Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci narodowej analyzovalatribúty slovanstva u Lužických Srbov, ktoré sa pod¾a referujúcehonefixovali len na lingvistické kategórie, ale zahrnovaliaj historickú pamä , národnú symboliku èi kultúrnekontakty.Úlohu a funkciu byzantsko-slovanskej tradíciev kultúre a identite Ukrajincov v Halièi v 19. a na zaèiatku20. storoèia analyzoval M. Wa w rzonek (KatedraPolitologii, Uniwersytet Rzeszowski). Spor o príslušnoshalièských Ukrajincov do západného alebo východnéhokultúrneho okruhu bol pod¾a autora èasto nesprávne redukovanýako spor medzi polonofilskou a rusofilskouorientáciou. Najvýraznejšie sa táto diskusia prejavila v sporeo formovaní nového literárneho jazyka.Obdobie 20. rokov 20. storoèia a zasahovanie politikydo èeskoslovensko-po¾ských kultúrnych kontaktov sivšímal príspevok M. Krejèího (Praha). Sústredil sa naoblas výtvarného umenia, na ktorého príklade ukázaltesnú prepojenos štátne podporovanej kultúrnej výmenyod politickej „objednávky.“W. Kuligowski (Instytut Etnologii i AntropologiiKulturowej, Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, Poznañ)zaujal príspevkom Fenomen muzyki folk w obszarzetradycji i (po)nowoczesnoœci œrodkowoeuropejskiej.Analyzoval dva, na konci 20. storoèia najvýraznejšie podobyfolku (tzv. „turbofolku“) – po¾ský a srbský. Všímalsi ich odlišné ideové ukotvenie, na jednej strane autorskúslobodu v prípade po¾skom a zrete¾nú politickú manipuláciusrbského „turbofolku.“ V obidvoch prípadoch tentodruh hudobnej produkcie zohrával aktívnu úlohu pri upevòovaníkultúrnej identity.Slované a jejich hranice, tak znel názov sekcie, ktorúotvorili referáty V. Vebera (Fakulta humanitních studiíUniverzity Pardubice) Slovanství a Støední Evropaa J. Rychlíka (Filozofická fakulta univerzity Karlovy,Praha) Metamorfóza myšlenky panslavismu v období komunismu.Vystúpili v nej S. Kazimova (Studium EuropyWschodniej, Uniwersytet Warszawski) s referátomProblem stosunków pomiêdzy S³owianami i narodami turañskimia A. Tichomirow (Studium Europy Wschodniej,Uniwersytet Warszawski) s referátom Polacy naBia³orusi: miêdzy Europ¹ Wschodni¹ a Œrodkow¹. V súèasnostive¾mi aktuálneho problému spolužitia kres anskeja moslimskej populácie sa týkal príspevok I. Wy -sztygielovej (Wydzia³ Filologiczno-Historyczny,Uniwersytet Gdañski) Tatarzy polscy jako integralna czêœæspo³ecznoœci œrodkowoeuropejskiej.Dva slovenské referáty boli venované politickej „realizácii“idey slovanskej vzájomnosti po prvej svetovejvojne. M. Šmige¾ (UMB Banská Bystrica) vystúpils príspevkom Ruská a ukrajinská politická emigráciav Èeskoslovensku a spôsoby jej likvidácie v povojnovýchrokoch. Pod¾a autora sa v rokoch 1918 – 1948 pomer èeskoslovenskejpolitiky k ruským, ukrajinským a bieloruskýmemigrantom nevývijal smerom k naplneniu ideovéhoodkazu slovanskej vzájomnosti, ale bol determinovanýpredovšetkým rade (meniacimi sa) politickými požiadavkamia diktátom okolia.Málo známy problém priblížil vo svojom referátePlány na slovanskú expanziu v pohranièných oblastiachÈeskoslovenska (nacionálne momenty poèas realizovaniapozemkovej reformy a kolonizácie v medzivojnovomobdobí) A. S i m o n (Fórum Inštitút, Šamorín). Snahao konsolidáciu pohranièných oblastí viedla na juhu Slovenskak plánom slovanskej kolonizácie tohto územia.Hlavným nástrojom na presadenie tohto cie¾a bola pod¾aautora pozemková reforma, prostredníctvom ktorej sa nemalazmeni len sociálna a politická štruktúra novej republiky,ale aj jej národnostné zloženie. Okrem hlavnýchplánov a ich ideológov sa A. Simon venoval i dôsledkomtejto akcie na dobovú a aktuálnu národnostnú situáciu najužnom Slovensku.Posledná sekcia Slovanství v programech a koncepcíchvìdeckých i politických obsahovala s výnimkou referátuM. P øíhodu (Ústav slavistických a východoevropskýchstudií FF UK, Praha) Slovanství Juraje Križanièepríspevky z dejín druhej polovice 19. a z 20. storoèia. Prevažovaliv nej referáty venované reflexii slovanskej otázkyu významných osobností èeskej politiky: Èeská slovanskápolitika (1848 – 1917; V. Doubek, Masarykùvústav, Praha), Slovanství v myšlenkách èeské meziváleènépravice (D. Hrodek, Filozofická fakulta univerzityKarlovy, Praha), Karel Kramáø a jeho slovanská politika(M. Lustigová, Ústav politologie FF UK, Praha).Renesancii myšlienok slovanskej vzájomnosti poskonèení 2. svetovej vojny boli venované dva referáty. Prvý,Slovanství a tøetí republika aneb slovanství v programechèeských politických stran (M. Pehr, Ústav politologie FFUK, Praha), si tento problém všímal v kontexte Èeskoslovenskaa programov jednotlivých politických strán.Oživenie slovanskej idey na povojnovom Slovenskua najmä úlohu, ktorú pri tom zohrali mocenské záujmySovietskeho zväzu, analyzoval príspevok M. Syrného(UMB Banská Bystrica) Slovanská idea v povojnovomSlovensku v rokoch 1945 – 1948.Rokovanie poslednej sekcie uzavreli tri referáty,v ktorých sa autori zamerali na vplyv idey slovanskej vzájomnostina vedeckú aktivitu troch významných predstavite¾ovsvetovej slavistiky, historikov F. Koneczného(K. Burdon, Warszawa, Iluzje i deziluzje w dzia³alnoœcis³owianofilskiej Feliksa Konecznego), J. Bidla (J. K o -mendová, Olomouc, Støedovìká Rus a úskalí Bidlovykoncepce Dìjin Slovanstva) a etnografa A. Èerného(P. K a l e t a , Praha, Adolf Èerný a jeho pohled na maléslovanské skupiny).Pardubickú konferenciu organizaène zastrešilo obèianskezdruženie Stred, Støedoeuropský dialog, o. s. Tento,v poradí už tretí roèník finanène podporil hejtman pardubickéhokraja, Vyšegrádsky fond a Klub slovenskej kultúry.Peter ŠoltésFINK-ARSOVSKI, Ž.: Poredbena frazeologija:pogled izvana i iznutra. Zagreb : Filozofskifakultet, 2002. 128 s.Ustálené slovné spojenia sa do zorného po¾a lingvistickýchvýskumov dostali takmer pred šes desiatimi rok-83