Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1¼UBOŠ KAÈÍREK *Utváranie slovensko-slovinských vz ahov v druhej polovici 19. storoèiaKAÈÍREK, ¼.: Slovak-Slovenian Contacts in the Late Nineteenth Century. Slavica Slovaca, 39, No. 1, pp. 45-57.(Bratislava)In the present essay, the author compares cultural and political situation of the two nations – Slovaks and Slovenians.He deals with literary and political relationships of both nations after 1867, monitoring cultural collaborationfostered by the Slovenian and Slovak Maticas (i. e. leagues for national advancement) as well as by the Slovak MuseumSociety. Economic cooperation between the two nations in the 70s of the 19 th century is also included. The authoranalyzes period journilistic articles concerned with social and literary events on the other side. Slovak-Slovenian contactsare presented through life stories of individual Slovaks who had settled in Slovenia and also through severalpersonalities maintaining mutual relationships, personally or in correspondence. The chief personality of the essay isOndrej Bella, the first known translator of Slovenian belles-lettres into Slovak. In the conclusion, three letters of OndrejBella addressed to Gregor Krek, kept in the National and University Library in Ljubljana, are presented.History. Slovak-Slovenian relationships. National movement. Cultural contacts.„Slováci sú práve takí, ak nie väèší politickí úbožiaci medzi synmi matky Slávy, ako mySlovinci.“ 1 Takto charakterizoval v roku 1873 neznámy slovinský autor národný stav Slovákov.Slovenské a slovinské národné hnutie má naozaj ve¾a spoloèných èàt. Slováci a Slovinci patrilik „nehistorickým“ národom – nemohli sa oprie o vlastné, dobovo preferované historické právo.Už od revolúcie 1848 bolo hlavnou požiadavkou obidvoch národných hnutí zjednotenie oblastí,ktoré obývajú, do jedného územného celku. Komplikované to bolo najmä v slovinskom prípade.Územie obývané Slovincami ležalo v troch štátnych útvaroch. Väèšina slovinského etnika žilav Predlitavsku. Negatívom pre ïalší vývoj Slovincov bolo odstúpenie Benátska v roku 1866, poprehratej prusko-rakúskej vojne, v prospech vznikajúceho Talianska. Východnú èas odstúpenéhoúzemia (Beneška Slovenija) obýval znaèný poèet slovinského etnika (tzv. Reziáni). Menšia èasSlovincov žila v Zámurí, juhozápadnom Uhorsku pri rieke Mura (slovinsky Prekmurje). Väèšinauhorských Slovincov sa hlásila k evanjelickému vierovyznaniu, ktoré si mohla uchova vïakatolerantnejším náboženským pomerom v Uhorsku po nástupe rekatolizácie oproti rakúskym krajinám.Ve¾ká èas slovinskej evanjelickej inteligencie študovala až do 60. rokov 19. storoèia na evanjelickomlýceu v Bratislave.V 60. rokoch 19. storoèia si predstavitelia obidvoch národov založili celonárodné organizácie– Maticu slovenskú a Maticu slovinskú (Slovenska matica). Práve tieto dva spolky sa stali základombudovania prvých inštitucionalizovaných vz ahov, hoci osobné kontakty medzi jednotlivýmipredstavite¾mi národných hnutí existovali už ove¾a skôr. Obidva spolky si potvrdili svoje vzájomnéèlenstvo. Na druhom valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1864 zvolili za èestnýchèlenov aj dvoch Slovincov: Janeza Bleiweisa 2 a Frana Miklošièa. 3 Èlenom Matice sa stal aj*Mgr. ¼uboš Kaèírek, Pedagogická fakulta, Katedra slovenských a všeobecných dejín, Moskovská 2, Bratislava1Slovaki. In: Slovenski narod (ïalej SiN), 1873, roè. 6, è. 50, s. 1.2Janez Bleiweis (1808 – 1881) – redaktor slovinských novín Novice. Medzi odoberate¾mi novín z roku 1847 nachádzameaj J. M. Hurbana, Štefana Moysesa, vtedy uèite¾a filozofie v Záhrebe, a redakciu Slovenských národných novína Orla Tatranského v Bratislave (Novice, 5, 1847, s. III, VI a XI.).O slovensko-slovinských vz ahoch v 40. rokoch 19.storoèia (predovšetkým o kontaktoch ¼. Štúra s J. Bleiweisom) pozri štúdiu: ILEŠIÈ, F.: Èeško-slovenska (-jugoslovanska)vzajemnost v minulih dobah. In: Zbornik Slovenske Matice, Ljubljana 1906, èas A, s. 1-13. Bleiweisov portrétuverejnil aj slovenský literárny èasopis Orol, 1878, roè. 9, è. 11, s. 297.3Fran Miklošiè (1813 – 1891) – jazykovedec a slavista, pôsobil vo Viedni.45