Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

stretnú s oznaèením Slovákov aj ako Slovako-Slovenci, naši severni bratje (slovaški) Slovenci,v iných èlánkoch sa písalo, že „Slováci seba nazývajú Slovence a svoj jazyk slovenski, prípadneuhorskí Slováci, alebo Slovenci, ako sa sami nazývajú“ a ich jazyk ako (slovaško)-slovenski.Slováci v èlánkoch priamo prevzatých zo slovinskej tlaèe èasto ponechávajú slovinskú formuna oznaèenie národnej príslušnosti v tvare Slovenec a prídavné meno slovénsky . Väèšinou všakpreberajú oznaèenie Slovincov z èeského prostredia. Vyslovovanie i namiesto é v èeskom prostedívyplývalo predovšetkým z potreby odlíšenia od Slovákov. Aj u èasti Slovincov, prevažne zoŠtajerska, bola zaužívaná táto podoba ich etnonymu.Z kultúrneho rámca sa vyníma prvý pokus o nadviazanie hospodárskych kontaktov medziSlovákmi a Slovincami, ktorý sa uskutoènil v 70. rokoch 19. storoèia. Pois ovòa Slovenija získalapovolenie na obchodnú èinnos v Predlitavsku 25. 1. 1872 a svoje pôsobenie na Uhorsko rozšírilapo potvrdení uhorským ministerstvom orby, priemyslu a obchodu è. 2894 z 26. 2. 1873. Predsedomsprávnej rady pois ovne bol knieža Leopold Salm-Reinferseid-Krautheim (vybraný pravdepodobneskôr na formálne zastrešenie celej èinnosti, aby dodával celému podujatiu správny lesk)a riadite¾om bol J. Treuenstein. Podpredsedom pois ovne sa stal bývalý ¾ub¾anský starosta a odroku 1868 až do svojej smrti i predseda Matice slovinskej dr. Etbin Henrik Costa (1832 – 1875).K spoluzakladate¾om pois ovne patril aj J. Bleiweis, ktorý popri Costovi a L. Tomanovi patril khlavným predstavite¾om Staroslovincov. Pois ovòa vlastnila kapitál vo výške 2 milióny zlatýcha venovala sa majetkovému a životnému poisteniu. Zaviazala sa, že 15% èistého výnosu venujena dobroèinné ciele. 41 Konštituovanie uhorskej poboèky pois ovne kontroloval okruh prívržencovNovej školy – Slovenskej strany vyrovnania. Riadite¾om uhorskej poboèky bol peštiansky stavite¾Ján Nepomuk Bobula, hlavným inšpektorom právnik a poslanec uhorského snemu Jozef Kajucha sekretárom Èech usadený v Peš budíne František Sláma. 42 Hoci názorovo mal okruh prívržencovNovej školy zaiste bližšie k predstavite¾om Mladoslovincov, spoloèné hospodárske záujmyprehåbili ich vzájomné kontakty s táborom Staroslovincov.Dòa 17. a 18. augusta 1873 navštívil J. N. Bobula ¼ub¾anu. Navštívil miestnu Èitáreò, kde sastretol s E. H. Costom a J. Bleiweisom. V nemeckom kasíne sa stretol s J. Treuensteinom a inýmislovinskými èinite¾mi (Èermár, Valentíni, Staliè). Z ¼ub¾any pokraèoval Bobula cez Viedeò doPrahy. 43 Pravdepodobne poèas augustového ¾ub¾anského pobytu sa J. N. Bobulovi podarilo medziSlovincami podnieti zbierku v prospech slovenského katolíckeho patronátneho gymnáziav Kláštore pod Znievom. Spolu 38 Slovincov prispelo sumou 31 zlatých a 70 grajciarov. Najvyššiusumu, 3 zlaté, zložil E. H. Costa, ostatní pol až jeden zlatý. 44Medzi prispievate¾mi nachádzame aj Andreja Pirnata (1817 – 1888), ktorý v 40. rokochštudoval montanistiku (baníctvo) na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Poèas štúdia v BanskejŠtiavnici uverejnil v Bleiweisových Noviciach viacero vlastných básní a preklad textu dnešnejèeskej hymny Kde domov mùj do slovinèiny. 45 A. Pirnat bol poèas existencie pois ovne Slovenijav rokoch 1872 – 1874 jej konate¾om.Pois ovòa však nemala dlhé trvanie. Nepomohli ani podporné, v mnohom ve¾mi emotívnea zväèša asi aj pravdivé reklamy v Slovenských novinách, v ktorých viaceré osoby ïakujú zafinanènú kompenzáciu za zhorený majetok. 46 V marci 1874 pois ovòa zatvorila uhorskú poboèku.Odvtedy pôsobila len v Predlitavsku, kde po nieko¾kých rokoch neúspešnej èinnosti zanikla.41Príhlas ku ctenému obecenstvu slovenskému. 2 s. Príloha Slovenských novín (ïalej SN), 1873, roè. 6, è. 40.42SN, 1873, roè. 6, è. 48, s. 5. O utvorení poboèky pois ovne a jej zmysle pozri èlánok Jána Mallého (Slanický) Banka„Slovenija.” I.-II. In: SN, 6. 4. a 9. 4. 1873, è. 54 a 55, s. 1.43SN, roè. 6, 27. 8. 1873, è. 129, s. 3.44Školský vestník. Zásilka pt. p. Jána Bobulu... Sbierka pána J. Treuenšteina v Lub¾ani. In: SN, roè. 7, 10. 1. 1874, è. 5,s. 3-4.45Njega dni (1844, roè. 2, è. 8); Kmetovalec (1845, roè. 3, è. 4, s. 13.); Kje dom je moj (1845, roè. 3, è. 24, s. 93). Básneuverejòoval pod znaèkou „A. Pirnat iz Štávnice (Šemnic) na Ogerskim.“46Oznamy. Vyslovenie verejnej vïaky...„Sloveniji“ In: SN, 1873, roè. 6, è. 154, 156, 166 a 175, s. 4.50