Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1SPRÁVY A RECENZIEZa Antonom Habovštiakom14. apríla 2004 náhle a neèakane skonal poprednýslovenský jazykovedec, dialektológ a slavista, významnýkultúrny dejate¾ PhDr. Anton Habovštiak, CSc., nosite¾Zlatej plakety ¼udovíta Štúra za zásluhy v spoloèenskýchvedách. Neúprosná smr vyrvala pero z rúk èloveka, ktorýdo posledných chví¾ neustával v tvorivých a kultúrnospoloèenskýchaktivitách, rozdával pri svojich vystúpeniacha stretnutiach optimizmus a odovzdával všetko, èopoèas dlhých rokov bádate¾skej èinnosti v jazykovedea spisovate¾skej práci v literatúre vyskúmal a vytvoril. Eštenedávno sa prihováral širokému okruhu svojich kolegov,priate¾ov a známych v Klube spisovate¾ov pri príležitostiprezentácie svojich dvoch najnovších knižných publikácií,a to autobiograficky ladenej knihy príznaène nazvanejTúžba po poznaní i ïalšej knihy z dlhého radu jehobeletristických prác.Na poèiatku fyzického a neskôr i bádate¾ského a tvorivéhoživota Antona Habovštiaka bola nevyèerpate¾neinšpirujúca Orava. Rodák z Krivej v okr. Dolný Kubín(narodil sa 22. septembra 1924) zaèal zapisova náreèovéprehovory z tejto oblasti ešte ako poslucháè Filozofickejfakulty UK v Bratislave (v r. 1946 — 1951 tu študovalslovenský a francúzsky jazyk). Svoju prvú štúdiu z r. 1948(Stredoslovenské ä, 0 na rozhraní dolnej a strednej Oravy),ktorá predznamenala èi predurèila centrum jeho bádate¾skéhoi tvorivého záujmu a stála na poèiatku bohatej,viac ako polstoroènej publikaènej aktivity, venovalprirodzene svojmu rodnému kraju. Bytostná spätosA. Habovštiaka s Oravou bola signifikantná pre celú jehoïalšiu — a to nielen jazykovednú, ale aj umeleckú —tvorbu. Na základe ¾udových motívov napísal viacerozbierok rozprávok a povestí, bohato a funkène využívajúcichhlbokú studnicu náreèovej lexiky, frazeológie a syntaxei pozitívne etické posolstvo ústne tradovaných príbehov.Pri slovakistických i slavistických výskumoch zohrávavýznamnú úlohu jeho publikácia Oravci o svojejminulosti (1983). Toto nezvyèajne kultúrne a kultivovanévlastivedné èítanie priamo vyrastá z reèi a slovesnosti oravského¾udu. K náreèovým textom pripojil autor aj krátkyslovníèek. Je nepochybné, že všetky v òom zaregistrovanénáreèové slová sú spracované aj v komplexnom Oravskomnáreèovom slovníku, ktorý sa, žia¾, napriek viacerýmúsiliam doteraz nepodarilo vyda . Pre slovenskúi slovanskú lingvistickú obec i pre širšiu kultúrnu verejnosreprezentovali Anton Habovštiak a dialektológia dvaažko oddelite¾né pojmy. Bez A. Habovštiaka si nebolomožné predstavi slovenskú dialektológiu; bez celoživotnéhokoncentrovaného záujmu o slovenské náreèia byAnton Habovštiak nebol býval sebou samým. Tento záujemsa v priebehu jeho dlhodobej bádate¾skej èinnostireflektoval v širokom výskumnom zábere. V súvislostis prípravou a realizáciou ve¾kého a originálneho projektuAtlasu slovenského jazyka sa dostávalo do popredia štúdiumúzemného rozšírenia jednotlivých jazykových javov.Na tvorbe I. zväzku tohto diela, ktorý predstavil zemepisnediferencované hláskové javy, participoval A. Habovštiakako spoluautor; IV. zväzok ASJ (1984), venovanýzobrazeniu a komentovaniu lexikálno-sémantických územnýchdiferenciácií, pripravil autorsky už sám. Dôkladnáanalýza spracúvaného materiálu (z významovej stránkysú to pomenovania najzákladnejších reálií súvisiacichs èlovekom a jeho ekotopom) našla svoj odraz aj vo viacerýchsamostatných štúdiách, interpretujúcich dichotomockúa trichotomickú lexikálnu diferenciáciu slovenskýchnáreèí vo svetle jazykového zemepisu.Poznatky a skúsenosti získané pri tvorbe národnéhoatlasu A. Habovštiak pretavil a zúroèil aj vo ve¾kom medzinárodnomkolektíve, pripravujúcom Slovanský jazykovýatlas. Dlhé roky aktívne pracoval v lexikálnej sekciitohto makroprojektu; v súvislosti so svojou autorskouúèas ou riešil teoretické i praktické problémy lexikálneja sémantickej diferenciácie jazykov skúmaného areálu (ijej plastického zobrazenia na mapách) zo širšieho slavistickéhoh¾adiska. Využil materiál získaný pomocou atlasovéhodotazníka na rozsiahlom slovanskom (i neslovanskom)území a pripravil sériu príspevkov, publikovanýchv domácich i zahranièných periodikách i v príležitostnýchzborníkoch. V poslednom období svojho aktívneho èlenstvav komisii publikoval z tohto okruhu napr. štúdie Názvypohanky (Fragopyrum) v slovenèine a v slovanskýchjazykoch (1984), Lexémy cap a kozol v slovanských jazykoch(1985), O názvoch pes, suka, šteòa (1987), Slovárataj a pachar v slovenèine a v slovanských jazykoch(1987), Borievka obyèajná (Juniperus communis) v západoslovanskýchjazykoch (1988), Názvy borovica a sosnazo slovakistického a slavistického aspektu (1990),Názvy jarabice v slovenèine a v ostatných slovanskýchjazykoch (1990), Slovenské názvy dobytka v slovanskomkontexte (1991) a iné.K XI. medzinárodnému (bratislavskému) zjazdu slavistovvyšla r. 1993 monografia A. Habovštiaka nazvanáZo slovensko-slovanských lexikálnych vz ahov (so zrete¾omna lingvistickú geografiu). V 12-tich kapitolách tejtoknihy zhrnul výsledky svojich výskumov z oblasti areálovejlingvistiky. Na vybraných príkladoch dokumentuješpecifické a pozoruhodné akoby centrálne postavenie slovenèinymedzi slovanskými jazykmi a jej svojský osobitnývývin.Obdivuhodná pracovná aktivita A. Habovštiaka nijakonepo¾avila ani po istej vonkajšej „zmene štatútu,“po jeho odchode z materského (a jediného) pracoviskav Jazykovednom ústave ¼. Štúra SAV. Skôr naopak; získalanové dimenzie a realizaèné možnosti. Ako èlen autorskéhokolektívu Slovníka slovenských náreèí I (1994)mal možnos rozvinú svoju lexikografickú prax; neskôr77