Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

J. Raclavská na základe analýzy foneticko-fonologickej,morfologickej, syntaktickej a lexikálnej rovinydiela Rajski ogródeczek Jana Arndta v preklade pastoraSamuela Ludwika Zasadiusa charakterizuje stav tešínskejpo¾štiny v 18. storoèí, ktorá v tom èase tvorila variantnárodného jazyka.Èlánok J. Hubáèka K bohemistické konferenci ve Wa³brzychureferuje o konferencii Èeský jazyk a literatura na sklonkuXX. století, ktorá sa konala 26. a 27. apríla 2001 a ktorátaktiež prispela k prehåbeniu èesko-po¾skej spolupráce.Súbor posterov otvára Speciální slovník èeštiny procizince, ktorý informuje o práci kolektívu autorov Filozofickejfakulty Univerzity Palackého.Dokáza existenciu cirkevných slangizmov v slovenèine,po¾štine a èeštine sa snažila M. G r ygerková.V. Zavøelová uvádza výsledky výskumu zameraného naPøepínaní kódù v èesko-americké jazykové komunitì, tedaprechádzania z èeštiny do angliètiny a spä v priebehu komunikaènéhoprocesu v bilingválnom prostredí. Jej výsledkysú založené na rozbore materiálu získaného na území USA.O úrovni pasívneho bilingvizmu Slovákov a Èechov,o jazykovej asimilácii, o názoroch na súèasné možnostivzájomného kontaktu a iných javoch informuje vo svojomposteri s názvom Vývojové tendence v komunikaciÈechù a Slovákù po rozdìlení ÈSFR K. Musilová.Závereèný príspevok M. M l è ocha skúmajúci grafickúpodobu, motiváciu, pôvod èi syntaktickú štruktúrunázvov èeských a slovenských rockových skupín je zaujímavýnielen pre jazykovedcov, ale aj hudobníkov.Jednotlivé príspevky prekraèujú oblas jazyka a literatúry,èo len dokazuje široké a rôznorodé vz ahy medzi Èechmi,Slovákmi a Poliakmi. Trojjazyènos referátov nás utvrdzujev tom, že záujem o konfrontaèný výskum je zo všetkých trochstrán. Musíme si uvedomi jeho význam a zároveò oceni dlhoroènúprácu Edvarda Lotka v tejto oblasti. Zborník ako celokprispieva k prehåbeniu poznania súvislostí medzi èeštinou,po¾štinou a slovenèinou, èo tvorí jadro vedeckej práce nielenjubilanta, ale aj mnohých autorov, ktorí svojimi hodnotnýmièlánkami prispeli do zborníka, ktorý je aj cenným prameòompodnetov pre ïalšie konfrontaèné štúdium.Marta VojtekováCestou vzájomnosti / Š¾achom jednosti. Zborníkpríspevkov z medzinárodnej konferencieSlovensko-ukrajinské vz ahy a súvislosti, konanejv Banskej Bystrici na Filologickej fakulteUniverzity Mateja Bela 23. – 24.10.2003. Zost.N. Kise¾ová. Zodp. redaktor J. Mravík. Vyd.Slovenská rada Združenia slovanskej vzájomnosti.Banská Bystrica 2003. 312 s.Cestou vzájomnosti. Taký je názov nového zborníkapríspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Slovensko-ukrajinskévz ahy a súvislosti, konanej v októbri minuléhoroku v Banskej Bystrici. Výber takého príznaènéhonázvu odôvodòuje vo svojom úvodnom referáte vedúciKatedry slovanských jazykov Filologickej fakulty UniverzityMateja Bela Sergej M akara, keï konštatuje, žeidea slovanskej vzájomnosti súvisí s globalizáciou, súèasouktorej my všetci sme. Pod¾a ïalšieho referujúcehoJozefa M ravíka, predsedu Spoloènosti slovanskej vzájomnosti,má pochopenie minulého a projektovaniebudúcnosti za cie¾ jediné, a síce správne pochopenie súèasnejexistencie aj koexistencie Slovákov a Ukrajincov.Michal È o r n ý , predseda Slovensko-ukrajinskejspoloènosti, hovoril v úvodnom bloku o 10. výroèí podpísaniamedzištátnej zmluvy o dobrom susedstve, priate¾skýchvz ahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikoua Ukrajinou.Ïalšie príspevky sa už dotýkali vedeckých oblastía v zborníku sú rozdelené do 4 kapitol. Prvá kapitola jevenovaná histórii, náboženstvu a kulturológii (v rámci nejetnológii). Michal Danilák (Slováci a Ukrajinci vo vzájomnýchvz ahoch v Èeskoslovensku v medzivojnovomobdobí, s. 31-42) sa venuje problematike vzájomnýchvz ahov medzi Slovákmi (i Èechmi) a rusínsko-ukrajinskounárodnostnou menšinou. Osobitnú pozornos venujeaj otázkam vz ahov medzi Ukrajincami a Rusínmi, ktorýchspája spoloèný názov Rusíni-Ukrajinci. Pozornosvenuje aj maïarskej expanzii na rusínsko-ukrajinské územievýchodného Slovenska v minulosti. Miroslav Sopoli g a vo svojom príspevku Múzejná prezentácia slovensko-ukrajinskýchvz ahov vo Svidníku (s. 43-49) predstavujeaktivity Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku,ktoré je súèas ou Slovenského národného múzea.Autor detailne mapuje mnohostrannú èinnos múzeaz aspektu slovensko-ukrajinských vz ahov, jeho participáciu(=múzea) na mnohých vedeckých projektoch.Výsledky výskumov dosiahnutých vrámci riešeniatýchto vedeckých projektov prezentovali ïalší dvaja pracovnícimúzea.Nadežda Varcholová (Perežytky ku¾tu slovjans´kohoboha Peruna v slovac´komu fo¾klornomu konteksti,s. 50-59) sa venuje postave boha búrok, hromova bleskov – Perunovi, ktorého postava sa zachovala ajv slovenskej, aj v ukrajinskej mytológii, v slovenskej ¾udovejslovesnosti (nadávkach a zaklínadlách).Jozef Varchol porovnáva a analyzuje na zvykoslovnomslovensko-ukrajinskom materiáli tradièné atribútysvadobného obradu, prièom uvádza aj tie, ktoré sa zachovalido súèasnosti (Tradycyjni vesi¾ni atrybuty v ukrajins´ko-slovac´komuobrjadovomu konteksti, s. 60-67).Cie¾om štúdie Pravovyj status cerkvy v Ukrajini taSlovaèèyni (s. 68-74) je analýza obsahu a praxe vzájomnýchvz ahov štátu a cirkvi na Slovensku a na Ukrajine.Autor štúdie Mykola Palinèak konštatuje, že ove¾apriaznivejšie podmienky pre rozvoj náboženských inštitúciíboli a sú na Slovensku, pretože ani v období socializmunebolo na Slovensku náboženstvo striktne zakázané.Ukrajinské slovanofilské Cyrilo-metodské bratstvov slovenských reláciách (s. 76-82) je názov štúdie MikulášaNevrlého. Autor v nej predstavuje program a poslaniespomínaného bratstva, prièom zdôrazòuje najmäjeho požiadavku „sociálneho obrodenia, slovanského zjednoteniav podobe republikánskej federácie, demokratickéhozriadenia…,“ ku ktorému dnešná Ukrajina smeruje.Druhá kapitola obsahuje príspevky literárnovednéhocharakteru. Nata¾¾a K i s i a¾ova z Minska, pôsobiacav Banskej Bystrici, v príspevku Slavacka-belaruska-ukrajinskijalitaraturnyja kantakty (s. 84-91) sa snaží aspoò èias-89