1646) interpretiert, bzw. als ein typisches Unterscheidungsmerkmal zwischen der geistlichen Einstellung der Gläubigender orthodoxen und der griechisch-katholischen Kirche. Dieses Urteil ist aber eine zu grobe Vereinfachung der Unterschiedezwischen der griechisch-katholischen und der orthodoxen Kirche, die nämlich nicht so schwerwiegend sind,wie die zwischen der griechisch-katholischen und römisch-katholischen. Man muss sagen, dass die doxologische, dogmatische,geistliche und religiöse Tradition der byzantinisch-slavischen Kirche während der Entstehung der paraliturgischenLieder durchgesetzt wurde. Im ersten Teil des Beitrages werden also die spezifischen kulturgeschichtlichen undreligiösen Ursachen vorgestellt, wobei auf die ältesten Vermerke zur Benutzung der geistlichen und paraliturgischenLieder im Raum der orthodoxen Kirche hingewiesen wird. Es werden auch Beispiele für kyrillisches paraliturgischesLiedgut angeführt, das unter dem Einfluss des westlichen geistlichen Liedes entstanden ist.Der zweite Teil des Beitrages stellt die umstrittenen Fragen vor, die mit unterschiedlichen Ansichten zur Provenienzder untersuchten ostlowakischen und subkarpatoruthenischen kyrillischen Quellen verbunden sind. Die Aufmerksamkeitkonzentriert sich vor allem auf die ältesten Liedersammlungen ostslowakischer Provenienz (Liedersammlungvon Kamienka des Jahres 1734, Liedersammlung von Nižný Tvarožec und Moskauer Sammlung, beide vomAnfang des 18. Jahrhunderts).Den abschließenden Betrachtungen liegen die sprachliche Bedingungen der Ursprünge des paraliturgischen Liedgutsim untersuchten multiethnischen und multikulturellen Raum der Karpaten zu Grunde. Die Erhäulterungen stützensich vor allem auf die Sprachdenkmäler, die in kyrillischer und lateinischer Schrift geschrieben sind. In den ZipserGebeten (Spišské modlitby), die in lateinischer Schrift in ostslowakischer (Zipser) Mundart geschrieben sind, werdendie Verbindungen der Gebete mit der Ektenie der byzantinischen Liturgie des hl. Johannes Chrysostomos oder des hl.Basileos des Grossen festgestellt. Sehr interessant sind die lateinischen Quellen zur Existenz eines Bischofs in der Zipsin den Jahren 1288 und 1293, der mit der byzantinischen Tradition verbunden war. Die Mitteilungen über diesenBischof des byzantinischen Ritus gehören noch in die Zeit vor der ersten schriftlichen Erwähnung mit dem byzantinischenRitus in Verbindung stehenden walachischen Kolonisation (1336 Korom¾a). Am wichtigsten sind die kyrillischenQuellen ostslowakischer oder subkarpatoruthenischer Provenienz, in welchen sich verschiedene Angaben überbyzantinisch-slavische Überlieferung im untersuchten Bereich befinden. Diese Quellen sind bis heute nicht zufriedenstellenderforscht, dafür können wir bis heute auf ungültige Feststellungen in der Fachliteratur treffen, die der Problematikdes kyrillischen paraliturgischen Liedguts oder der byzantinisch-slavischen Überlieferung im ostslowakischenund subkarpatoruthenischen Raum gelten. Die heutige Erforschung der kyrillischen Quellen kommt nicht ohne dieinterdisziplinäre, systematische und komplexe Hinwendung ad fontes aus. Zu den Lösungen der Forschungsproblematikder kyrillischen handschriftlichen Liedersammlungen trägt auch ein vorbereitender Katalog der paraliturgischenLieder und deren Varianten bei, der unter der Mitwirkung von deutschen Kollegen aus der Patristischen Kommissionder Akademie der Wissenschaften von NRW im Rahmen des Projektes der Alexander von Humboldt-Stiftung in Bonnzusammengestellt wird.44
