Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

na Slovensku doteraz vyšli monografie o hydronymii povodíSlanej (¼. Sièáková, 1996), Dunajca (K. Rymut –M. Majtán, 1998), Ip¾a (M. Majtán – P. Žigo, 1999) a navydanie sa pripravuje spracovaná hydronymia Nitry vrátaneŽitavy (J. Hladký). Rovnaká metodológia a porovnávate¾nábáza dokladov z jednotlivých povodí umožòujúrozšíri a spresni doterajšie poznatky o historickej a súèasnejslovenskej hydronymii, a tie môžu poskytova východiskopre širší porovnávací výskum v celoslovanskom,osobitne západoslovanskom jazykovom kontexte, ako nato v roku 1987 upozornil pri príprave systematického výskumuslovenskej hydronymie Milan Majtán.Monografiu J. Krška možno rozdeli na dve èasti –úvodné štúdie a hydronymický slovník zostavený na základeheuristického výskumu. V teoretických štúdiách sabližšie zameral na mikroštruktúrne vz ahy v hydronymiiTurca, osobitne na problematiku onymickej synonymie(polyonymie) a polysémie (aj homonymie). Zdôrazòuje,že v rámci (mikro)society funguje vlastná (mikro)sociálnaonymia, a teda v takomto prostredí nemôže jestvova onymickápolysémia alebo homonymia, pretože by spôsobovalajazykovokomunikaènú entropiu. Preto za homonymnépodoby hydroným pokladá tie názvy, ktoré majú odlišnúmotiváciu. Mikroštruktúrne vz ahy v skúmanej hydronymiitak potvrdzujú úzky vz ah medzi sociálnym prepojenímvlastných mien a ich používate¾mi.Podobne ako v iných regiónoch aj v povodí Turcapoznaèili historický hydronymický materiál etnické pomery.Ich vplyvy na onymickú bázu vodných názvov sivšíma J. Krško v samostatnej kapitole. Turiec, relatívneuzavretý a autochtónny región, obývalo slovanské (slovenské)etnikum ešte pred vznikom Ve¾kej Moravy, èodosvedèujú mnohé ojkonymá. Medzi Nitrou (resp. severnýmPonitrím) a Turcom jestvovali bohaté vz ahy, pretožetento región predstavoval prirodzený prechod do Liptovaa na Oravu (a ïalej do Po¾ska). Od prvej štvrtiny aždo konca 14. storoèia sa usíd¾ovali v Turci nemeckí kolonisti,ktorých lákali najmä náleziská zlata a iných kovov.Autorovi sa podarilo v súbore 450 názvov identifikova53 nemeckých hydroným (teda viac ako napr. v hornomPonitrí v povodí Nitry; pozn. J. H.). V súèasnosti je väèšinaz nich štandardizovaná v slovenskej podobe a terénnymvýskumom J. Krško zistil, že v úze mladších obyvate¾ovsa používajú slovenské, v komunikácii stredneja staršej generácie slovenské i nemecké podoby hydroným(Medvedia studòa – miest. Berbrun < nem. apel. Bär„medveï,“ Brunnen „studòa“). Autor podrobne analyzovalspôsoby adaptácie nemeckých hydroným slovenskýmetnikom. Konštatuje, že maïarské etnikum na formovaniehydronymie v Turci nemalo takmer žiaden vplyv –realizoval sa len na rovine grafickej stránky zaznaèovanýchhydroným.V samostatnej kapitole sa Krško venuje vplyvu sociálnychskupín na hydronymiu skúmaného povodia, èoúzko súvisí aj so vznikom (sociálnej) polyonymie a onymickejpolysémie. Polyonymia vzniká napríklad pri pomenúvanípomerne dlhých tokov, ktoré sú síce dôležité,z h¾adiska regiónu však nie sú najdôležitejšie. V tejto èastiJ. Krško zúroèil výsledky svojich predchádzajúcich výskumov(1996, 1998, 2001), v ktorých sa zaoberal vz a-hom medzi propriami a ich sociálnou podmienenos ou.Súèas ou monografie J. Krška je aj lexikálno-sémantickáanalýza hydronymie Turca poukazujúca na to, akélexikálne základy sa uplatnili pri tvorbe konkrétnych hydroným,a to pod¾a vecnoobsahových okruhov Šmilauerovhotriedenia (Vodopis starého Slovenska, 1932). Ïalšie èlenenieonymického materiálu, tento raz z h¾adiska slovotvornejštruktúry, vèlenil J. Krško do samostatnej kapitoly.Druhá èas Krškovej monografie – takisto ako ostatnémonografie vydané pod¾a metodologických princípov projektuHydronymia Europaea – je spracovaná lexikograficky.Rozdeli ju možno na dva samostatné oddiely –názvy vodných tokov (vrátane ramien, kanálov...) a názvyvodných plôch (aj prameòov, studní, vodopádova pod.). Každý onymický objekt tvorí samostatné hesloa heslový názov je štandardizovaný (alebo na štandardizáciuvhodný) názov. Pri každom hesle uvádza úvodnýodsek s presnou hydrologickou a miestopisnou identifikácioutoku (alebo iného objektu), ïalšie názvy vodnéhoobjektu a etymologicky súvisiace názvy. Ïalšiu èas tvorísúbor chronologicky zoradených historických i súèasnýchdokladov hydroným a jeho náreèová podoba zistená terénnymvýskumom. Nasledujú chronologicky zoradenédoklady etymologicky súvisiacich názvov (napr. Socovskýpotok – ojkonymum Socovce). V závereènej èasti heslaje výklad motivácie a etymologický výklad názvu (resp.názvov) vodného objektu. Tam, kde to bolo možné, zaoberása aj etymológiou súvisiacich osadných alebo terénnychnázvov.Krškova monografia predstavuje cenný vklad dopomerne živo sa rozbiehajúceho projektu systematickéhovýskumu slovenskej hydronymie. Jeho výskum nepriniesollen cenné informácie o diachrónnej a synchrónnej stránkehydronymie Turca, ale podoby názvov zistené terénnymvýskumom možno použi v procese štandardizáciehydroným v skúmanom povodí.Juraj HladkýÈeské, polské a slovenské jazykové a literárnísouvislosti. Ed. I. Fialová. Olomouc : Filozofickáfakulta Univerzity Palackého 2003.248 s.Vz ahy blízko pri sebe žijúcich národov boli vždy stredobodompozornosti. V prípade Èechov, Slovákov a Poliakovnejde len o geografickú blízkos , ale aj genetickú, kultúrnua napokon aj jazykovú a literárnu. Vždy bolo a bude zaujímavéskúma to, èo majú blízke národy spoloèné, ale aj to,èím sa odlišujú. Konkrétnym súvislostiam v oblasti jazyka aliteratúry sa venoval jednodenný medzinárodný pracovný seminárdòa 20. februára 2002 v Olomouci. Usporiadaný bolKatedrou bohemistiky a sekciou po¾skej filológie Katedryslavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Palackého pri príležitosti70. narodenín Edvarda Lotka. Zborník, ktorý bol pritejto príležitosti vydaný, obsahuje šes kapitol, ktoré tematickysúvisia s vedeckými záujmami jubilanta. Nemožnonespomenú hodnotnú prílohu, ktorá prináša preh¾ad celoživotnejpublikaènej èinnosti Edvarda Lotka. Záver zborníkauzatvárajú dva blahoprajné listy.87