SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1MÁRIA KOŠKOVÁ *Denominálne stavové rezultatíva v bulharèine a slovenèine(so zrete¾om na ich lexikografické spracovanie) 1KOŠKOVÁ, M.: Denominal State Resultative Verbs in the Bulgarian and Slovak Languages (With special referenceto their lexicographical treatment). Slavica Slovaca, 39, No. 1, pp. 16-25. (Bratislava)In her paper, the author confronts the Bulgarian and Slovak subsystems of deadjectival and desubstantival verbswhich, denoting a general change in state or quality of substance, establish a paradigm of verbal forms endowed withdifferent intention of verbal action. By virtue of various word-formative processes corresponding to the same onomaziologiccategory, the author defines a model word-formational type which may serve as a basis for lexicographicaltreatment of the problematics. The pragmatic aspect is also very important for her.Linguistics. Comparative Linguistics. Bulgarian and Slovak Languages. Theory and Practice.1. Na základe podnetov získaných pri spracúvaní bulharsko-slovenského slovníka sme podrobilikonfrontaènej analýze jeden z verbálnych mikrosystémov, ktorý v obsahovej sfére vyjadrujezmenu entity, resp. substancie èi kvality. Skupinu slovies oznaèujúcich zmenu stavu, príznaku,kvality, vlastnosti a pod. reprezentujú rozlièné slovotvorné typy, nejednoznaène hodnotené domácoua zahraniènou odbornou literatúrou. Nejednoznaènos teoretickej interpretácie danýchjednotiek vedie k ich odlišnému lexikografickému spracovaniu vo výkladových alebo prekladovýchslovníkoch. V našom príspevku sa zameriame na ich reprezentatívnu denominálnu zložkuodvodenú od menných základov a z h¾adiska systémovej bulharsko-slovenskej ekvivalencie jupodrobíme štruktúrno-sémantickému opisu. Na základe rozlièných slovotvorných postupov zodpovedajúcichtej istej onomaziologickej kategórii, podložených konkrétnym materiálom, vyèlenímemodelový slovotvorný typ ako bázu lexikografického riešenia problematiky, keïže dôrazkladieme i na jej pragmatickú stránku. Východiskovým jazykom porovnávacieho výskumu jebulharèina. Ilustraèné doklady pochádzajú z kartotéky Jazykovedného ústavu Bulharskej akadémievied, bulharských výkladových slovníkov, ako aj z vlastného archívu.1.1. Predmetom výskumu sú teda slovesá oznaèujúce zmenu stavu (èloveka, vecí alebo javov),resp. prechod do istého stavu, alebo nadobudnutie kvalitatívne odlišného stavu, prièomjeho charakter je daný ich slovotvorne motivujúcim menným základom, bez oh¾adu na to, kýmalebo èím je tento stav spôsobený.1.2. Na ilustráciu uvedieme slovesá çàÿê÷àâàì / çàÿê÷à a çàÿêâàì / çàÿêíà, ktorých slovotvornýmzákladom je adjektívum ÿê s významom 1. mocný, pevný, silný; 2. pevný, trvanlivý.Uvedeným slovesám zodpovedajú v slovenèine nasledovné ekvivalenty:nedok. çàÿê÷àâàì / dok. çàÿê÷à - 1. posilòova , upevòova , robi mocnejším al. pevnejším,al. silnejším / posilni , upevni , urobi mocnejším al. pevnejším al. silnejším (Ãîäèíèòå,ïðåêàðàíè â ñåëî, ãî çàÿê÷èõà - Roky strávené na dedine ho posilnili); 2. spevòova , upevòova/ spevni , upevni (Òîé çàÿê÷è áåòîíà - Spevnil betón); 3. pren. upevòova , posilòova / upevni, posilni (Ñúáèòèåòî çàÿê÷è âÿðàòà ìó - Udalos posilnila al. upevnila jeho vieru).nedok. çàÿêâàì / dok. çàÿêíà - 1. mocnie , pevnie , silnie , stáva sa mocnejším al. silnejším/ zmocnie , spevnie , zosilnie , sta sa mocnejším al. silnejším (Ìîì÷åòî çàÿêíà ôèçè÷åñêè*Mgr. Mária Košková, CSc., Slavistický kabinet <strong>SAV</strong>, Panská 26, 813 64 Bratislava1Príspevok vznikol v rámci grantovej úlohy VEGA è. 2/4092/4.16
- Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren. posilòova sa, upevòova sa / posilni sa, upevni sa (Òÿõíàòàäðóæáà çàÿêíà - Ich priate¾stvo sa posilnilo al. upevnilo).1.2.1. Obidve bulharské obojvidové slovesá, ktoré vyjadrujú zmenu stavu, spája konštitutívnysémantický príznak prechodu „zo stavu slabšieho do stavu silnejšieho.