èasto vníma iba ako výsledok vplyvu obradovo latinskej kultúry a jej piesòovej tvorby. Aj liturgickýjazyk cirkvi byzantského obradu je cirkevná slovanèina národnej redakcie; 21 teda tu nemožnodôvodi tak, ako sa to zvyèajne uvádza pre obradovo západnú (latinskú) cirkev, kde sa liturgiaslávila výluène v latinskom jazyku: Používanie duchovnej piesne v ¾udovom jazyku naplno (spevom)zapojilo veriacich do úèasti na Božskej službe v chráme. Prenikanie ¾udového jazyka dolatinskej liturgie sa teda uskutoèòovalo iba prostredníctvom duchovnej piesne v živom, ¾udovomjazyku (ligua vernacula). Treba však podotknú , že používanie duchovných piesní poèas latinskýchbohoslužobných obradov nebolo živelné (neorganizované), 22 lebo sa zvyèajne tiež stretávalos nevô¾ou. Piesòová kancionálová a duchovná produkcia i používanie duchovných piesnív latinskom obradovom prostredí sa preto prísne podriaïovali cenzúre. Tento stav v latinskejcirkvi vlastne zapríèinil zákaz používania piesní v ¾udovom jazyku známy ako cantionum prohibitoz roku 1408. Tak sa v latinskej liturgii na dlhý èas uplatnilo len zopár piesní, ktoré bolodovolené spieva v ¾udovom jazyku: Buoh náš wšemohúcy, Hospoïinì pomiluj ny, Swatý Wáclavea Yezu Kriste štìdrý knìže. Tieto piesne boli nielenže populárne v latinskom obradovom prostredí,ale svoje zázemie našli aj v prostredí byzantsko-slovanskej cirkvi, o èom nás presviedèajú ich variantyv cyrilských rukopisných spevníkoch. Najrozšírenejšia je pieseò Buoh náš wšemohúcy:Bogq nam‚ vshxqmoguò‚ vstalq z mertvyxq suòq.Težq i my maeme z‚ mertvyx vstati a s‚ Xristom‚ panom‚ prebyvatiPanq Bogq otmhnñlq všitokq svhtq svoú sv+tuú sm+rtú.Tri dni ležalq u grobh dalq probiti bokq sobh,ruch i nozh tež‚ obh na spasenñe, èloveèe, tobh.Panq Bogq ...Tri Marñi xodili, ¢«s0q Xrs+ta glädalixothli egw mastiti, ale egw tam‚ úž‚ ne mogli znaitiPanq Bogq ...Gdy úž‚ dragu hxali, i tak‚ sobh moviliEst‚ tam‚ kamenq ne malyj a ktož‚ nam‚ egw ïvaliPanq Bogq ...Povhcq že nam‚, Marñä, gde es‚ Xa0 vidhla?Vidhlam‚ egw na muci nosil‚ korunu na ruciPanq Bogq ...Gdy úž‚ oni tam‚ prñšli i nad‚ grobom‚ stanuli,angelq rekqnulq tak‚ do nix‚ Ne bojtesä, Marñi,Panq Bogq milij est‚ z vami.¢«susa vy glädate, ale tu egw neznajdete,Vstalq iz‚ mertvyx‚ tu nht‚ go tolko odhnä zostalo egwPanq Bogq ...Ale it+e do Galñleä i tam‚ egw znajdete.povhète tam‚ Uèenikom‚, iž‚ vstal‚ Xs0q na vhkq vhkomq v+Gdy úž‚ oni tam‚ prišli, ¢«s0q Xa0 tam‚ znašli.Xthli ego tam‚ mastiti, i èest‚ xvalu emu vozdati v+I my tak‚že egw xvalme i veselo xvalme i veselo sphvajme:¢«s0q Xs0q z‚ mertvixq vstalq a zvhtästvo ïrimal‚Panq Bogq ... 2321V priestore pod Karpatmi na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa používa cirkevná slovanèina halièskoukrajinskejredakcie prispôsobená jazykovému vedomiu používate¾ov.22Používanie piesní poèas liturgie v západnom obradovom prostredí podliehalo istým pravidlám. Piesne sa dôslednevyberali a nebolo možné ich svojvo¾né, spontánne použitie. O používaní duchovných piesní poèas latinských bohoslužobnýchobradov pozri KAÈIC, L.: Cantus Catholici a dobová liturgická prax na Slovensku. In: Cantus Catholici a duchovnápieseò 17. storoèia v strednej Európe. Ed. L. Kaèic. Bratislava : Slavistický kabinet <strong>SAV</strong>, 2002, s. 67-78.23Pieseò publikujeme z Moskovského spevníka (fol. 122r – 122v) v cyrilskom prepise pod¾a transliterácie do graždankyod Františka Tichého (Èeskoslovenské písnì v Moskevském zpìvníku. Praha a Bratislava : Nákladem Uèené spoleènostiŠafaøíkovy v Bratislavì vytiskla Státní tiskárna v Praze, 1931, s. 55-56). Cyrilské varianty piesne v našom prostredípoznáme ešte z Juhasevièových spevníkov: Ju 4(3), fol. 39r – 39v a Ju 5, fol. 69r – 69v.32
Práve v zmiešanom obradovom prostredí dochádzalo k tomu, že veriaci jednej i druhej cirkvina tzv. ve¾ké sviatky (Pascha, Kristovo narodenie a pod., v závislosti od dvoch cirkevnýchkalendárov) navzájom naštevovali svoje chrámy, 24 kde spoloène spievali populárne duchovnéalebo paraliturgické piesne.Ve¾mi zaujímavé je aj uplatòovanie niektorých paraliturgických piesní prevzatých z po¾skýchkatolíckych spevníkov zo zaèiatku 17. storoèia. Ide napríklad o tieto piesne z obdobia 14. –zaèiatku 17. storoèia: 25 Veselyj naM dne4 e4t‚ nastaL9 kotrogo z‚ na4 každyj žadalq 26 – Weso³y namdzieñ nasta³; 27 W« dš+o vsäka nabožna kq milomu Bg0u skloN9na 28 – Duszo wselka nabo¿na; 29 Ïè+eBž+e vsemoguòñj, zbavlhnä grhšnyX pragnuòñj 30 – Ojcze Bo¿e weschmog¹cy; 31 Ag%glq pastyreMmovilq, že så xs+q narodilq 32 – Anio³ pasterzom mówil 33 a ïalšie. Do tohto súboru patrí ajširoko populárny preklad latinského hymnu Dies irae v cyrilských rukopisných spevníkoch halièsko-po¾skejproveniencie, 34 èi výskyt ukrajinských paraliturgických piesní v po¾ských katolíckychspevníkoch, 35 alebo pieseò ¢«dutq lhta segw svhta, ktorá sa podobá latinskej básni Vitaevanitas et ventura aeternitas zo zbierky Poesis docens et delectans (1711), 36 èo významne poukazujena prepojenos jednej i druhej obradovej tradície.O vzájomnom prelínaní èi preberaní svedèí aj pieseò venovaná èeskému svätcovi JánoviNepomuckému zapísaná v Moskovskom spevníku zo zaèiatku 18. storoèia: 37Phsenq novu zasphvajme Ånu svt+omuv‚ nemže Bg0q xtel‚ byt‚ krolem‚ veènym‚každyj ver tomu.Oãmel‚ spoved‚ melèati,slovo bž+e glasitineprestaval‚ za sve verne orodovati v+24Doklady o týchto praktikách na východnom Slovensku máme napríklad v latinských vizitáciách Michala ManuilaOlšavského, ktoré v prekladoch do ukrajinèiny publikoval Vasy¾ Hadžega. Pozri Gad½ega, V.: Dodatki do istorÁªrusinôv i ruskix cerkvej v U½anskoj ½upª. In: Naukovyj zbornik tov. Prosvªta, 