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1¼UBOŠ KAÈÍREK *Utváranie slovensko-slovinských vz ahov v druhej polovici 19. storoèiaKAÈÍREK, ¼.: Slovak-Slovenian Contacts in the Late Nineteenth Century. Slavica Slovaca, 39, No. 1, pp. 45-57.(Bratislava)In the present essay, the author compares cultural and political situation of the two nations – Slovaks and Slovenians.He deals with literary and political relationships of both nations after 1867, monitoring cultural collaborationfostered by the Slovenian and Slovak Maticas (i. e. leagues for national advancement) as well as by the Slovak MuseumSociety. Economic cooperation between the two nations in the 70s of the 19 th century is also included. The authoranalyzes period journilistic articles concerned with social and literary events on the other side. Slovak-Slovenian contactsare presented through life stories of individual Slovaks who had settled in Slovenia and also through severalpersonalities maintaining mutual relationships, personally or in correspondence. The chief personality of the essay isOndrej Bella, the first known translator of Slovenian belles-lettres into Slovak. In the conclusion, three letters of OndrejBella addressed to Gregor Krek, kept in the National and University Library in Ljubljana, are presented.History. Slovak-Slovenian relationships. National movement. Cultural contacts.„Slováci sú práve takí, ak nie väèší politickí úbožiaci medzi synmi matky Slávy, ako mySlovinci.“ 1 Takto charakterizoval v roku 1873 neznámy slovinský autor národný stav Slovákov.Slovenské a slovinské národné hnutie má naozaj ve¾a spoloèných èàt. Slováci a Slovinci patrilik „nehistorickým“ národom – nemohli sa oprie o vlastné, dobovo preferované historické právo.Už od revolúcie 1848 bolo hlavnou požiadavkou obidvoch národných hnutí zjednotenie oblastí,ktoré obývajú, do jedného územného celku. Komplikované to bolo najmä v slovinskom prípade.Územie obývané Slovincami ležalo v troch štátnych útvaroch. Väèšina slovinského etnika žilav Predlitavsku. Negatívom pre ïalší vývoj Slovincov bolo odstúpenie Benátska v roku 1866, poprehratej prusko-rakúskej vojne, v prospech vznikajúceho Talianska. Východnú èas odstúpenéhoúzemia (Beneška Slovenija) obýval znaèný poèet slovinského etnika (tzv. Reziáni). Menšia èasSlovincov žila v Zámurí, juhozápadnom Uhorsku pri rieke Mura (slovinsky Prekmurje). Väèšinauhorských Slovincov sa hlásila k evanjelickému vierovyznaniu, ktoré si mohla uchova vïakatolerantnejším náboženským pomerom v Uhorsku po nástupe rekatolizácie oproti rakúskym krajinám.Ve¾ká èas slovinskej evanjelickej inteligencie študovala až do 60. rokov 19. storoèia na evanjelickomlýceu v Bratislave.V 60. rokoch 19. storoèia si predstavitelia obidvoch národov založili celonárodné organizácie– Maticu slovenskú a Maticu slovinskú (Slovenska matica). Práve tieto dva spolky sa stali základombudovania prvých inštitucionalizovaných vz ahov, hoci osobné kontakty medzi jednotlivýmipredstavite¾mi národných hnutí existovali už ove¾a skôr. Obidva spolky si potvrdili svoje vzájomnéèlenstvo. Na druhom valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1864 zvolili za èestnýchèlenov aj dvoch Slovincov: Janeza Bleiweisa 2 a Frana Miklošièa. 3 Èlenom Matice sa stal aj*Mgr. ¼uboš Kaèírek, Pedagogická fakulta, Katedra slovenských a všeobecných dejín, Moskovská 2, Bratislava1Slovaki. In: Slovenski narod (ïalej SiN), 1873, roè. 6, è. 50, s. 1.2Janez Bleiweis (1808 – 1881) – redaktor slovinských novín Novice. Medzi odoberate¾mi novín z roku 1847 nachádzameaj J. M. Hurbana, Štefana Moysesa, vtedy uèite¾a filozofie v Záhrebe, a redakciu Slovenských národných novína Orla Tatranského v Bratislave (Novice, 5, 1847, s. III, VI a XI.).O slovensko-slovinských vz ahoch v 40. rokoch 19.storoèia (predovšetkým o kontaktoch ¼. Štúra s J. Bleiweisom) pozri štúdiu: ILEŠIÈ, F.: Èeško-slovenska (-jugoslovanska)vzajemnost v minulih dobah. In: Zbornik Slovenske Matice, Ljubljana 1906, èas A, s. 1-13. Bleiweisov portrétuverejnil aj slovenský literárny èasopis Orol, 1878, roè. 9, è. 11, s. 297.3Fran Miklošiè (1813 – 1891) – jazykovedec a slavista, pôsobil vo Viedni.45
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82: waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84: typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86: na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88: J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90: kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92: v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod