Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

toène nahliadnu do širších slovensko-ukrajinsko-bieloruskýchkontaktov, prièom konštatuje, že slovensko-ukrajinskéa ukrajinsko-bieloruské literárne a kultúrne kontaktyboli historicky ve¾mi plodné a aktívne, slovensko-bieloruskékontakty sú nepravidelné a vo viacerých oblastiachobmedzené. Styèným bodom všetkých troch literatúr jepod¾a autorky Taras Ševèenko, ale aj Ivan Kraskovskýa klasici bieloruskej literatúry J. Kupala a J. K o l a s .O Vasy¾ovi Hryhorovyèovi Barskom a o jeho cestopise,v ktorom opisuje Slovensko, slovenské dediny, slovenský¾ud, jeho odev, slovenské mestá referuje príspevokJozefa Šelepca Slovensko v ukrajinskom cestopisez 18. storoèia (s. 92-95).Imrich Sedlák podáva podrobný preh¾ad o pestovaníslovensko-rusínskych vz ahov, prièom zdôrazòuje, že Rusínova Ukrajincov pokladá za jednu menšinu na Slovensku(Vz ah štúrovcov a Rusínov v období národného obrodenia,s. 96-113). Dôraz kladie na èinnos prešovských rusínskych(ukrajinských) spolkov, ktorých predstavite¾mi boli A. Duchnoviè,A. Pavloviè, A. Dobriansky a h¾adá spoloèné znakyich èinnosti so slovenským národnooslobodzovacím hnutím.Ado¾f Ivanoviè Dobrianskij a Slovensko je názov príspevkuStanislava Koneèného (s. 114-125), ktorývhodne dopåòa predchádzajúci text, keï charakterizujehlboké a neprerušované vz ahy A. Dobrianskeho so Slovenskomv èase národnooslobodzovacieho hnutiav Rakúsko-Uhorsku.¼ubica B abotová v príspevku Slovenská literárnaveda a Anatolij Kralyc´kyj (s. 126-137) upriamuje pozornosna spisovate¾a a kultúrneho dejate¾a Anatolija Kralyckého,ktorý, ako sama konštatuje, patrí „nateraz medzinajmenej docenené osobnosti v pohybe národného a spoloèenskéhoživota Rusínov-Ukrajincov 19. storoèia“ (s. 126).Autorka sa podrobnejšie venuje cestopisu A. Kralyckého,v ktorom opisuje slovenské mesteèká a mestá a svoje dojmyz nich, B. Nosáka-Nezabudova a jeho cestopisy. Všestrannýzáujem A. Kralyckého o slovenský kultúrny životdokumentuje autorka poukazom na mnohé recenzie a žurnalistickéèlánky o živote Slovákov i na preklady slovenskejumeleckej literatúry do ukrajinèiny a naopak.Slovenskou umeleckou literatúrou na Ukrajine po2. svetovej vojne sa zaoberá text Vasy¾a ¼ubèenka(s. 138-145). Autor vymenúva mnohých slovenských spisovate¾ov,ktorí sa dostali na ukrajinský trh vïaka ukrajinskýmprekladom, mapuje jednotlivé obdobia od roku 1956(koniec stalinizmu), keï sa zaèalo ukrajinským prekladomslovenskej literatúry venova viac pozornosti, až po súèasnos, prièom nezabúda poukáza aj na nedostatky, èi rôzneprekážky, ktoré komplikujú vydávanie kníh na Ukrajine dnes.V príspevku Texty a kontexty ukrajinskej literatúryna Slovensku (s. 146-153) podrobuje Andrej È erveòákanalýze tvorbu štyroch odlišných básnikov – Sergeja Makaru,Eliáša Galajdu, Štefana Hostiòáka a Jozefa Zbihleja.Všetci štyria umelci vyjadrujú, zobrazujú a stváròujúrôzne stránky etnického ukrajinského a slovenskéhoi vše¾udského univerza.Urèi miesto poézie Sergeja Makaru v kontexte ukrajinskeja slovenskej povojnovej poézie, poukáza na jejzvláštnosti, novátorstvo a umeleckú úroveò i prínos doukrajinskej poézie sa pokúša Michal Roman v príspevkuPoetyèna tvorèis Serhija Makary v konteksti povojennojiukrajins´koji ta slovac´koji poeziji (s. 154-179).Krízovým stavom èloveka ako cie¾ovou motivácioudramatizmu v súèasnej ukrajinskej literatúre na Slovensku(s. 180-188) sa zaoberá Jaroslav D ž oganík. Analyzujúcintratextové a extratextové prvky súèasnej ukrajinskejliteratúry ilustrované na tvorbe I. Jackanina autor ukazuje,že schopnosti ukrajinských spisovate¾ov Slovenskaz h¾adiska tvorivého h¾adania a ich umelecké ambície súdostatoène ve¾ké na to, aby dokázali umelecky zobraziproblémy každodennej reality a krízové situácie ¾udskéhoživota, ktoré dnešok prináša (vo¾ne citované, s. 188).Charakteristické zvláštnosti postmodernej feministickejprózy v slovanských jazykoch na príklade porovnávaniatvorby ukrajinskej autorky O. Zabužkovej so slovenskýmispisovate¾kami Janou Juráòovou, Evou Maliti-Fraòovou, Stanislavou Chrobákovou, Etelou Farkašovou,Altou Vášovou sú výsledkom analýzy Viery Žemberove j v príspevku Feminizmus a poetika umeleckej prózy(postmoderná ukrajinská a slovenská próza; s. 189-199).Autorka štúdie upozoròuje na odlišnosti vo feministickejlínii slovenských prozaièiek, ktoré sa sústreïujú „…naotázky subjektu v jeho „malom,“ komornom, zväèša ajzvnútra videnom svete…“ a vo feminizme O. Zabužkovej,ktorej „…výpoveï je panoramatická, ve¾koplošná,celostná vízia…“ (vo¾ne citované, s. 197).Pozornos tej istej ukrajinskej spisovate¾ke O. Zabužkoveja jej románu Polevyje issledovanija ukrajinskogoseksa venuje aj Ivo Pospíšil (s. 200-211), prièomzdôrazòuje, že román sa nejaví ako jednoznaène postmodernýtext, iba odráža charakteristické èrty súèasnosti, tedaje kvázipostmoderný.Tretia kapitola príspevkov je venovaná otázkam prekladuumeleckej literatúry. Te ana L i c h t e j o v áv príspevku Poézia Andreja Sládkovièa v ukrajinskýchprekladoch (s. 213-224) hodnotí preklady slovenskéhobásnika ukrajinskými spisovate¾mi O. Pavlovièom, P. Hrabovským,S. Holovanivským a I. Macynským. Za najhodnoverejšiepokladá preklady S. Holovanivského.Valéria Juríèková odkrýva tvorbu B. I. Antonyèacez prizmu kabalistickej filozofie a osobitnú pozornosvenuje úplnosti prekódovania danej špecifiky do slovenskéhoprekladu realizovaného ¼. Feldekom. Príspevok mánázov Variabilita obraznosti B. I. Antonyèa v slovenskompreklade ¼. Feldeka (s. 225-236).Dmytro Pavlyèko ako prekladate¾ je názov príspevkuJána Jurèa (s. 237-241). Autor v štúdii sleduje metodikuprekladu Dmytra Pavlyèka pri preklade slovenskejpoézie v Antológii slovenskej poézie 20. storoèia a vysokooceòuje jeho službu slovenskej literatúre.Štvrtá kapitola obsahuje príspevky z jazykovedy.¼udmila Us ugová sa v príspevku Puti razvitija obšèeslavianskogonasledija v ukrajinskom i slovackom jazykach(s. 243-258) venuje osobitostiam sémantickéhorozvoja etymologických hniezd, sledujúc fonetické a morfologickézmeny, premeny rôznych variantov sledovanýchkoreòov slov, na základe ktorých sa formovali nové homomorfnélexikálne polia. Analýza sa deje na vybranýchpraslovanských základoch, prièom sa porovnávajú štruktúryhomomorfných lexikálnych polí v slovenskom a ukrajinskomjazyku.Na základe materiálu 6. zväzku Celokarpatského dialektologickéhoatlasu uvádza Zuzana Hanude¾ováv porovnávacom slovensko-ukrajinskom (miestami aj èes-90