tenèná paradigma stavových rezultatív sa teda realizuje na osi predmetové slovesá → zvratnéslovesá → podmetové slovesá alebo predmetové slovesá → podmetové slovesá. Markantný jevšak rozdiel pri ich prefixálno-sufixálnom dotváraní, ktorý sa prejavuje v rozdielnych slovotvornýchpredponách a príponách pri tom istom koreni. Z konfrontácie materiálu vyplýva aj asymetriapri utváraní súvz ažných objektovo-subjektových dvojíc.4.2. Z h¾adiska slovotvornej paradigmy a odvodzovacích možností slova sú zaujímavé prípady,v ktorých sa z rovnakých menných základov a zhodnými slovotvornými prostriedkamiv obidvoch jazykoch odvodzujú sémanticky odlišné slovesá, napr. çaäúëæaâaì / çaäúëæa –çaäúëæaâaì ñe / çaäúëæa ñe ≠ zadlžova / zadlži – zadlžova sa / zadlži sa. Hoci základovésloveso äúëã – dlh okrem prvotného významu „dlžoba, podlžnos “ rozvinulo v oboch jazykochi prenesený význam „záväzok,“ jeho prefigované deriváty v bulharèine, na rozdiel od slovenèiny,sa odvíjajú z preneseného významu základového slovesa çaäúëæaâaì / çaäúëæa – zaväzova /zaviaza koho èím – çaäúëæaâaì ñe /çaäúëæa ñe – zaväzova sa / zaviaza sa. Medzijazykováhomonymia je podmienená sémantikou odvodzovacieho slova a jeho slovotvorným potenciálom.5. Vzh¾adom na objem materiálu sme z praktických dôvodov zúžili náš výskum na skupinuprefigovaných denominálnych stavových rezultatív s predponou â- v bulharèine a ich slovenskéekvivalenty s dôrazom na lexikografické spracovanie. Nazdávame sa, že uvedená skupina modelovoa v plnej miere odráža zhody a špecifiká skúmaného materiálu.5.1. Všetky analyzované bulharské slovesá (objektové i subjektové) charakterizuje slovotvornýtyp predpona â + substantívum al. adjektívum + slovotvorná prípona, k niektorým subjektovýmslovesám sa pridružuje aj slovotvorný formant ñe. To znamená, že v prvom prípade jestvuje formálnazhoda medzi objektovým a subjektovým slovesom, v druhom prípade sa odlišujú prítomnos ou /neprítomnos ou zvratného formantu. Slovesná predpona formálne i významovo korešpondujúcas predložkou â v bulharèine oznaèuje: 1. smerovanie deja dnu, dovnútra a 2. zmenu stavu vyjadrenúkonkrétne významami a) „uvádza / uvies do takého stavu, ako to vyjadruje menný základ;“ b) „stávasa / sta sa takým, ako to vyjadruje menný základ.“ Sémantickú hodnotu skúmaných slovies možnosubstituova (v chápaní termínu substitúcia, ako ho do slovenskej lingvistiky zaviedla E. Sekaninová,1973, s. 196), t. j. vyjadri sémantickú hodnotu predpony â- iným lexikálnym prostriedkom,resp. nahradi predponové sloveso predložkovo mennou konštrukciou. Ilustrujeme to na najpoèetnejšejskupine bulharských slovies odvodenej od substantív vyjadrujúcich látkový pôvod:objektové:„ïðeâðúùaì / ïðeâúðía â + substantívum (äúðâo, êaìúê, êoêaë, êoñò, êo÷aí, êëeé, êðeìúê, ëeä, ïeïeë, ðoã,ñòúêëo)“ – „premieòa / premeni na (drevo, kameò, kos , hlúb, glej, kremeò, ¾ad, popol, roh, sklo)ïðeâðúùaì / ïðeâúðía â äúðâo → âäúðâÿâaì / âäúðâÿïðeâðúùaì / ïðeâúðía â êaìúê → âêaìeíÿâaì / âêaìeíÿïðeâðúùaì / ïðeâúðía â êoêaë → âêoêaëÿâaì / âêoêaëÿïðeâðúùaì / ïðeâúðía â ëeä → âëeäÿâaì / âëeäÿ a pod.subjektové:„ïðeâðúùaì ñe / ïðeâúðía ñe â + substantívum (äúðâo, êaìúê, êoêaë, êoñò, êo÷aí, êëeé, êðeìúê, ëeä, ïeïeë,ðoã)“ – „premieòa sa / premeni sa na (drevo, kameò, kos , hlúb, glej, kremeò, ¾ad, popol, roh)ïðeâðúùaì ñe / ïðeâúðía ñe â äúðâo → âäúðâÿâaì ñe / âäúðâÿ ñeïðeâðúùaì ñe / ïðeâúðía ñe â êaìúê → âêaìeíÿâaì (ñe) / âêaìeíÿ ñe,âêaìeíeÿïðeâðúùaì ñe / ïðeâúðía ñe â êoêaë → âêoêaëÿâaì (ñe) / âêoêaëÿ ñeïðeâðúùaì ñe / ïðeâúðía ñe â ëeä → âëeäÿâaì (ñe) / âëeäÿ ñe a pod.Substitúcia navodzuje predpoklad, že analyzované bulharské prefigované slovesá vznikliz predložkových slovných spojení. Zároveò z nej logicky vyplýva, že všetky uvedené slovesá22
možno v slovníku spracova pod¾a rovnakého modelu. V logickej rovine však narážame na prekážky,keïže možno nieèo premeni na kameò, ¾ad a popol, ale nemožno premeni na kos , hlúb,kremeò, glej, roh a pod., èo sa odzrkad¾uje i v jazykovej rovine a musí by náležite lexikografickyspracované. Môžeme to doloži slovesom âêaìeíÿâaì / âêaìeíÿ, ktorého bohatšia slovotvornáparadigma vychádza z praslovanského základu *kamenü. V obidvoch jazykoch korešpondujúaj jeho sufixálne nedokonavé paralely: êaìeíeÿ – kamenie a prefixálno-sufixálne odvodeninys odlišnými predponami: âêaìeíÿâaì (ñe) / âêaìeíÿ ñe – skamenieva / skamenie . Objektovésloveso âêaìeíÿâaì nemá v slovenèine adekvátny jednoslovný ekvivalent. Premeni nieèona kameò ako geologický jav možno v slovenskom odbornom kontexte preloži odborným termínompetrifikova , ale premeni nieèo na kameò možno aj v rozprávke, takže v slovenskom prekladebude ekvivalentom bulharského slovesa jeho výklad (Âeùèöaòa âêaìeíè ìoìè÷eòo –Striga premenila dievèa na kameò). Na druhej strane sloveso âêaìeíÿâaì (podobne ajâêoêaëÿâaì, âêo÷aíÿâaì, âëeäeíÿâaì a pod.) vystupuje v nedokonavom tvare aj ako subjektové,èo bulharská lingvistická literatúra hodnotí ako homonymiu semém. Vyššie sme už uviedlidôvody odmietnutia tohto stanoviska a spracovania príslušných slovies ako polysémických. Navyšesa subjektovos týchto slovies dá vyjadri aj zvratnými tvarmi, èiže dvojtvar âêaìeíÿâaìa âêaìeíÿâaì ñe sú rovnocenné synonymá. Pri slovese âêaìeíÿâaì sa prejavuje širší slovotvornýpotenciál odvodzujúceho substantíva, kde na základe jeho preneseného významu vzniká ïalšiaséma „stáva sa kamenným al. ako kameò,“ to znamená, že dej je založený na metaforickomprenose menného základu. V tomto prípade je potrebné vyèleni ïalší slovníkový význam. Keïževšetky semémy tej istej lexémy spája spoloèný sémantický príznak, niè nebráni, aby sme ichspracovali v jednom hesle:âêaìeíÿâaì nedok. k âêaìeíÿ i âêaìeíeÿ premieòa na kameò (i v rozpráv.), geol. petrifikova // âêaìeíÿâaì (ñe)1. kamenie , premieòa sa na kameò (i v rozpráv.), tvrdnú na kameò, geol. petrifikova sa; 2. pren. kamenie ,meravieZložitos formy a obsahu tohto slovesa možno pozorova na jeho dvoch dokonavých tvarochâêaìeíÿ; âêaìeíeÿ, kde každú lexému charakterizuje iná seméma, na základe èoho saspracúvajú samostatne:âêaìeí¼ÿ dok. k âêaìeížâaì 1. skamenie , premeni sa na kameò (i v rozpráv.), geol. petrifikova sa 2. pren. skamenie, scepenie , zmeravieâêaìeíž dok. k âêaìeížâaì premeni na kameò (i v rozpráv.), geol. petrifikova // ~ ñe 1. skamenie , premeni sa nakameò (i v rozpráv.), stvrdnú na kameò, odb. petrifikova sa 2. pren. skamenie , zmeravieUvedený model slovníkového spracovania je aplikovate¾ný pri slovesách âëeäeíÿâaìa âïeïeëÿâaì. Ostatné bulharské slovesá sú založené na prenesenom význame ich odvodzovacíchmenných základov a sú štylisticky príznakové. Na rozdiel od slovesa âêaìeíÿâaì, ktorév objektovej pozícii možno preloži do slovenèiny jeho výkladom, slovesá s rovnocennou sémantikouâäúðâÿâaì, âêoêaëÿâaì, âêoñòeíÿâaì, âêo÷aíÿâaì, âêðeìeíÿâaì je potrebné preložiadekvátnymi expresívnymi výrazmi, èo je v týchto prípadoch ažké, ba nemožné. Lexikografickymožno problém vyrieši použitím existujúceho subjektového ekvivalentu a v sémantizáciiuvies poznámku „so zmenou vetnej konštrukcie,“ napr.:âêoêaëÿ dok. k âêoêaëÿâaì stuhnú na kos (so zmenou vetnej konštrukcie): ñòóäúò ìó âêoêaëè ðúöeòe – ruky muskrehli al. stuhli al. zmrzli na kos od zimy5.1.2. Ïalšiu skupinu tvoria stavové rezultatíva odvodené od substantív oznaèujúcich nejakúosobu, èloveka alebo zviera. Slovesá možno zjednoti na základe sémy:23
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74:
œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78:
skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80:
V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82:
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84:
typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86:
na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88:
J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90:
kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod