Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

ukopis 53 zo zaèiatku 17. storoèia, resp. z prelomu 16. a 17. storoèia. Hovorí sa v òom o stavecirkvi 485 rokov pred napísaním kázne. Keïže kázeò vznikla v 17. storoèí, v uvedenom úryvkusa myslí na cirkev vo vznikajúcom Uhorsku na prelome 11. – 12. storoèia, èiže v èase, keï doseverovýchodných èastí Uhorska už prichádzali kolonisti ako strážcovia severných i severovýchodnýchhranièných priestorov z východoslovanských oblastí. Išlo prevažne o osadníkov, ktoríboli v Uhorsku zvláš verní panovníkovi. Z týchto pris ahovalcov sa formovala aj tzv. telesnástráž panovníka. Za svoje služby, ktoré vykonávali aj ako strážcovia na hraniciach Uhorska a Halièe,boli pod ochranou panovníka. V spisoch sa èasto uvádzajú ako Rutheni Regiae Majestatis: 54„byli latin‚nici vespolq izq greki pri ednom‚ ustavh a0. lht‚ i p0 i e0. lht‚ i na všitkom‚ ednost‚byla: proskuroú slôžili, mal‚ženqski slúbimñi mali, ceremonhi ednostajnyi byli cr+kovnyi,åko to nn+h Grekove i Rôsq drqžimo za laskoú milogo Ba0. I ne treba sä ïòipati ï Ustavyap4lqskoi, kotoraä to ustavila st+aä sqbornaä ap4lqskaä cr+kwv‚, do skonèenä svhta ne bôdezniòena v grecqkom‚ i v rô4kom‚ zakonh milom‚, ktoäci stateène vhrô svoú drqžit‚, a neïstôpaet‚ ei.“ Oznaèenie ruský a grécky (Grekove i Rôsq; v grecqkom‚ i v rô4kom‚) pritom nemusíma jedine etnickú motivovanos . Zvyèajne oznaèuje príslušnos k byzantsko-slovanskej obradovejtradícii, alebo ide o oznaèenie normy (teda cirkevneho ustavu, pravidiel; pri ednom‚ ustavh;grecqkom‚ i v rô4kom‚ zakonh). Ako analógiu možno uvies oznaèenie risjani ljudi, ktorým sa naBalkáne oznaèujú všetci slovanskí pravoslávni (orthodoxní) veriaci bez rozdielu národnosti, èímvyjadrovali svoju príslušnos k byzantskej tradícii. 55 Podobných príkladov možno v cyrilskýchrukopisných pamiatkach nájs viacero, no vyžaduje si to systematický, komplexný výskum.V súvislosti s doteraz uvedeným možno konštatova , že religiózno-obradová tradícia kolonizaènéhoživlu poèas tzv. prvej i tzv. druhej vlny kolonizácie bola rovnaká (išlo o príklon k byzantsko-slovanskejobradovej tradícii). Keïže prísun nového obyvate¾stva nemôže by trvalýa jeho asimilácia èi prispôsobovanie sa domáceho obyvate¾stva novým, èasto aj ekonomickyvýhodnejším podmienkam (oslobodenie od daní, ochrana panovníka, možnos slobodne postaviosadu, lovi zver v lesoch a pod.) je lákavé, nemožno jednoznaène vylúèi ani reminiscenciebyzantskej (ve¾komoravskej) tradície a prispôsobovanie sa domáceho obyvate¾stva novým pomerom.56 V tejto súvislosti treba potom uvažova aj o spostredkovanom (bulharskom) vplyve,keïže na východnom Slovensku a pri¾ahlej bývalej Podkarpatskej Rusi nachádzame pamiatkynapísané pod vplyvom bulharskej cirkevnoslovanskej tradície. 57Zároveò možno uvažova aj o tom, èi a ako sa cirkevnoslovanský, cyrilikou zapísaný textrealizoval v jazykovom prostredí domácich (slovenských) veriacich. Treba si teda bez akýchko¾vekpredsudkov položi otázku, èi z jazykového i kultúrno-historického h¾adiska možno hovorio existencii slovenských veriacich byzantsko-slovanského obradu už pred tzv. druhou vlnou valašskejkolonizácie. Práve na tento moment významne upozoròujú niektoré jazykové rozdielnosti,ktoré nachádzame v zápisoch cyrilských textov z východného Slovenska a bývalej Podkarpatskej53Opis pamiatky podal †lÁŠn €vorskÁj v práci NovyŠ rukopisnyŠ naxodki v§ oblasti starinnoj karpatorusskojpis«mennosti XVI – XVIII vªkov§. Praha 1934, s. 41-55. Nie je možné urèi , kedy rukopis presne vznikol, leboobsahuje celý diapazón kázòovej tvorby od prelomu 16. a 17. storoèia do polovice 19. storoèia. Pod¾a jazyka všakmožno usudzova , že vznikal v prostredí byzantsko-slovanskej obradovej tradície na východnom Slovensku a pri¾ahlejèasti bývalej Podkarpatskej Rusi.54Neskoršie ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh vo svojom spise Hungaria z roku 1536 ich oznaèuje ako Rutheni,janitores Regis et Reginae. Porovnaj PETROV, A.: Kdy vznikaly ruské osady na uherské Dolní zemi a vùbec za Karpaty?In: Èeský èasopis historický, 1923, roè. 29.55Porovnaj CVIJIÆ, J.: Z úvah o národopisu Makedonie. In: Èeskoslovensko-jihoslovanská Liga, roè. 4, è. 2-3, s. 11.56Porovnaj napríklad HALAGA, O. R.: Osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci. Košice : Svojina, 1947i VARSIK, B.: Slováci a ich etnický priestor v minulosti. In: Slovenská liga, 1948, roè. 19, è. 9-10, s. 5. Na s. 8-9 B.Varsik uvádza ïalšie súvislosti, predovšetkým to, že Slovensko 11. – 12. storoèia sa z etnického h¾adiska nelíšilo odSlovenska 9. storoèia (z doby Ve¾kej Moravy).57Z paleografického h¾adiska pozri v práci êima, P.: Iz nablŸdenij nad cerkovnoslavŠnskim naslediem Slovakii.Bratislava : Pedagogické nakladate¾stvo, 1968. 143 s.38