tujú rozdielne oznaèované slovesá. V slovenskej literatúre sa ved¾a korelácie èinnostné – stavovéslovesá uvádzajú napríklad termíny dynamické udalosti (konkrétne kvalitatívne kauzatíva) –statické udalosti (cit. Dynamika, s. 141; porov. Daneš, 1974, s. 149-151), kauzatíva – nekauzatívneslovesá (cit. Kaèala, s. 22), èinnostné – stavové odvodené slovesá (Marsinová, 1958, s. 1966,s. 380), faktitíva – podmetové slovesá (Peciar, 1963, s. 270). Bulharská gramatika ich v rámcièinnostných a stavových slovies hodnotí pod¾a spôsobu slovesného deja ako efektívne a efektívno-komunikatívneslovesá (Ãðàìàòèêà íà áúëãàðñêèÿ êíèæîâåí åçèê, ò. 2, s. 286; porov.Èâàíîâà, 1974). Uvedené charakteristiky sú pre náš zámer nevyhovujúce, preto sa pokúšameo vlastné vymedzenie termínu „stavové rezultatíva,“ èo odôvodníme nasledovne.2.1. Po prvé, obidve skupiny slovies spája spoloèná konštitutívna séma „zmena stavu.“2.2. Po druhé, sám termín „rezultatívnos “ nie je v lingvistickej literatúre jednoznaèný. Rezultatívnossa chápe dvojako, gramaticky a sémanticky. Rezultatívnos ako morfologickú kategóriuspojenú so slovesnými tvarmi perfekta (typu ïèñàë å, ïèñàí å, áåøå ïèñàë, áåøå ïèñàí,ùåøå äà å ïèñàí a pod.), ktoré sú v komplexnosti príznaèné pre bulharèinu, analyzuje I. Kucarov(2003, s. 99-102, tu aj ïalšia literatúra). V slovenèine sa rezultatívnym konštrukciám (typuma + n/t-ové príèastie) ako slovesným tvarom vyjadrujúcim stav, ktorý nutne implikuje predchádzajúcidej, venoval v poslednom èase M. Giger (2000, s. 17-26, tu aj ïalšia literatúra).2.3. Nás zaujíma rezultatívnos ako sémantická kategória spojená so spôsobmi priebehu slovesnéhodeja. Vnímanie príznaku rezultatívnosti je však i v tejto sfére rozdielne. E. Sekaninová cháperezultatívnos iba ako jednu zo špecifikácií temporálnych spôsobov deja, prièom ju pripisuje sémantickyrôznorodým slovesným skupinám (1980, s. 97-100). V rámci konfrontaènej sémantickejanalýzy predponových slovies v ruštine a slovenèine autorka zaraïuje do jednej skupiny prefigovanéslovesá s významom „dosiahnutie rezultátu deja oznaèeného základovým slovesom“ (íàãðåòü,íàêàëèòü; nahria ), alebo s významom „dodávanie akostného príznaku urèitému objektu“ (çàêâàñèòü,çàìîðîçèòü, çà÷åðíèòü), „nadobudnú urèitý stav“ (ñãóùàòüñÿ, ñìÿã÷àòüñÿ, zvädnú ),„doda urèitú vlastnos “ (uhladi , usuši ), „nadobudnú urèitú vlastnos “ (uschnú , uzdravi sa). Nadruhej strane autorka zaraïuje na základe dosiahnutia vnútorného limitu v sémantickej charakteristikezákladového slovesa niektoré slovesá oznaèujúce nadobudnutie istej vlastnosti (îáîãàòèòü,îáåäíåòü, îãëóõíóòü) do skupiny limitatívneho spôsobu deja (s. 100), ktorý iní autori charakterizujúako všeobecnorezultatívny (Bondarko, 1971, s. 50-51). Bulharská gramatika prisudzuje rezultatívnyvýznam vyše 50 skupinám prefigovaných slovies oznaèujúcich dosiahnutie rezultátu alebosmerovanie k nemu (cit. s. 217-227). Súèasne vymedzuje všeobecnorezultatívny spôsob slovesnéhodeja (cit. s. 286-287). Z uvedeného vyplýva nielen rozdielna interpretácia spôsobov slovesného dejav teoretickej litaratúre, ale aj odlišný prístup k príznaku rezultatívnosti. Pri vymedzení nášho oznaèenia„stavové rezultatíva“ sme do istej miery vychádzali z èlenenia slovies, ktoré slovenská teóriazaraïuje do skupiny statických / nedynamických udalostí. Tvoria ju rezultatívne statické slovesá –rezultáty – oznaèujúce udalosti, v priebehu ktorých už došlo k záverovej situácii (skôrovatie ,zmäknú ), a tendencie – slovesá naznaèujúce úsilie o zmenu stavu, resp. vyjadrujúce tendencie nadosiahnutie rezultátu (mäknú ; Dynamika, s. 149, 152). Ak však v zhode s F. Danešom nahradímepojem „úsilie“ pojmom „smerovanie,“ niè nebráni tomu, aby sme všetky udalostné slovesá interpretovaliako rezultatívne (1980, s. 45). Napokon, keïže naším zámerom je analýza uvedených sloviesv korelácii s ich èinnostnými pendantmi s rovnakým odvodzovacím základom a rovnakou konštitutívnousémou, vymedzili sme termín „stavové rezultatíva.“ Nazdávame sa, že predkladaný termínodráža súhrnný pojem, v ktorom sa uplatòuje viac pomenovacích vz ahov súèasne – jednak usúvzažòuje èinnostné a stavové slovesá odvodené z rovnakého menného základu so spoloènoukonštitutívnou sémou „zmena stavu,“ jednak zahàòa ich rezultatívny význam.3. Prv než pristúpime k jednotlivým slovotvorným typom stavových rezultatív, uvediemeniektoré ich príznaèné èrty. Ako sme už spomenuli, sémantický obsah „spôsobova / spôsobizmenu stavu“ a „meni / zmeni svoj stav“ je založený na intencii slovesného deja. Významydenominálnych odvodenín sú teda podmienené zameranos ou slovesného deja. Vychádzame18
z ponímania intencie definovanej v Morfológii slovenského jazyka, pod¾a ktorej sa v nej spájapodstata slovies ako pomenovaní nesamostatne existujúcich dynamických príznakov a tranzitnápovaha slovesného deja (1966, s. 389-390). Na základe sémantickej realizácie slovesa vo vete homožno zaradi do príslušnej skupiny objektových, resp. predmetových alebo subjektových, resp.podmetových slovies. Napr. bulharské deadjektívne sloveso ëeäeíeÿ v závislosti od kontextovejrealizácie vyjadruje „zmenu stavu“ ako objektové – premieòa na ¾ad, zmrazova (Ñòóäúòëeäeíee çeìÿòa – Zima premieòa na ¾ad al. zmrazuje zem) i ako subjektové – ¾adovatie , ¾adovie, tuhnú na ¾ad (Çeìÿòa ëeäeíee – Zem ¾adovatie), kým príslušný slovenský desubstantívnypendant možno utvori len v prípade podmetového slovesa ¾adovatie , ¾adovie .3.2. Na druhej strane je tento slovotvorný typ jednovidový, vystupuje v nedokonavom vide.Jeho vidový protiklad možno utvori prefixáciou základového slovesa ëeäeíeÿ → âëeäeíÿ –premeni na ¾ad, zmrazi . Imperfektivizáciou, resp. druhotným odvodzovaním prefigovanéhodokonavého slovesa sa zasa utvára ïalší nedokonavý tvar, synonymný so slovesom ëeäeíeÿ –âëeäeíÿâaì – premieòa na ¾ad, zmrazova . Od dvojèlenného typu âëeäeíÿ / âëeäeíÿâaì satvoria zvratné tvary âëeäeíÿ ñe / âëeäeíÿâaì ñe, z ktorých nedokonavý vstupuje do synonymnéhovz ahu so slovesom ëeäeíeÿ.3.3. Navyše ten istý sémantický obsah „zmena stavu“ v rámci motivovaných slovies s rovnakýmmenným základom môžu prezentova rôzne slovotvorné typy, t. j. jeden obsah môže byvyjadrený nieko¾kými formami:predmetové: 0 / ëeäeíeÿ = âëeäeíÿ / âëeäeíÿâaì = çaëeäeíÿ / çaëeäeíÿâaìpodmetové: 0 / ëeäeíeÿ = âëeäeíÿ ñe / âëeäeíÿâaì ñe = çaëeäeíÿ ñe / çaëeäeíÿâaì ñe3.4. Na ilustrovaných príkladoch pozorujeme celú šírku slovotvorných a synonymných vz a-hov, ktoré sa odvíjajú v rámci slovotvornej paradigmy slovies utvorených z rovnakých mennýchzákladov. Na druhej strane odzrkad¾ujú problém sémantickej podstaty vidového protikladu slovies,ktorý sa spolu so spôsobom slovesného deja dotýka kategórie aspektuálnosti.3.5. Výskum stavových rezultatív možno teda uskutoèni z rozlièných aspektov slovotvorby(porov. Dokulil, 1962). V našom príspevku sa sústredíme na zastúpenie bulharských slovotvornýchtypov a ich slovenských pendantov v rámci kategórie „zmena stavu“ a na základe konfrontaènejštruktúrno-sémantickej analýzy vymedzeného typu zoh¾adníme ich lexikografické spracovanie.4. Denominálne stavové rezultatíva sa v obidvoch jazykoch tvoria afixálnym spôsobom zosubstantívnych a adjektívnych základov. Už zbežný preh¾ad materiálu ukazuje, že nie všetkysubstantíva a adjektíva porovnávaných jazykov vystupujú ako ich odvodzovacie základy. Zaujímaváje i otázka produktívnosti alebo slovotvornej aktivity mien, ktorej výskum by prezentovalich slovotvorné možnosti v obidvoch jazykoch. To však nie je naším zámerom. (Dôkladnú analýzuslovies z prídavných mien v slovenèine urobila M. Marsinová, 1958.)A) Sufixáciou, priamo od menného základu, sa v rámci afixálneho odvodzovania denominálnychstavových rezultatív tvorí rozsahom menšia skupina bezpredponových slovies. V koreláciisémantických obsahov „spôsobova / spôsobi zmenu stavu“ – „meni / zmeni svoj stav“ sapodie¾a najmä na vzniku subjektových nedokonavých slovies, napr.:objektové slovesásubjektové slovesá„ãðoçeí – škaredý, špatný“nedokonavé: ãðoçÿ- škaredi , špati – ãðoçíeÿ - škaredie (ale i ošpatnieva , zošpatnieva )dokonavé: 0 – 0(ale: çaãðoçÿ - zošpati ) (ale: ïoãðoçíeÿ - ošpatnie , zošpatnie )„áoãaò – bohatý“nedokonavé: 0 – áoãaòeÿ - bohatnú(ale: oáoãaòÿâaì - obohacova )dokonavé: 0 – 0(ale: oáoãaòÿ - obohati ) (ale: çaáoãaòeÿ - zbohatnú )19
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68:
atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70:
spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74:
œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78:
skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80:
V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82:
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84:
typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86:
na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88:
J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90:
kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod