Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

Na plenárnom zasadnutí odznelo šes referátov.K. H á d e k v úvodnom príspevku Jubileum profesora EdvardaLotka predstavuje profesijnú cestu jubilujúceho sedemdesiatnika.Informuje o jeho rozsiahlej publikaènej èinnosti,ktorá je napokon uvedená aj v prílohe zborníka a zahàòatémy spojené s porovnávacím a typologickým štúdiomjazykov (hlavne èeštiny a po¾štiny), všeobecne lingvistickétémy, ale aj témy z oblasti synchrónnej èeskej lexiky(negácia v èeštine), rétoriky, komunikácie, prekladu a i.Na vynikajúce výsledky jubilanta v oblasti porovnávacejjazykovedy upozornil vo svojom príspevku aj R. M r ó -z e k . Územnou distribúciou a etymológiou výrazov pre vtákadruhu Ciconia (slov. bocian, èes. èáp) v severoslovanskýchjazykoch sa zaoberá príspevok M. Komárka.Na zradné slová v po¾štine, slovenèine a èeštine sústredilasvoju pozornos M. Panèíková. V súvislostis témou zradných slov upozoròuje na jubilantove prácev tejto oblasti. Rozsiahlejší referát venovala M. Sobotkovápremenám súèasnej po¾skej prózy, t. j. prózy od90-tych rokov minulého storoèia do súèasnosti, a prenikaniunespisovnej (hovorovej) slovnej zásoby do jej jazyka.O podiele Slezanov na poèiatkoch olomouckej univerzityprináša príspevok s doplòujúcim obrazovým materiálomJ. F i a l a , ktorý v danej súvislosti pripomína, žeaj E. Lotko je rodom Slezan.Súbor príspevkov zjednotených spoloènou témouÈeština a polština v kofrontaci otvára príspevok J. DamborskéhoW kwestii bilingwizmu na czesko-polskim pograniczujêzykowym. Autor sa konkrétne venuje biligvizmuZaolžia, prièom si za východisko berie Lotkov termín„genetický bilingvizmus.“ Otázkou bilingvizmu sa v èlánkuCzesko-polska dwujêzycznoœæ a interferencja (S³ownictwopotoczne) zaoberá aj I. Bogoczová, ktorá sa sústreïujena hovorovú slovnú zásobu a štylisticky príznakovévýrazy používané po¾skou mládežou na tzv. Zaolží.S. Pastyøík v referáte Hypokoristické podoby rodnýchjmen v suèasné èeštinì a polštinì porovnáva nielenslovotvornú stránku hypokoristík, ktorá je prevažne zhodná,ale všíma si najmä rozdiely v ich vnímaní, ktoré súpod¾a neho dos znaèné.Dvì poznámky k zrádným slovùm v polštinì a èeštinìuviedol J. Jodas. Prvá poznámka sa týka terminologickejstránky slov, ktoré sa oznaèujú ako zradné slová,medzijazykové homonymá (paronymá), falošní priateliaprekladate¾a èi medzijazykové „falsiekvivalenty.“ Autorzdôvodòuje ich výber oblas ou èi zdrojom, v ktorom sapoužívajú alebo uvádzajú, uvažuje nad ich vhodnos oua súvs ažnos ou. Druhou poznámkou rozširuje u Lotkadoposia¾ zaznamenané prípady slovotvornej zradnostio oblas deminutív.Existenciu zradných slov v oblasti èeskej a po¾skejpedagogickej terminológie dokazovala H. Jodasová.V príspevku analyzuje nielen zradné slová ako jednoslovnéjednotky, ale aj, dovolím si použi výraz zradné slovnéspojenia (združené pomenovania).Do tretice sa jazykovou zradnos ou zaoberá aj príspevokT. Z. O r³oœovej, ktorý ju rozširuje na oblaszradnej frazeológie.Metódam rekonštrukcie jazykového obrazu sveta,teda sveta uchovávaného v jazyku, sa vo svojich filozoficko-lingvistickýchúvahách venuje M. Balowski,ktorý otvára rad štúdií zjednotených synchrónnym poh¾adomna jazyk a reè. Štúdia M. Hirschovej Rétorikaa øeèové akty rozoberá vz ah týchto dvoch disciplín.Centrom jej záujmu je však uplatòovanie a fungovanierôznych typov reèových aktov v príležitostných a agitaènýchprejavoch. Je spoleèný evropský referenèní rámecohlasem J. A. Komenského? Túto otázku si kladiea zároveò sa na òu pokúša odpoveda M. H ádková.Typom správ v žurnalistike sa venuje príspevokJ. Bartoška, ktorý je prínosný nielen pre jazykovedcov,ale aj žurnalistov.Príspevok „Serio modnie satyricznie“ czyli o polskichSMS-ach D. Tkaczewského je sociolingvistickýmpoh¾adom na po¾ské esemesky. Závereèný príspevokJ. Holeša približuje životnú a profesijnú cestu prof.J. Šabršulu, romanistu Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity,pri príležitosti jeho 85. narodenín.Nasledujúci blok referátov sa zaoberá otázkami lexikálnejroviny. R. Š r á m e k v referáte Plurál v pomístníchjménech vychádza z dvojakého chápania èísla pod¾aE. Lotka. Na základe vybraného materiálu zo Sliezska porovnávaplurál toponým s plurálom apelatív.V štúdii Èeská, polská a slovenská pøíjmení s negacíE. Mrhaèová porovnáva zhody a rozdiely v sémantikea morfologickom stvárnení priezvisk so záporovýmprefixom ne-/ nie-, a to v konfrontácii troch jazykov.Úvahy o zložených hybridných substantívach s prvýmèlenom video- v súèasnej èeštine, ktoré odrážajú neustálenové predmety a javy, prináša príspevok P. M ittera. Komplexnýpoh¾ad na premeny slovotvorného systému po¾štinyv súvislosti s rýchlo sa meniacou skutoènos ou podávaI. Dobrotová. Uvažuje nad výberom a produktivitou slovotvornýchprostriedkov a o derivaèných technikách.I. Koláøová na základe vybraných úryvkov z dielL. Fuksa, K. Schulza a J. Èepa rozoberá pomenovania fariebnie v ich nocionálnom význame, ale ako prostriedkuvyjadrovania subjektívnych postojov a dotvárania atmosféryzobrazovaného prostredia.Jazykové a literárne súvislosti analyzuje nasledujúcichpä referátov. Úvahám o vz ahu fonologického systémuèeštiny prelomu 14. a 15. storoèia a grafického systémuchorvátskej hlaholiky, ktorá súvisela s obnovenímslovanskej liturgie v Emauzskom kláštore založenom napodnet Karola IV. v roku 1419 v Prahe sa venuje E. Pallasová.Za cenné pamiatky pokladá nielen texty zapísanéchorvátskou redakciou cirkevnoslovanského jazyka, alehlavne èeské texty prepísané chorvátskou hlaholikou. Zároveòupozoròuje na možný vplyv chorvátskej hlaholikyna èeský diakritický pravopis zavedený J. Husom.K názorùm na nejstarší fázi cyrilometodìjských vlivùv Polsku (Sp³awiñski, Mareš, Havránek a. i.) týkajúcich sašírenia staroslovienskej vzdelanosti v predpiastovskej krakovskejoblasti a neskôr cyrilometodských vplyvov prostredníctvomvèasného obdobia pøemyslovských Èiech pripájaH. Bauerová. Vlastné Sémantické konotace lexému zemiav jazyce Óndry £ysohorského v zbierke Lašsko poezyja 1931-1977 na základe rozboru kontextov skúmala G. B a l o w s k a .Východiskom však bol pre òu lexikálny význam jazykovejjednotky.P. Hrtánek si vo svojom príspevku všíma príznaènéjazykové tendencie a motív metajazyka v po¾skýcha èeských antiutópiách 80. rokov minulého storoèia, ktorýchéru zapoèal r. 1984 George Orwell.88