Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-291, 348), možno uvies , že na Spišskej Kapitule sa v roku1288 spomína prepošt Jakub, rodák z Farkašoviec, ktorého uhorská komora titulovala ako biskupa,a v roku 1293 prepošt Lukáš, obidvaja byzantského obradu (Jacobum Praepositum, paulopostfuturum Scepusiensem Episcopum, graeco Ritui addictum fuisse...; Lucas Praepositus Scepusiensis,et ipse Graeci Ritus...). Otázkou je, èi existencia biskupov byzantského obradu naSpišskej Kapitule je náhodná, keï existenciu schizmatikov v severovýchodnej èasti Uhorskapripúšta aj pápež Gregor IX. už roku 1234. Ten totiž karhá kres anov v Uhorsku, že neprijímajúsviatosti od svojich diecéznych biskupov vysvätených v latinskom obrade, ale od rozliènýchpotulných biskupov graeci ritus, ktorých nazýva „pseudobiskupmi.“ Pri tejto príležitosti pripomína,že tak konajú nielen Valasi, ktorí sa vo všeobecnosti pokladajú za príslušníkov byzantskejobradovej tradície, ale postupujú tak aj Nemci i ostatní Uhri žijúci v tých krajoch. 50 Treba všakuvažova aj o tom, èi forma birituálnosti miestnych biskupov v èase silnejúceho prílevu osadníkovna valašskom práve nebola zámerná, najmä keï si uvedomíme, že takmer o tri storoèianeskôr (v roku 1604) pravoslávny biskup Sergej, administrátor Mukaèevskej eparchie siahajúcejaž na Spiš, priznáva vo svojom biskupstve existenciu nielen etnicky ruských, ale aj slovenskýchkòazov, èo v praxi znamená aj slovenských veriacich byzantského obradu. 51V tejto súvislosti možno uvies ïalšiu pamiatku, ktorá nepriamo hovorí o niektorých cirkevno-správnychzáležitostiach, cirkevno-právnej norme (ustav) v Uhorsku. Ide o citát z kázne naNede¾u všetkých svätých (fol. 60r – 62v). Tá sa v byzantskej cirkvi slávi v prvú nede¾u posviatku Zoslania Svätého Ducha. 52 Citát preberáme z knihy kázní oznaèovanej ako Ug¾anskýprekladom liturgických jekténijí do živého spišského jazyka. Porovnaj: „Najperve poproste mileho Pana Buoha za mira za pokoj i za dobre povetre, aby nam raèil mily Pan Buoh dati mir a pokoj v tejto zemi a v všech jinych zemachkrestianskych“ (G. Povala: Spišské modlitby, otázka ich genézy, s. 259; ïalej Pov.). – „Za priaznivé poèasie, hojnosplodov zeme a za pokojné èasy; za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkýchmodlime sa k Pánovi“ (Svätá Božská Liturgia nášho svätého otca Jána Zlatoústeho. Prešov 2000; ïalej JZ). – „Oblahorastvoreniji vozduchov o izobiliji plodov zemnych i vremenech mirnych; o miri vseho mira, blahostojaniji svjatychBožijich cerkvej i sojedineniji vsich Hospodu pomolimsja“ (Velykij cerkovnyj zbornik. Prešov 1936; ïalej Zb.);„Najperve za našeho svateho Otca Sixtusa i za jeho kardinály, patriarchy, legaty, jaršiky, biskupy, prelaty, za plebany, zavšechny kneze, za žaky svecene, keriž rano vstavaji a za vas verne Pana Buoha prosu v svych modlitbach a zvlašèe zapastyre duš vašich, ježto œe o vaše spasene pracuji“ (Pov, s. 260). – „Za ve¾kòaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca(povie meno), rímskeho pápeža; za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), bohumiléhootca biskupa (povie meno), za ctihodných kòazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ¾ud modlime sak Pánovi“ (JZ). – „O svjatijšem vselenstim archijereji našem (imjarek), papi rims im; o archijepiskopi i metropoli inašem (imjarek), o boho¾ubivom jepiskopi našem (imjarek), o èestnim presviterstvi, vo Christi diakonstvi, o vsempriète i ¾udech Hospodu pomolimsja“ (Zb); „Proste mileho Pana Buoha za verne putniky, kteri putuji k BuožemuHrobu, k svatemu Petru nebo kdežkolivek v meno Buože, že by jich mily Pan Buoh raèil ve zdravi nositi a ku domuprivesti s menšimi hrechy a svatu radoscu“ (Pov, s. 260). – „Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ichzáchranu k Pánovi pomodlime sa“ (JZ) – O plavajušèich putešestvujušèich, neduhujušèich, straždušèich, plinennychi o spaseniji jich Hospodu pomolimsja“ (Zb).50Vzh¾adom k tejto situácii rímsky pápež Gregor IX. nariadil, aby títo veriaci mali svojho obradového vikára, ako todokazuje aj list poslaný krá¾ovi Belovi IV. Uhorský Krá¾ Ladislav IV. v roku 1285 dokonca povo¾uje tento stav uskutoèni, èím veriaci byzantsko-slovanského obradu môžu vykonáva svoje obrady pod¾a svojej tradície. Porovnaj k tomuSACHANÌV, V.: Malba ikon na Podkarpatské Rusi. In. Podkarpatská Rus. Ed. J. Zatloukal. Bratislava : Klub pøátelPodkarpatslé Rusi, 1936, s. 273. Do tohto obdobia spadajú práve zmienky o existencii prelátov èi biskupov byzantskéhoobradu na Spišskej kapitule. V práci Jána Húseka Národnostní hranice medzi Slováky a Karpatorusy. Bratislava :Prúdy, 1925, s. 62) sa uvádza, že až poèas vlády Karola Róberta a ¼udovíta z Anjou (1301 – 1342; 1342 – 1382) sazaèína zintenzívòova boj proti slovanským a gréckym schizmatikom, hoci ani za týmto konštatovaním nemožno vidiepraktické vynièenie byzantskej tradície. Opatrnos pri šírení byzantskej cirkevno-obradovej praxe èi tradície bolana zaèiatku vlády Anjouovcov odôvodnená predovšetkým pri nástupe valašskej kolonizácie (1336).51Pozri o tom napríklad HARAKSIM, ¼.: Ku genéze slovenských gréckokatolíkov a ich mieste v gréckokatolícej cirkvi naSlovensku. In: P. Michal Lacko, S. J. Život a dielo. Ed. M. Potemra, Košice 1992, s. 157.52V latinskej obradovej tradícii sa sviatok Všetkých svätých slávi 1. novembra a následne 2. novembra sa v obradovolatinskej cirkvi slávi Pamiatka zosnulých. V byzantskom obradovom prostredí sa pamiatka zosnulých pripomína pä -krát, a to vždy v sobotu (sobota je dòom všetkých svätých) pred Mäsopôstnou nede¾ou, v pôstnu sobotu pred Druhou,Tre ou a Štvrtou pôstnou nede¾ou a v sobotu pred Nede¾ou Pä desiatnice (Zoslaním Svätého Ducha).37