevku Lesie Budnikovej (s. 288-291). Autorka uvádza mnohé slovotvorné typy, ktoré súfrekventované v ukrajinèine pri tvorbe podvojného rodu;v slovenèine je poèet takýchto typov obmedzený. Táto gramatickákategória je pod¾a autorky charakteristická prevýchodoslovanské jazyky.Július Hojdaš odha¾uje a porovnáva funkèno-štylistickémožnosti literárnoumeleckých antroponým v tvorbeukrajinských a slovenských autorov postmoderny J. Andruchovyèaa P. Piš anka (s. 293-298). Autor vyslovujemienku, že funkèno-štylistické možnosti okazionálnychantroponým v obidvoch súèasných literatúrach sú rovnaké,odlišné sú iba tendencie (motivácie) ich tvorenia.Problematikou výuèby ukrajinského jazyka na Slovensku(Do problemy vykladaòòa ukrajins´koji movyv slovac´kij avdytoriji) sa zaoberá O¾ga B randysová(s. 299-305). Poukazuje na nevyhnutnos rozširovaniaexistujúcej lexikografickej bázy ukrajinského a slovenskéhojazyka a rozoberá problematiku koncipovania uèebniceukrajinského jazyka pre Slovákov.Na záver môžeme iba konštatova , že zborník je naplnenýzaujímavými štúdiami, ktoré môžu oslovi aj širšíokruh záujemcov, nielen tých, ktorí majú blízko k ukrajinskémujazyku.Jarmila KredátusováSlovensko-ukrajinské vz ahy v oblasti jazyka,literatúry, histórie a kultúry. Ed. ¼. Babotová– J. Kredátusová. Acta FacultatisPhilosophicae Universitatis Prešoviensis.Slavistický zborník 4. Prešov 2003. 404 s.O blízkosti slovanských národov sa hovorilo užve¾akrát. Vzájomné puto medzi Slovenskom a Ukrajinounachádzame v mnohých oblastiach. O aktuálnosti tematikysvedèí aj medzinárodnáp vedecká konferencia Slovensko-ukrajinskévz ahy v oblasti jazyka, literatúry, históriea kultúry, ktorá sa konala 12. – 13. septembra 2002 v Prešove.Výsledkom tohto v poradí už tretieho stretnutia slovakistova ukrajinistov je aj recenzovaný zborník.Zborník obsahuje úvodné slovo, príspevky z plenárnehozasadnutia a z troch sekcií – jazykovednej, sekcieliteratúry a kultúry a sekcie histórie a politológie. Obsahuje38 príspevkov (vrátane úvodného slova), z ktorých20 je v slovenskom jazyku, 17 v ukrajinskom a jedenv ruskom. Svoje príspevky tu uverejnilo 27 úèastníkov zoSlovenska a 11 z Ukrajny.Úvodné slovo mala ¼ubica Babotová. Priblížilav òom tradíciu a potrebu slovensko-ukrajinských dialógov,o èom svedèí aj táto konferencia, zameraná na slovensko-ukrajinskévz ahy v oblasti jazyka, literatúry, históriea kultúry.Plenárne zasadnutie obsahuje príspevky MichalaDaniláka, Mikuláša M u š i nku a Mikuláša Šteca.Podrobnejšie sa budeme venova jazykovednej sekcii ktoráobsahuje 11 príspevkov. Viaceré z nich sa venujú problematikevýskumu náreèí. Ladislav B artko hovorí nieleno vplyve ukrajinských náreèí na slovenèinu, ale podáva ajinformácie o výskume náreèí, o súèasnom stave výskumua o jeho doterajších výsledkoch, cie¾och a smeroch. Systémovýmzmenám vo fonologickom systéme osturnianskehonáreèia, ktoré boli motivované alebo stimulovanéprocesom po¾sko-ukrajinskej interferencie a vïaka ktorýmsa osturnianske náreèie priblížilo ku goralským náreèiam,hovorí Júlia D udášová-Kriššáková. Problematikeukrajinsko-slovenskej interferencie v ukrajinskýchnáreèiach na východnom Slovensku sa venuje Zuzana H a -nude¾ová. Mária È i ž m árová rozde¾uje skúmanýfrazeologický mikrosystém Vnímanie priestoru na štyritematické skupiny: vnímanie rozlièných objektov v priestore,vnímanie miesta v priestore, vnímanie smeru a vnímanievzdialenosti v priestore. O možnosti využitia regionálnychrukopisných slovníkov pri skúmaní podobnostijazykových fenoménov v ukrajinských dialektoch zakarpatskejoblasti a susedných teritórií hovorí Borys Halas.Jarmila Kredátusová porovnáva slovenské a ukrajinskélexémy na základe onomaziologického prístupu. Porovnávacímzákladom sú slovotvorné typy v slovenèinea ukrajinèine. O príèinách vzniku medzijazykovej homonymiehovorí Svitlana M edviï-Pachomova. ¼ubaMillá sa venuje etymológii zoologických termínovv ukrajinských náreèiach na východnom Slovensku. Problematikutranskripcie a transliterácie antroponým a toponýmz h¾adiska prekladu naèrtla Jarmila O p a l ková.Ján Sabol a Július Zimmermann okrem syntetickejfonologickej teórie predstavujú podstatu novej experimentálnejfonetickej analýzy – spektrografickej a škálografickejanalýzy akustického reèového signálu. Analýze sfér používaniaspisovného jazyka (slovenského, ukrajinského, bieloruského,srbského, chorvátskeho, bosnianskeho, èiernohorského,macedónskeho a slovinského) v novoutvorenýchslovanských štátoch sa venuje ¼udmyla Vasilieva.Sekcia literatúry a kultúry obsahuje 14 príspevkov,ktoré sa venujú porovnávaniu ukrajinskej a slovenskej literatúryz rôznych uhlov poh¾adu, jednotlivým osobnostiamspätým s ukrajinskou literatúrou (ako napríklad Julij Stavrovskij-Popradov,Oles Honèar, filozof Dmytro Èyževskyj,Gyula Krúdy), problematike prekladu umeleckej literatúry,91
- Page 1:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5:
Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7:
List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14:
B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16:
- Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18:
z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20:
o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22:
možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24:
LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26:
v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28:
ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30:
Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32:
Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34:
východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36:
promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82: waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84: typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86: na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87: J. Raclavská na základe analýzy
- Page 91 and 92: v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94: vinska a Èeska), na vedeckých pod