1923, 1924; roè. II, III; s. 1-64, s. 155-239; TENŽE: Dodatki do istorÁª rusinôv i ruskix cerkvej v buv. ½upª Zemplinskoj. In: Naukovyjzbornik tov. Prosvªta, 1931, 1932, 1934, 1935, 1937; roè. VII-VIII, IX, X, XI, XII; s. 1-167, s. 1-67, s. 17-120, s. 17-182, s. 37-83; TENŽE: Dodatki do istorÁª rusinôv i ruskix cerkvej v U½anskoj ½upª. In: Naukovyj zborniktov. Prosvªta, 1923, 1924; roè. II, III; s. 1-64, s. 155-239; TENŽE: Dodatki do istorÁª rusinôv i ruskix cerkvejv buv. ½upª Zemplinskoj. In: Naukovyj zbornik tov. Prosvªta. 1931, 1932, 1934, 1935, 1937; roè. VII-VIII, IX,X, XI, XII; s. 1-167, s. 1-67, s. 17-120, s. 17-182, s. 37-83.25Súpis najstarších piesní z vybraných kancionálov a chronoligcký súpis po¾ských katolíckych kancionálov 17. storoèiapozri v práci TARLIÑSKI, P.: Katolicka pieœñ koœcielna w jêzyku polskim w pierwszej po³owie XVII wieku. In: CantusCatholici a duchovná pieseò 17. storoèia v strednej Európe. Ed. L. Kaèic. Bratislava : Slavistický kabinet <strong>SAV</strong>, 2002,s. 67-78.26Pozri v Kamienskom Bohohlasníku na fol. 96r (s. 191) – 97v (s. 194).27Pieœni o Mêce i Zmartwychwstaniu Pañskiego œwiêtu przyzwoite z roku 1626.28Pozri v Kamienskom Bohohlasníku (1734), fol. 80v (s. 160) – fol. 81r (s. 161).29Pieœni postne staro¿ytne...30Pozri v Kamienskom Bohohlasníku (1734), fol. 83v (s. 166) – fol. 85r (s. 169).31Pieœni o Mêce i Zmartwychwstaniu Pana Jezusowym. 1626.32Porovnaj Nižnotvarožský spevník (zaèiatok 18. storoèia), fol. 37v – fol. 38v.33Pieœni zwyczajne narodzenia Pañskiego swietu przyzwoite. 1626.34Pozri napríklad v katalógu incipitov piesní Verse und Lieder bei den Ostslaven 1650–1720. Incipitarium. I. AnonymeTexte (s.105). Zusammengestellt von Franz Schäfer und Joachim Bruss. Bausteine zur Geschichte der Literatur bei denSlaven 23/1. Ed. H. Rothe. Köln – Wien : Böhlau Verlag, 1984.35Tu porovnaj PERETC, V. N.: Istoriko-literaturnyŠ isslªdovanÁŠ i materialy. Tom 1. Iz§ istorÁi russkojpªsni. ‚ast« 1. S.-Peterburg§ 1900 – najmä kapitolu MalorusskÁŠ virâi v§ pol«skix§ rukopisnyx§ sbornikax§XVII – XVIII v., s. 93-123.36Porovnaj MINÁRIK, J.: Žeòuch, P.: Medzi Východom a Západom. Byzantsko-slovanská tradícia, kultúra a jazyk navýchodnom Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. 288 s. Medzi recenziou a ... medzi štúdiou. In: Slovenská literatúra,2003, roè. 50, è. 6, s. 510-516.37Fol. 42r – 42v (prepis do graždanky porovnaj v práci TICHÝ, F.: Èeskoslovenské písnì..., s. 67-68).33
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82:
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84:
typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86:
na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88:
J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90:
kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod