Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Olomoucký kancionál (1559), Rozenplut (1601), Hlohovského kancionál (1622), TranovskéhoCithara sanctorum (1636) Šteyerov kancionál (1683), levoèské i trnavské vydanie Cantus catholici(1655, 1700); z po¾ského prostredia to boli napríklad Na potomne czasy z p³aczem modlitwyalbo piosnki nabo¿ne (1606), Pienia nabo¿ne, wszystkim na poprawê ¿yvota napisane...(1609), Parthenomelica albo Pienia nabo¿ne o Panie naœwiêtszej... (1613), Pieœni o Mêcei Zmartwychwstaniu Pana Jezusowym (1626), Pieœni adwentowe... (1627), Pieœni postne staro¿ytne...a mnohé ïalšie. Vplyv cirkevnoslovanskej rukopisnej èi tlaèenej spevníkovej tradícieVýchodu tu netreba osobitne zdôrazòova .Práve tlaèené katolícke i protestantské kancionály slúžili ako podklad pri preberaní piesní,hoci ani existencia tlaèených kancionálov nemusí vždy znamena prevzatie piesne prostredníctvomtlaèeného prameòa. Známe a ob¾úbené piesne sa preberali, prekladali èi prispôsobovalijazykovému vedomiu používate¾ov spontánne, èasto aj bez sprostredkovania zápisom, vïakasvojej populárnosti. Iné piesne sa verne odpisovali, hoci aj v takýchto odpisoch možno pravidelnea jasne odhali vplyv miestneho jazykového vedomia èi kultúrno-religiózneho koloritu i regiónu.Do rukopisných spevníkov sa paraliturgické piesne dostali v hojnosti svojich variantov právevïaka rozšírenosti a ob¾úbenosti.Vzh¾adom na to, že rukopisná cyrilská spevníková tvorba je odkázaná na prepisovanie, úh¾adnépoloustavné zápisy paraliturgických piesní z konca 17. a zo zaèiatku 18. storoèia predpokladajústaršiu rukopisnú predlohu. 19 Väèšina cyrilských rukopisných spevníkov sa prepisovala ajnieko¾ko týždòov alebo mesiacov. Nemožno teda spája vznik spevníka so vznikom piesní. Výskytvariantov jednej piesne v rozlièných spevníkoch z približne rovnakého obdobia na takomgeograficky, politicky a jazykovo èlenitom území umožòuje predpoklada , že pieseò vznikladávno predtým, ako je známy jej zápis. Možno teda konštatova , že aj v najstarších známychrukopisoch sa nachádzajú piesne, ktoré boli získané z ešte starších prameòov, ktoré sa nám podnesnezachovali a pri výbere nemuseli by do novších rukopisných spevníkov prepísané.Máme však aj poznatky iba o miestnom, regionálnom výskyte piesne, resp. o miestnom preklade,prepise alebo prevzatí niektorej duchovnej piesne. Takýto výskyt piesne zvyèajne neznamenájej okamžité širšie uplatnenie v paraliturgickej piesòovej kultúre v skúmanom priestore. Jejrozšírenie v podobe zápisov variantov však možno niekedy nájs v spevníkoch, ktoré sú datovanéo nieèo neskoršie. Popri prekladoch latinských kantov sa v spevníkoch paraliturgických piesnínachádzajú aj také piesne a ich varianty, ktoré vznikali ïaleko na východ od Karpát. Èi to azdanesúvisí s tým, že paraliturgická piesòová tvorba vznikala a fungovala nielen na hranici medziVýchodom a Západom slovanského sveta? 20 Èi z uvedeného dôvodu nemožno uvažova o tom,že „ruka v ruke“ s duchovnou piesòovou tvorbou Západu vznikala paraliturgická pieseò Východuskôr, ako sú známe jej zápisy v známych cyrilských rukopisných spevníkoch?Paraliturgická piesòová tvorba, ako sme už na to upozornili vyššie, je vlastne nekánonická;piesne nemožno spieva poèas bohoslužobných obradov v cerkvi, na rozdiel od duchovných piesnív katolíckych a protestantských chrámoch. Azda aj preto sa paraliturgická piesòová produkcia19Neprepisovali sa len liturgické texty (mineje, triodiony, liturgikony) alebo knihy pouèení èi kázne. Vznikali a prepisovalisa aj piesne náboženského obsahu, ktoré liturgický charakter nemali. Zvyèajne to boli piesne s náboženským,nábožensko-historickým obsahom, piesne doxologického, mystagogického i kerygmatického charakteru, v ktorých sajasne èrtalo ontologické h¾adisko založené na tradicionalistickom chápaní sprítomnenia opisovanej udalosti, duchovnejreflexie èi sviatku. Na tomto pozadí je možné odhali fungovanie èloveka – jednotlivca ako súèasti kozmickéhosystému (kozmológia).20O najstarších zápisoch cyrilských paraliturgických piesní vo východoslovanskom priestore pozri v prácach SpiritualSongs in Seventeenth-Century in Russia. Edition of the MS 1938 from Muzejnoje Sobranie of the State HistoricalMuzeum in Moscow (GIM). Trans. and Ed. by Olga Dolskaya. Editorial Note by Hans Rothe. In: Bausteine zur SlavischenPhilologie und Kulturgeschichte. Reihe B: Editionen. Köln – Weimar – Wien : Böhlau Verlag, 1996, s. 72. ROTHE,H.: Die älteste ostlavische Kunstdichtung 1575 –1647. I. Gießem: 1976 a tiež STERN, D.: Ostslavische cantiones undKantionale: Ursprung und Verbreitung, s. 107.31