“ V sémantickej rovinesa odlišujú intenènou hodnotou, t. j. existenciou / neexistenciou vykonávate¾a deja. Kým zmenavyjadrená prvým slovesom – so sémantickým obsahom „uvádza do takého stavu, ako to vyjadrujemenný základ“ (ïalej skrátene „spôsobi zmenu stavu“) – má svojho pôvodcu al. vykonávate¾a,resp. prechod do istého stavu spôsobuje „externý agens“ (Kaèala, 1981, s. 22), zmenu vyjadrenúdruhým slovesom – „sta sa takým, ako to vyjadruje menný základ“ (ïalej len „zmeni svojstav“) – nespôsobuje agens, ale „prebieha na substancii,“ ktorá je aj východiskom deja (cit. Kaèala,s. 23; porov. Daneš, 1974, s. 150). Zo slovotvorného h¾adiska sa uvedené prefigovanéslovesá s predponou çà- odvodené z rovnakého základu odlišujú slovotvorným formantom -âà-ì/ -÷-à, ktorý je aj výrazom ich významovej diferenciácie, kým ich slovenské pendanty charakterizujúrozlièné slovotvorné postupy a prostriedky.1.2.2. Na druhej strane sloveso çàÿê÷àâàì / çàÿê÷à vystupuje aj v zvratnej podobe, kdeformant ñå mení jeho intenènú hodnotu a modifikuje jeho význam. V slovenskej literatúre satento jav hodnotí ako dekauzativizaèná transformácia. To znamená, že kým „nezvratné slovesovyjadruje spravidla zámerne vykonávaný dej, zvratné sloveso vyjadruje nezámerný dej, dej spontánneprebiehajúci na substancii, ktorá pri zodpovedajúcom zvratnom slovese funguje na miestevýchodiska deja“ (cit. Kaèala, s. 25). V zvratnom tvare už sloveso çàÿê÷àâàì / çàÿê÷à fungujeako synonymum slovesa çàÿêâàì / çàÿêíà: çàÿê÷àâàì ñå / çàÿê÷à ñå = çàÿêâàì / çàÿêíà (Âðúçêèòåèì çàÿêíàõà al. ñå çàÿê÷èõà - Ich vz ahy sa upevnili).Uvedené príklady ukazujú, že ide o èinnostné a stavové slovesá, medzi ktorými existujepevný sémantický vz ah, ktorý možno charakterizova ako „významovú opozíciu èinnos - stav,prechodnos – neprechodnos , predmetovos – podmetovos , kauzatívnos – nekauzatívnos “(Dynamika slovnej zásoby súèasnej slovenèiny [ïalej Dynamika], 1989, s. 331).1.3. V slovesnom systéme bulharèiny, na rozdiel od slovenèiny, existujú lexémy, ktoré tentosémantický vz ah vyjadrujú bez akejko¾vek zmeny na forme pomenovania. Tá istá lexéma jezároveò nosite¾kou významu „spôsobi nadobúdanie príznaku pomenovaného motivujúcim menom“a „nadobudnú príznak pomenovaný motivujúcim menom,“ na základe èoho sa tento významovývz ah vo viacerých slovníkoch bulharského jazyka hodnotí ako homonymný. Napríkladsloveso âëåäåíÿâàì / âëåäåíÿ s významom „meni / zmeni na ¾ad“ – a zároveò „meni sa/ zmeni sa na ¾ad“ – ¾adovatie / z¾adovatie . Podobne âêàìåíÿâàì, âêî÷àíÿâàì, âêî÷àíÿñâàìa pod. (pozri Ðå÷íèê íà áúëãàðñêèÿ åçèê, ò. 2) alebo ïoäèâÿâaì, ðaçõóáaâÿâaì. K tomutoslovotvornému typu sa vrátime neskôr. Je pravda, že polysémia a homonymia sa nedajú vždyjasne oddeli . Hoci sa doteraz nepodarilo presne ustáli , aké druhy sémantických príznakov podmieòujúvýznamovú blízkos semém v rámci jednej polysémickej štruktúry a kedy sa významovásúvislos už stráca (Blanár, 1993, s. 20; porov. cit. Dynamika, s. 341), nazdávame sa, že v uvedenýchprípadoch nemožno hovori o homonymii sémantických štruktúr. Sémantická spätos jednotlivýchvýznamov je zrete¾ná a ich diferenciácia sa zakladá len na prítomnosti èi neprítomnostikauzátora, resp. nosite¾a alebo pôvodcu zmeny stavu sémantického objektu alebo subjektu. Najednu formu sa viažu dva obsahy, ktoré majú spoloèný sémantický konštitutívny príznak. Opieramesa pritom o slovenskú teóriu, ktorá „usúvz ažòuje èinnostné a stavové, prípadne kauzatívnea nekauzatívne slovesá“ na základe slovotvornej synonymie, ktorej podstatou je „okrem spoloènéholexikálneho základu aj fakt, èi slovesá vyjadrujú tendenciu na dosiahnutie rezultátu aleborezultáty“ (cit. Dynamika, s. 149, 331). Na základe tejto súvz ažnosti sme v našom príspevkuvymedzili pre rozoberané slovesá spoloèný termín „stavové rezultatíva.“2. Ani v slovenskej, ani v bulharskej odbornej literatúre neexistuje súborný názov pre obidveanalyzované skupiny slovies. No aj v rámci samostatných skupín ich charakterizuje terminologickánejednotnos . Dichotómiu príznakov „spôsobi zmenu stavu“ – „zmeni svoj stav“ prezen-17
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66:
przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68:
atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70:
spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74:
œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78:
skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80:
V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82:
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84:
typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86:
na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88:
J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90:
kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod