Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

V prostredí formujúcej sa zjednotenej byzantsko-slovanskej (resp. gréckokatolíckej) cirkvivznikali, predovšetkým na jej propagáciu, aj piesne v duchu unionizmu, alebo sa preberali ajpiesne z latinského obradového prostredia bez akejko¾vek nábožensko-dogmatickej úpravy. 7 Takétopiesne sa prekladali z katolíckych i protestantských kancionálov. 8 Nemožno však prijanázory o „bezhlavom“ preberaní paraliturgických piesní bez výberu. Nebolo to ani možné, leboduchovnos zjednotenej byzantsko-slovanskej (gréckokatolíckej) cirkvi sa ani po prijatí únienezmenila, ba ani v súèasnosti sa neodlišuje od duchovnosti pravoslávnej cirkvi, s ktorou juoddávna spája spoloèná cirkevno-obradová tradícia. 9 Vzh¾adom na uvedné teda nemožno anizovšeobecnene konštatova , že paraliturgická pieseò má iba modlitbový, vyuèujúci a moralizujúcicharakter, 10 ktorý je typický pre latinskú duchovnú piesòovú tvorbu, lebo aj pre nekánonickú(paraliturgickú) piesòovú tvorbu byzantsko-slovanského obradu je typické ontologické východiskoa tradicionalizmus.Vznik paraliturgických piesní alebo preberanie piesòovej tvorby z latinských spevníkov a ichuplatòovanie v prostredí cirkvi byzantsko-slovanského obradu sa nezaèalo bezprostredne po prijatíúnie, ani ich používanie nie je iba výsledkom vplyvu západného obradového prostredia pozavedení únie. Paraliturgická pieseò, hoci v súèasnosti nemáme dostatok písomných prameòov,tvorila súèas duchovného života jednoduchých veriacich od samého poèiatku kres antva. Dnessa úplne pod tlakom „klasikov“ cyrilskej paraliturgickej piesòovej tvorby v zmiešanom latinskobyzantsko-slovanskomobradovom priestore (Vozòak, Hna uk, Franko) stereotypne èi tradiènereprodukuje, že ak také piesne existovali, boli pod vplyvom kultúry, ktorá sa poci ovala akocudzia a nebrala sa preto do úvahy. 11 Práve preto nemožno iba „slepo“ súhlasi s tvrdeniami, žetakéto piesne v prostredí cirkvi byzantského obradu neexistovali, keï v náboženskom životelatinskej cirkvi sa tvorba duchovných piesní datuje už od zaèiatku stredoveku. Ako dôkazo používaní podobných duchovných piesní v prostredí cirkvi byzantsko-slovanského obradu dobreposlúži pieseò Hospodine pomiluj ny známa ešte z èias ve¾komoravského obdobia a teda ajz prostredia byzantskej misie. Osobitne zaujímavý je údaj v dobovom svedectve Povesti vremennichlet, že pri slávení náboženských obradov popri liturgických spevoch zneli aj žalmy, hymnya duchovné piesne. 12 Osobitným príkladom používania paraliturgickej piesòovej tvorby je fungovanieduchovných piesní neliturgického charakteru u staroobradovcov v Rusku poèas pôstne-7Porovnaj ŽEÒUCH, P.: Medzi Východom a Západom. Byzantsko-slovanská tradícia, kultúra a jazyk na východnomSlovensku. Bratislava : Veda, 2002, s. 75-76.8Niektorým súvislostiam prekladov z latinského obradového prostredia sa vo svojej štúdii venuje Dieter Stern: Duxovnyjkant Ð vozmo½nosti i granicy ego genealogi eskoj rekonstrukcii. In: Russica Romana, Volume VIII,Pisa – Roma : Istituti editoriali e poligrafici internazionali, 2001, s. 231-237.9Vo všeobecnosti možno poukáza len na niektoré osobitosti gréckokatolíckej cirkvi, ktoré prijala v závislosti odlatinskej cirkvi. Špecifickú kategóriu tvoria najmä niektoré sviatky, ktoré gréckokatolíci slávia v súlade s obradovolatinskou cirkvou (Krista Krá¾a, Božského srdca Ježišovho, Presvätej Bohorodièky Spolutrpite¾ky, Preèistého Telaa Krvi Ježiša Krista, ktorý sa v obradovo latinskej cirkvi slávi vo štvrtok po Nedeli všetkých svätých, kým v pravoslávnejcirkvi sa pamiatka Poklony presvätým tajomstvám Tela a Krvi Ježiša Krista slávi vo Svätý a Ve¾ký štvrok, resp. natzv. Zelený štvrtok). Samozrejme nemožno zabudnú ani na niektoré osobitosti cirkevno-právneho charakteru.10Tak sa to napríklad interpretuje v monografii O. Hna ukovej (GnatŸk, Oleksandra: Ukra´ns«ka duxovna barokovapÁsnŠ. Varâava – Ki´v 1994), kde sa paraliturgická piesòová tvorba oznaèuje ako duchovná pieseò zhodne s oznaèenímv latinskom obradovom prostredí. (O rozdieloch v chápaní duchovnej piesne v obradovo latinskom prostredía paraliturgickej piesne v prostredí cirkvi byzantsko-slovanského obradu pozri v našej práci Medzi Východom a Západom.Byzantsko-slovanská tradícia, kultúra a jazyk na východnom Slovensku..., c. d.)11Tak sa to uvádza aj v najnovšej práci – katalógu tzv. lemkovských duchovných piesní. Porovnaj k tomu GnatŸk,Oleksandra: Ukra´ns«ka duxovna barokkova pÁsnŠ. Vstup, uporŠdkuvannŠ Á komentarÁ OlÁ GnatŸk. L«vÁv : VidavnictvootcÁv vasilÁanÁv MisÁoner, 2000, s. 9 („...duxovnÁ pÁsnÁ vva½alisŠ Šviwem vtorinnim, slabkim vidgomonomu½o´ Ð ÁnodÁ pÁd cim zrozumilosŠ Çvoro½o´È Ð kul«turi, i tomu ne vartim uvagi.“)12„... pominaŸwe svŠtoe krewen«e, i proslavlŠŸwe boga v§ molitvax§ i v pªsnex§ i v§ psalmªx§, poŸwegospodevi ...“ Porovnaj PamŠtniki literatury drevnej Rusi. Na alo russkoj literatury. XI – na alo XIIveka. Moskva : Xudo½estvennaŠ literatura, 1978, s. 146.28