SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1PETER ŽEÒUCH *Podmienky vzniku cyrilskej rukopisnej tvorby v priestore východnéhoSlovenska a bývalej Podkarpatskej RusiŽEÒUCH, P.: On Circumstances Fostering Handwritten Cyrillic Literary Creation in the Areas of East Slovakiaand Former Subcarpathian Rus’. Slavica Slovaca, 39, No. 1, pp. 26-44. (Bratislava)In this contribution, problems of investigating handwritten Cyrillic literary creation are discussed and some aspectsof results accomplished so far are pointed out. The author turns his attention above all to some controversialquestions related to interpretation of Cyrillic literary creation from linguistic, historical, cultural and religious points ofview. Circumstances promoting paraliturgical song creation on the border of two religiously and culturally differingcommunities – the Slavonic East and the Slavonic West – are explained.Some aspects of the traditional, or stereotypical views on cultural, religious and linguistic coexistence in theinvestigated area are re-defined. The author emphasizes the urgency of rigorous interpretation and re-interpretation ofCyrillic manuscripts originating from the contact area of Slavia Latina and Slavia Byzantina.Slavonic studies. Church Slavonic language. Vernacular language. Handwritten Cyrillic literary creation. East Slovakia.Subcarpathian Rus’. Paraliturgical song. Defining factors and stereotypes in language, culture, history, religion and rite.Rukopisná paraliturgická piesòová tvorba byzantsko-slovanského obradu tvorí špecifický okruhproblematiky výskumu duchovnej piesòovej produkcie. Práve hranièné oblasti medzi dvoma jazykovo,kultúrne i historicky jedineènými konglomerátmi Slavia Latina a Slavia Byzantina (Orthodoxa)utvorené regiónom východného Slovenska, bývalej Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatskáoblas Ukrajiny) a juhozápadnej èasti Halièe umožòujú skúma vzájomné splývanie èi prelínanienábožensko-kultúrnych tradícií i jazykových vplyvov. Paraliturgická piesòová produkcia, ktorá spadádo uvedeného výskumného okruhu, sa významne uplatnila najmä v 18. a 19. storoèí. Jej rozvoj bolpodmienený nábožensko-kultúrnym procesom, ktorý sa však vyvíjal a zintenzívòoval už nieko¾kostoroèí predtým. Tento proces sa uskutoèòoval nielen vïaka kontaktom obidvoch náboženskokultúrnychtradícií, ale osobitnú úlohu v tomto vývinovom procese zohrali vlastné, pre jednotlivéinterkultúrne a interreligiózne spoloèenstvá špecifické duchovné a nábožensko-kultúrne zdroje.Osobitú dynamiku rozvoja piesòovej paraliturgickej tvorby umožnili spoloèensko-historickésúvislosti, najmä však závažná cirkevno-právna udalos , ktorá v koneènom dôsledku ovplyvnilacelkovú konfesionálnu klímu, hoci výrazne neprispela k interobradovej znášanlivosti. Napriektomu však natrvalo zasiahla religiózno-obradovú sféru nábožensko-kultúrneho života veriacichbyzantsko-slovanského obradu. 1 Ide o cirkevnú úniu, ktorá v po¾sko-ukrajinskom priestore vznikla*PhDr. Žeòuch Žeòuch, CSc., Slavistický kabinet <strong>SAV</strong>, Panská 26, 813 64 Bratislava1Máme tu na mysli predovšetkým latinizáciu, ktorá sa prejavuje v tom, že do liturgického života východnej cirkvi, dospôsobu cirkevnej správy, do formácie duchovenstva i zbožnosti ¾udu cielene i spontánne prenikajú prvky príznaènépre obradovo západnú (latinskú) formu kres anstva. Uvedený proces sa v hranièných priestoroch stáva nevyhnutnosou,lebo nemožno zabráni vzájomnému ovplyòovaniu jednej alebo druhej nábožensko-kultúrnej tradície. Ak je tentoproces spontánny, je prínosom pre jednu i druhú religiózno-kultúrnu a cirkevno-náboženskú tradíciu. Negatívny rozmerzískava vtedy, keï sa stáva násilným, umelým, lebo je živený falošným presvedèením o tom, že sa jedna tradícia(zvyèajne ide o latinskú obradovú tradíciu) pokladá za nadradenejšiu, prednostnejšiu, hodnotnejšiu. S týmito pochybnýmitendenciami sa možno vo vývoji zjednotenej byzantsko-slovanskej cirkvi v skúmanom prostredí èastejšie streta ,èo sa nakoniec prejavuje aj v paraliturgickej piesòovej tvorbe. Definíciu latinizaèných procesov v gréckokatolíckejcirkvi pozri v práci ŽEÒUCH, P. – VASI¼, C.: Cyrillic Manuscripts from East Slovakia. Slovak Greek Catholics: DefiningFactors and Historical Milieu / Cyrilské rukopisy z východného Slovenska. Slovenskí gréckokatolíci, vz ahy a súvislosti.Monumenta Byzantino-Slavica et Latina Slovaciae. Vol. I. Roma – Bratislava – Košice : Pontificio Istituto Orientale/ Slavistický kabinet <strong>SAV</strong> / Centrum spirituality Východ – Západ Michala Lacka, 2003, s. 282.26
v roku 1596 (Brestská únia) a v priestore pod Karpatmi (východné Slovensko a PodkarpatskáRus; dnešná Zakarpatská oblas Ukrajiny) sa uplatnila od roku 1646 (Užhorodská únia). Uvedenéroky pritom neznamenajú okamžitý nástup „nových“ cirkevnoprávnych èi náboženských pomerov,hoci tie vždy závisia od konkrétnej historicko-spoloèenskej i kultúrnej situácie, prièomv etnicky, jazykovo, kultúrne i historicky pestrom karpatskom regióne ich nemožno paušalizova. Nemožno teda rovnako interpretova podmienky ani dôsledky zavedenia únie v regióne podKarpatmi a v po¾sko-ukrajinskom prostredí Halièe. Obidva regióny sú typické svojím jazykovým,kultúrnym i religióznym vývinom, ktorý sa uskutoèòoval nielen v špecifických historickospoloèenskýchpodmienkach, ale aj v rozdielnych geopolitických a štátnopolitických útvaroch.V našom príspevku sa síce nebudeme venova podmienkam vzniku cirkevných únií èi latinizaènýchprocesov v kultúrno-spoloèenskom alebo historickom meradle; 2 nie sú predmetom výkladuskúmaného problému, hoci mnohé súvislosti zrete¾ne poslúžia pri argumentácii o vznikupiesòovej paraliturgickej tvorby v skúmanom regióne.Na samom zaèiatku musíme predovšetkým upozorni na skutoènos , ktorá síce bezprostrednenesúvisí so vznikom paraliturgickej piesne, ale predovšetkým s jej funkciou, miestom a uplatnenímv bohoslužobnom okruhu cirkvi byzantsko-slovanského obradu. Paraliturgická pieseò sav prostredí byzantsko-slovanskej obradovej tradície chápe predovšetkým ako nekánonická 3 pieseò;jej používanie je v bohoslužobnom procese obmedzené.Hoci sa paraliturgická pieseò zvyèajne interpretuje ako nástroj na propagáciu unionizmu 4a vníma sa ako jeden zo základných znakov odlíšenia pravoslávnych od gréckokatolíkov, trebaupozorni , že ide o ve¾mi zjednodušené ponímanie rozdielov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnoucirkvou a jej duchovnos ou, keïže ve¾mi skoro sa vydanie poèajevského Bohohlasníka(1790) rozšírilo aj v typicky pravoslávnom prostredí Ruska, resp. práve z tohto priestoru poznámemnohé staré rukopisné spevníky. 5 Jeho rozšírenie teda svedèí o širokom používaní paraliturgickejpiesòovej tvorby. Vo vydaniach Bohohlasníka pre pravoslávnych veriacich (1884 a 1885)sa jeho obsahová stránka iba ve¾mi málo zmenila v porovnaní s pôvodným poèajevským Bohohlasníkomurèeným gréckokatolíkom. 6 Už na tomto jednoduchom príklade sa potvrdzuje skutoènos, že pri tvorbe paraliturgických piesní sa uplatòovala cirkevná, doxologická a dogmatickátradícia byzantskej (ortodoxnej) cirkvi. V paraliturgickej piesòovej tvorbe preto netreba h¾adapôvod odlišnosti medzi obidvoma cirkvami.2O podmienkach, príèinách i dôsledkoch a priaznivých alebo nepriaznivých súvislostiach zavedenia cirkevnej úniepozri napríklad v monografii Borisa GudzŠka Kriza i reforma. Ki´vs«ka mitropolÁŠ. Cargorods«kij patrÁarxati geneza Berestejs«ko´ unÁ´. L«vÁv 2000. O vzniku Užhorodskej únie pozri napríklad v práci ¼udovíta HaraksimaK sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov na Slovensku do r. 1867. Bratislava : Veda 1961.3Liturgické (èiže bohoslužobné) piesne sú kánonické piesne a paraliturgické piesne sa charakterizujú ako nekánonicképiesne, ktoré sa poèas liturgie byzantského obradu nespievajú a ani nezastupujú liturgický text, ako sa to zvyèajnepraktizuje v latinskej cirkvi.4„éz zalŸbuvannŠ naâogo narodu do nabo½nix pÁsen« skoristalisŠ propagatori unÁ´, golovno vasilÁani,ta zrobili nabo½nu pÁsnŸ odnim Áz zasobÁv propagandi unÁ´.“ Porovnaj VOZNŠK, M.: éstorÁŠ ukra´ns«ko´ lÁteraturi.U dvox knigax. Kniga druga. L«vÁv : Vidavnictvo „SvÁt,“ 1994, s. 309.5Pozri k tomu napríklad v práci PERETC, V. N.: Istoriko-literaturnyŠ isslªdovanÁŠ i materialy. Tom 1. Iz§istorÁi russkoj pªsni. ‚ast« 1. S.-Peterburg§ 1900.6Na prelome 19. a 20. storoèia Bohohlasník poèajevských baziliánov s menšími úpravami pre svojich veriacich vydalaaj pravoslávna cirkev v rokoch 1884 a 1885 v kyjevskej tlaèiarni, v cholmskej tlaèiarni vyšiel Bohohlasník v rokoch1894, 1900 a 1903, v Poèajeve pod egidou pravoslávnej cirkvi v rokoch 1900, 1902, 1903, v petrohradskej tlaèiarnivyšiel Bohohlasník v rokoch 1900, 1902, 1905 a vo Varšave v rokoch 1934, 1935 a 1969. Vydania z rokov 1894-1969však obsahujú už mnohé výrazné zmeny v zložení, obsahu a charaktere textov spevníka. Porovnaj GNATþK, O.: StorÁnkaz ÁstorÁ´ ukra´ns«ko´ duxovno´ poezÁ´ Ð po a´vs«kij Bogoglasnik. In: Varâavs«kÁ ukra´noznav Á zapiski. Zoâit1. Ed. S. Kozak. Varâava : VidaŸt« oo. VasilÁŠni, 1989, s. 123. Pozri k tomu aj PID£YPCZAK–MAJEROWICZ, M.:Cerkiewnos³owiañskie druki bazyliañskie w powojennych zbiorach bibliotek polskich a tiež WITKOWSKI, W.: Drukarniabazyliañska w Poczajowie – osiemnastowieczny oœrodek kultury na Wolyniu. In: Najstarsze druki cerkiewnos³owiañskiei ich stosunek do tradycji rêkopiœmiennej. Materia³y z sesji. Kraków 7–10 XI. 1991. Kraków : Instytut Filologii S³owiañskiej,1993.27
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78:
skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80:
V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82:
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84:
typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86:
na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88:
J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90:
kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod