objektové:„ïðaâÿ íÿêoé äa ñòaíe êaêâo, êaòo êaêâo“ (äeòe, èäèoò, ìaíèaê, ÷oâeê, ìaãaðe, òeëe, òaëañúì a pod.) –„robi z niekoho èo, niekoho èím“ (âäeòèíÿâaì, âèäèoòÿâaì, âìaíèa÷aâaì, â÷oâe÷aâaì, âìaãaðÿâaì a pod.)subjektové:„ñòaâaì êaòo êaêâo“ – „stáva sa / sta sa èím, akým“ (âäeòèíÿâaì ñe, âèäèoòÿâaì ñe, âìaíèa÷aâaì ñe,â÷oâe÷aâaì ñe, âìaãaðÿâaì ñe a pod.)Podobne ako predchádzajúca, je i táto skupina založená na metaforickom posune významumenného základu a okrem ojedinelých výnimiek nemá v slovenèine adekvátne jednoslovné náprotivky.Prekladá sa opisnými výrazmi (napr. âäeòèíÿâaì / âäeòèíÿ – âäeòèíÿâaì ñe / âäeòèíÿñe – robi / urobi die a z niekoho – detinštie / zdetinštie , vychádza / vyjs na detskýrozum; âìaíèa÷aâaì / âìaíèa÷a – âìaíèa÷aâaì ñe / âìaíèa÷a ñe – robi / urobi maniakaz niekoho – stáva sa / sta sa maniakom, zmaniaèi sa; âìaãaðÿâaì ñe / âìaãaðÿ ñe – zatína sa/ za a sa ako mulica a pod.)Pozoruhodné je sloveso â÷oâe÷aâaì / â÷oâe÷a – â÷oâe÷aâaì ñe / â÷oâe÷a ñe, ktoré máanalóg s odlišným prefixom o÷oâe÷aâaì / o÷oâe÷a – o÷oâe÷aâaì ñe / o÷oâe÷a ñe, a ktoré sa narozdiel od svojho slovenského pendanta v kontexte viaže iba na osobu. Èiže po¾udšti , z¾udštiv bulharèine možno iba osobu, teda uèloveèi , urobi èloveka z niekoho, urobi èlovekom niekoho,kým význam „urobi ¾udským al. ¾udskejším“ nieèo (po¾udšti zákony, podmienky...) možnov bulharèine vyjadri iba slovným spojením ïðaâÿ ïo-÷oâeøêè çaêoíè, óñëoâèÿ.5.1.3. Rozsahom menšie skupiny, ktoré nebudeme ïalej rozobera , keïže pri nich možnoaplikova tie isté modely lexikografického spracovania, zahàòajú slovesá odvodené od adjektívnychzákladov vyjadrujúcich zmyslové vnemy (âãoð÷aâaì / âãoð÷a – robi / urobi horkým –âãoð÷aâaì ñe / âãoð÷a ñe – horknú /zhorknú ; âêèñeëÿâaì / âêèñeëÿ – okys¾ova / okysli –âêèñeëÿì (ñe) / âêèñeëÿ ñe – stáva sa / sta sa kyslým), kvalitu al. charakter (âëoøaâaì / âëoøa– zhoršova / zhorši , âëoøaâaì ñe / âëoøa ñe – zhoršova sa / zhorši sa; âëóäÿâaì / âëóäÿ –blázni / poblázni , âëóäÿâaì ñe / âëóäÿ ñe – bláznie sa / zbláznie sa) a pod. O tom, že predponaâ- v bulharèine patrí medzi produktívne slovotvorné prostriedky na vyjadrenie zmeny stavu, svedèiamnohé zastarané i v hovorovej reèi frekventované náreèové slová (âçâeðÿâaì, âìúðçeëÿâaì,âöúðâúëÿâaì, âøóòÿâaì, âøeêeðÿâaì a iné).5.2. Z konfrontácie materiálu vyplýva, že bulharské predponové stavové rezultatíva s prefixomâ- a pravidelnou vidovou koreláciou majú v slovenèine adekvátne náprotivky hlavne v rámcisubjektových slovies. Nedokonavé tvary bulharských slovies korešpondujú väèšinou so slovenskýmisufixálnymi denominálnymi odvodeninami s príponami -ie , -nú a dokonavé tvaryprevažne s prefigovanými slovesami s predponami s-, z-. Bulharským objektovým slovesám ojedinelezodpovedajú príslušné slovenské jednoslovné pendanty, lexikograficky je potrebné nahrádzaich opisným slovným spojením.6. Na záver možno zhrnú , že stavové rezultatíva, ktoré sme usúvz ažnili na základe spoloènejkonštitutívnej sémy a spoloèných slovotvorných príznakov v rámci slovotvornej paradigmyako objektové a subjektové slovesá oznaèujúce všeobecne zmenu stavu, tvoria výraznú skupinuv slovesnom systéme obidvoch porovnávaných jazykov. Sú charakteristické nielen rozmanitosousvojej výstavby, ale aj synonymickými vz ahmi, do ktorých vstupujú s inými lexikálnymijednotkami. Rozbor svedèí nielen o variabilite slovesnej tvorby v oblasti slovies s významom„zmena stavu,“ ale aj o typologicky zhodných slovotvorných postupoch v obidvoch jazykoch. Nadruhej strane odha¾uje pre každý jazyk špecifické výrazové prostriedky, ktoré vzájomne korešpondujú.Cie¾om príspevku bolo prispie aj k objasneniu rozdielnej interpretácie slovies z h¾adiskarozdielneho èlenenia ich významov ako lexikálnych jednotiek najmä v bulharských slovníkoch.Napokon v rámci vybraného slovotvorného typu bulharských prefigovaných slovies s produktívnoupredponou â- sme poukázali na riešenie problémov pri ich lexikografickom spracovanív dvojjazyènom bulharsko-slovenskom slovníku.24
LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávanie lexiky slovanských jazykov z diachrónneho h¾adiska. Bratislava 1993.ÁÎÍÄÀÐÅÍÊÎ, À. Â.: Ãðàìàòè÷åñêàÿ êàòåãîðèÿ è êîíòåêñò. Ëåíèíãðàä : Íàóêà, 1971.DANEŠ, F. – MACHÁÈKOVÁ, E.: Slovesný vid z hlediska sémantického. In: Slovo a slovesnost, 1980, roè. 41, è. 2.DANEŠ, F.: K struktuøe slovesných významù. In: Jazykovedné štúdie, XII (Peciarov zborník) Bratislava 1974.DOKULIL, M.: Tvoøení slov v èeštine. 1. Teorie odvozování slov. Praha 1962.GIGER, M.: Syntaktické modelovanie slovenských posesívnych rezultatívnych konštrukcií v rámci dependenènej gramatiky.In: Jazykovedný èasopis, 2001, roè. 51, è. 1.Ãðàìàòèêà íà ñúâðåìåííèÿ áúëãàðñêè êíèæîâåí åçèê. ò. 2. Ìîðôîëîãèÿ. Èçä. íà Áúëãàðñêàòà àêàäåìèÿ íà íàóêèòå,1983.HORECKÝ, J. - BUZZÁSYOVÁ, K. - BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súèasnej slovenèiny. Bratislava 1989.ÈÂÀÍÎÂÀ, Ê.: Íà÷èíè íà ãëàãîëíîòî äåéñòâèå â ñúâðåìåííèÿ áúëãàðñêè åçèê. Ñîôèÿ 1974.KAÈALA, J.: Sémantika a tvorenie slovies typu znevýhodni a znevýhodnie . In: Slovenská reè, 1981, roè. 46, è. 1.ÊÓÖÀÐÎÂ, È.: Ãëàãîëíàòà êàòåãîðèÿ âèä íà äåéñòâèåòî â ñëàâÿíñêèòå åçèöè. Ñëàâÿíñêà ôèëîëîãèÿ, ò. 23, Ñîôèÿ2003.MARSINOVÁ, M.: Slovesá z prídavných mien v slovenèine. In: Jazykovedné štúdie, 1958, roè. 3.Morfológia slovenského jazyka. Bratislava : Vydavate¾stvo <strong>SAV</strong>, 1966.PECIAR, Š.: Funkcie slovesnej predpony s- v slovenèine. In: Slovenská reè, 1963, roè. 28, è. 5.Ðå÷íèê íà áúëãàðñêèÿ åçèê. ò. 1-10. Ñoôèÿ : Èçä. íà Áúëãàðñêàòà àêàäåìèÿ íà íàóêèòå, 1977 – 2000.SEKANINOVÁ, E.: Klasifikácia predpôn v slovanských jazykoch na základe štruktúrnej sémantickej analýzy. In: Èeskoslovensképrednášky pre VII. medzinárodný zjazd slavistov. Varšava – Praha 1973.SEKANINOVÁ, E.: Sémantická analýza predponového slovesa v ruštine a slovenèine. Bratislava 1980.Denominal State Resultative Verbs in the Bulgarian and Slovak Languages(With special reference to their lexicographical treatment)Mária K oškováOne destincted group in the verbal systems of the Bulagarian and Slovak langauges constists of denominal verbsderived from nominal bases denoting a change of entity, respectively of substance or quality. The author’s attention isfocused on one representative component of the group, i. e. on verbs with different intention (object and subject verbs).Leaning on the present results of research into these problems as well as on the terminology generally used, she introducesa new term to denote the two groups under investigation: denominal state resultative verbs. Referring to linguisticmaterial, the author adduces instances of congruence and difference between the Bulgarian and Slovak linguistictheories as well as between the verbal derivational systems of both languages and she points out to their impact on thetreatment of this kind of verbs. Taking into consideration one particular type of Bulgarian verbs containing the productiveprefix â-, the author discusses problems of lexicographical treatment of these verbs in a bilingual dictionary.25