Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

typov. V trojèlennom type sú najpoèetnejšie verbálne komparatívnefrazémy so štruktúrou syntagmy, z nich má najbohatšiezastúpenie podskupina v zložení sloveso + prirovnávaciaspojka + podstatné meno, ktorá predstavuje54% daného súboru frazém a v celkovom poète komparatívnychfrazém 23%. Z analýzy dvojèlenného štruktúrnehomodelu so schémou B + C vyplýva, že môže by akocelok vyjadrený minimálnou frazémou (kao bog, kao furija,kao na iglama, kao u priæi, kao na sajmištu, kaoisprebijan, kao preporoðen a pod.) alebo je v èasti C vyjadrenýsyntagmou (kao sveta Bona, kao pas na lancu,kao kec na jedanaest, kao munja iz vedra neba, kao gromomošinut, kao od brda odvaljen atï.). Percentuálne zastúpenietrojèlenného a dvojèlenného štruktúrneho typukomparatívnych frazém v chorvátskom jazyku štatistickyvyjadruje pomer 93% : 7%.V súvislosti s kontaktovým zapojením frazém dokontextu autorka hovorí o troch spôsoboch – nulta, djelomiènaa potpuna paradigmatiènost (s. 21), prièom termínparadigmatiènost (promjenljivost) frazema nestotožòujes pojmami variantnos , resp. variant frazémy a konštatuje,že pri frazeologických komparáciách sa realizujúiba prvé dva spôsoby, keïže premenlivos gramatickýchkategórií komponentov súèasne v prirovnávanej (A) i prirovnávacejzložke (C) analyzovanému typu frazém nie jevlastná. Pre frazeologické prirovnania s dvojèlennou i trojèlennouschémou je charakteristická modelovos , èižeštruktúrno-sémantická i vnútorná syntaktická ustálenos .Ž. Finková-Arsovská sleduje tiež vonkajšie syntaktickévz ahy komparatívnych frazém, t. j. otázku ich funkèného,resp. vetnoèlenského zapojenia do kontextu (s. 26-28). Sémantický aspekt skúmaného typu frazém analyzujepod¾a stupòa desémantizácie komponentov v prirovnávaneja prirovnávacej zložke. Konštatuje, že frazeologickoskomparatívnych frazém spoèíva nielen v ich ustálenosti,celostnosti nominácie, obraznosti a výraznej expresívnosti,ale najmä vo frapantnom vyjadrení konotatívnehovýznamu, prièom komparácie ako celok fungujú nabáze obrazu, na báze nášho poznania konkrétneho predmetualebo javu (s. 29). Okrem iného zdôrazòuje, žez porovnávacieho h¾adiska pri frazeologických prirovnaniach,kde komponentom je v prirovnávacej zložke (C)urèitý predmet, zohráva relevantnú úlohu výber vlastnosti,ktorú urèuje nedesémantizovaná zložka A. V tejto súvislostiuvádza príklad chorvátskej a ruskej frazémy bijelkao snijeg, áåëûé êàê ñíåã, ktoré napriek formálnej zhodenie sú absolútnymi frazeologickými ekvivalentmi. Bielafarba sa v chorvátskom frazeologickom prirovnaní vz a-huje iba na predmety bielej farby. V ruskom jazyku ideo širšie spektrum možností, okrem bielych predmetov asociujebielos hmly, pary, dymu, vz ahuje sa tiež na vlasysivej farby, bledú tvár alebo svetlú pokožku tváre peknéhodievèa a (s. 30).Pre doterajší výskum frazém zoskupených do urèitýchvecnovýznamových, resp. tematických celkov je charakteristickánejednotnos terminológie a odlišnos prístupovk systemizácii materiálu. V slovenskej teórii frazeológiesa v súvislosti s ideografickým opisom frazém vyskytujúnapríklad pojmy archiséma (F. Miko), onomaziologickáfrazeologická paradigma, makroparadigma(J. Benkovièová), deskriptory, hypertaxóny, taxóny(P. Ïurèo), frazeosémantické skupiny (M. Jankovièová),sémantické hniezda frazém (K. Habovštiaková, E. Krošláková),tematické skupiny frazém (M. Košková) a pod.Pri teoretickom opise (s. 37-61) a lexikografickom spracovaníkomparatívnych frazém v chorvátskom a ruskomjazyku (s. 62-120) Ž. Finková-Arsovská vychádza z ichkonceptuálnej analýzy. Hovorí o tvorení tzv. konceptov(termín kognitívnej sémantiky), v akých sa tematicky, resp.konceptuálne zoskupujú, èo umožòuje analyzova sémantickécharakteristiky, na základe ktorých sa formuje ichfrazeologický význam (s. 37). V rámci vnútorného èleneniapostupne venuje pozornos dvom samostatne vymedzenýmskupinám komparatívnych frazém. Prvú, poèetnejšiuskupinu predstavujú frazémy, ktoré súvisia so vzh¾adomèloveka, jeho charakterovými vlastnos ami a spôsobomživota, druhá sa týka frazém, ktoré sa vz ahujú napredmety.Pre porovnávaciu slovanskú frazeológiu predstavujeosobitný prínos slovníková èas recenzovanej práce.Lexikograficky spracovaný súpis chorvátskych a ruskýchkomparatívnych frazém vychádza z ich predchádzajúcejkonceptuálnej analýzy. Primárne sa èlení na dva základnétematické celky – Frazemi koji se odnose na èovjeka(s. 62-77) a Frazemi koji se odnose na predmete (s. 77-80). Každý celok sa èlení na ïalšie tematické podskupiny,resp. tematické okruhy, ktorých zostupnú štrukturovanosa sukcesívnu konceptuálnu nadväznos vyjadrujedekadické èlenenie arabskými èíslicami. Východiskovýmjazykom je chorvátèina. Chorvátske frazémy sú radenéna ¾avej strane, na pravej strane sa k nim priraïujú zodpovedajúceruské ekvivalenty. Verný obraz o existenciia fungovaní dvoch èiastkových frazeologických systémovponúkajú najmä synonymické rady jednotlivých jednotieka ich vzájomná symetrická, resp asymetrická ekvivalencia.Z h¾adiska typológie ekvivalentov sú zaznamenanévšetky tri typy – bezekvivalentné frazémy, èiastoèné ajúplné frazeologické ekvivalenty. Napríklad ‘spôsob držaniatela’ reprezentujú v chorvátskom jazyku štyri komparatívnefrazémy – ravan kao svijeæa / stajati kao svijeæa /kriv kao paragraf / iskriviti se kao praragraf, ktoré nemajúekvivalent v ruštine, podobne ako prirovnania –dobar kao anðeo / dobar kao duša / dobar kao kruh /dobar kao krušac / dobar kao dobar dan, vyjadrujúce‘dobrotu, resp. dobrotivos èloveka.’ Na druhej stranev ruštine a chorvátèine existujú iba dva úplné frazeologickéekvivalenty komparatívnych frazém s významom‘ve¾mi hladný’ – gladan kao pas : ãîëîäíûé êàê ñîáàêà,gladan kao vuk : ãîëîäíûé êàê âîëê, ïalšie ruské frazémytohto synonymického radu (ãîëîäíûé êàê ÷¸ðò /ãîëîäíûé êàê áðîäÿãà / ïðîãîëîäàòüñÿ êàê ñîáàêà /ïðîãîëîäàòüñÿ êàê ÷¸ðò / ïðîãîëîäàòüñÿ êàê çâåðü /ïðîãîëîäàòüñÿ êàê ñîðîê áðàòüåâ Ôðèäðèõîâ) ekvivalentv chorvátèine nemajú. V ruskom jazyku tiež prevažujúprirovnania, ktoré oznaèujú ‘farbu predmetu,’ ale‘ve¾kos predmetu’ sa zaznamenáva iba v štyroch chorvátskychkomparatívnych frazémach – velik kao mlinskikamen, velik kao kuæa, velik kao gora, kao djeèjigrob a pod.Úlohou slovníka chorvátskych komparatívnych frazém(s. 82-107) a jeho ruského pendantu (s. 108-120) jekaždej jednotke daného korpusu priradi sémantickú cha-85