Akademii Nauk NRD nie znaleziono œrodków na finansowanie dalszych prac. Jak siê wydaje,idea ta upad³a bezpowrotnie. W pocz¹tkach lat dziewiêædziesi¹tych zrodzi³ siê natomiast pomys³,by przygotowaæ skrócon¹ wersjê SSS-u w jêzyku polskim i angielskim. Szczególne oczekiwaniawi¹¿e siê z wersj¹ angielsk¹, pierwszym w historii anglojêzycznym wydawnictwem encyklopedycznym,propaguj¹cym w œwiecie zagadnienia wczesnej historii S³owian. W chwili obecnejtrwaj¹ prace redakcyjne nad obiema wersjami tego wydawnictwa.W latach siedemdziesi¹tych XX w. na marginesie wydawania SSS-u zrodzi³a siê idea wydawaniaTestimoniów najdawniejszych dziejów S³owian, bêd¹cych zbiorem ekscerptówŸród³owych dotycz¹cych najstarszych etapów historii S³owian i ich organizacji pañstwowych.Ekscerpty ze Ÿróde³ dokonywane s¹ w oparciu o najnowsze wydania. Publikowane one bêd¹z równoleg³ym polskim przek³adem dokonanym si³ami pracowników Instytutu i opatrzone wstêpemfilologicznym oraz komentarzem rzeczowym. Zaawansowane s¹ prace nad seri¹ greck¹ Testimoniów,opracowywan¹ przez dr Alinê Brzóstkowsk¹ i nie¿yj¹cego ju¿ doc. W. Swobodê.W przysz³oœci wydawana bêdzie seria ³aciñska.Przegl¹d trzech podstawowych profili badawczych Instytutu wskazuje, ¿e jego domen¹ s¹badania slawistyczne, ale z naciskiem na relacje i oddzia³ywania miêdzy poszczególnymi ludamis³owiañskimi oraz miêdzy S³owianami a ich s¹siadami. Wzmocnieniem tego kierunku bêdzieutworzenie od kwietnia 2004 w ramach ISl PAN Zak³adu Badañ Narodowoœciowych w Poznaniu,do którego przejdzie kadra z likwidowanej samodzielnej placówki o identycznej nazwie.W ostatnich latach przy Instytucie utworzono studia doktoranckie. Odbywaj¹ siê one nadwóch œcie¿kach dydaktycznych: Studium Mniejszoœci Narodowych i Ma³ych Ojczyzn oraz StudiumJêzyków, Literatur i Kultur S³owiañskich. W ten sposób Instytut wpisuje siê w ¿ywo dyskutowanezagadnienie udzia³u placówek PAN w nauczaniu studentów.Do dyspozycji pracowników, studentów i wszystkich zainteresowanych pozostaje warszawskaBiblioteka im. Zdzis³awa Stiebera, najwiêksza w Polsce biblioteka slawistyczna, licz¹ca ponad112 000 woluminów. Jej kierownikiem jest mgr Leonarda Biesiadowska.W 1990 powo³ano do ¿ycia Slawistyczny Oœrodek Wydawniczy (SOW), w którym pracownicymog¹ publikowaæ swe prace. SOW dysponuje internetowym katalogiem wydawnictw) podadresem: http://www.ispan.waw.pl/sow/sow.htm Kierownikiem jest mgr El¿bieta Aftowicz.W 1993 powsta³o Centrum Slawistycznej Informacji Naukowej, którego g³ównym zadaniem jestopracowywanie miêdzynarodowej bibliografii jêzykoznawstwa slawistycznego. Kierownikiemjest dr Zofia Rudnik-Karwatowa.Jak widaæ z powy¿szego przegl¹du, Instytut Slawistyki PAN przez 50 lat swego istnieniawypracowa³ w³asn¹ niszê badawcz¹, która odró¿nia go od innych placówek PAN-u. Nic te¿ dziwnego,¿e na 24 wrzeœnia 2003 r. zaplanowano uroczyste obchody rocznicy istnienia placówki. Przewidywanejest przedpo³udniowe uroczyste spotkanie na Zamku Królewskim w Warszawie, a popo³udniu dyskusja panelowa nad najwa¿niejszymi problemami jêzykoznawstwa, które wci¹¿ stanowisilny, mo¿e nawet dominuj¹cy pion badawczy Instytutu.LITERATÚRARZETELSKA-FELESZKO, E.: Badania naukowe Instytutu S³owianoznawstwa Polskiej Akademii Nauk. In: Nauka Polska,1991, è. 2, s. 117-130 (historia trzech pionów badawczych).WÊDZKI, A.: Blaski i cienie pierwszej polskiej encyklopedii slawistycznej. Uwagi na marginesie zamkniêcia prac nadS³ownikiem staro¿ytnoœci s³owiañskich. In: Nauka Polska, 1993, è. 6, s. 89-94.Internetové stránky: http://www.ispan.waw.pl76
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 • 2004 • ÈÍSLO 1SPRÁVY A RECENZIEZa Antonom Habovštiakom14. apríla 2004 náhle a neèakane skonal poprednýslovenský jazykovedec, dialektológ a slavista, významnýkultúrny dejate¾ PhDr. Anton Habovštiak, CSc., nosite¾Zlatej plakety ¼udovíta Štúra za zásluhy v spoloèenskýchvedách. Neúprosná smr vyrvala pero z rúk èloveka, ktorýdo posledných chví¾ neustával v tvorivých a kultúrnospoloèenskýchaktivitách, rozdával pri svojich vystúpeniacha stretnutiach optimizmus a odovzdával všetko, èopoèas dlhých rokov bádate¾skej èinnosti v jazykovedea spisovate¾skej práci v literatúre vyskúmal a vytvoril. Eštenedávno sa prihováral širokému okruhu svojich kolegov,priate¾ov a známych v Klube spisovate¾ov pri príležitostiprezentácie svojich dvoch najnovších knižných publikácií,a to autobiograficky ladenej knihy príznaène nazvanejTúžba po poznaní i ïalšej knihy z dlhého radu jehobeletristických prác.Na poèiatku fyzického a neskôr i bádate¾ského a tvorivéhoživota Antona Habovštiaka bola nevyèerpate¾neinšpirujúca Orava. Rodák z Krivej v okr. Dolný Kubín(narodil sa 22. septembra 1924) zaèal zapisova náreèovéprehovory z tejto oblasti ešte ako poslucháè Filozofickejfakulty UK v Bratislave (v r. 1946 — 1951 tu študovalslovenský a francúzsky jazyk). Svoju prvú štúdiu z r. 1948(Stredoslovenské ä, 0 na rozhraní dolnej a strednej Oravy),ktorá predznamenala èi predurèila centrum jeho bádate¾skéhoi tvorivého záujmu a stála na poèiatku bohatej,viac ako polstoroènej publikaènej aktivity, venovalprirodzene svojmu rodnému kraju. Bytostná spätosA. Habovštiaka s Oravou bola signifikantná pre celú jehoïalšiu — a to nielen jazykovednú, ale aj umeleckú —tvorbu. Na základe ¾udových motívov napísal viacerozbierok rozprávok a povestí, bohato a funkène využívajúcichhlbokú studnicu náreèovej lexiky, frazeológie a syntaxei pozitívne etické posolstvo ústne tradovaných príbehov.Pri slovakistických i slavistických výskumoch zohrávavýznamnú úlohu jeho publikácia Oravci o svojejminulosti (1983). Toto nezvyèajne kultúrne a kultivovanévlastivedné èítanie priamo vyrastá z reèi a slovesnosti oravského¾udu. K náreèovým textom pripojil autor aj krátkyslovníèek. Je nepochybné, že všetky v òom zaregistrovanénáreèové slová sú spracované aj v komplexnom Oravskomnáreèovom slovníku, ktorý sa, žia¾, napriek viacerýmúsiliam doteraz nepodarilo vyda . Pre slovenskúi slovanskú lingvistickú obec i pre širšiu kultúrnu verejnosreprezentovali Anton Habovštiak a dialektológia dvaažko oddelite¾né pojmy. Bez A. Habovštiaka si nebolomožné predstavi slovenskú dialektológiu; bez celoživotnéhokoncentrovaného záujmu o slovenské náreèia byAnton Habovštiak nebol býval sebou samým. Tento záujemsa v priebehu jeho dlhodobej bádate¾skej èinnostireflektoval v širokom výskumnom zábere. V súvislostis prípravou a realizáciou ve¾kého a originálneho projektuAtlasu slovenského jazyka sa dostávalo do popredia štúdiumúzemného rozšírenia jednotlivých jazykových javov.Na tvorbe I. zväzku tohto diela, ktorý predstavil zemepisnediferencované hláskové javy, participoval A. Habovštiakako spoluautor; IV. zväzok ASJ (1984), venovanýzobrazeniu a komentovaniu lexikálno-sémantických územnýchdiferenciácií, pripravil autorsky už sám. Dôkladnáanalýza spracúvaného materiálu (z významovej stránkysú to pomenovania najzákladnejších reálií súvisiacichs èlovekom a jeho ekotopom) našla svoj odraz aj vo viacerýchsamostatných štúdiách, interpretujúcich dichotomockúa trichotomickú lexikálnu diferenciáciu slovenskýchnáreèí vo svetle jazykového zemepisu.Poznatky a skúsenosti získané pri tvorbe národnéhoatlasu A. Habovštiak pretavil a zúroèil aj vo ve¾kom medzinárodnomkolektíve, pripravujúcom Slovanský jazykovýatlas. Dlhé roky aktívne pracoval v lexikálnej sekciitohto makroprojektu; v súvislosti so svojou autorskouúèas ou riešil teoretické i praktické problémy lexikálneja sémantickej diferenciácie jazykov skúmaného areálu (ijej plastického zobrazenia na mapách) zo širšieho slavistickéhoh¾adiska. Využil materiál získaný pomocou atlasovéhodotazníka na rozsiahlom slovanskom (i neslovanskom)území a pripravil sériu príspevkov, publikovanýchv domácich i zahranièných periodikách i v príležitostnýchzborníkoch. V poslednom období svojho aktívneho èlenstvav komisii publikoval z tohto okruhu napr. štúdie Názvypohanky (Fragopyrum) v slovenèine a v slovanskýchjazykoch (1984), Lexémy cap a kozol v slovanských jazykoch(1985), O názvoch pes, suka, šteòa (1987), Slovárataj a pachar v slovenèine a v slovanských jazykoch(1987), Borievka obyèajná (Juniperus communis) v západoslovanskýchjazykoch (1988), Názvy borovica a sosnazo slovakistického a slavistického aspektu (1990),Názvy jarabice v slovenèine a v ostatných slovanskýchjazykoch (1990), Slovenské názvy dobytka v slovanskomkontexte (1991) a iné.K XI. medzinárodnému (bratislavskému) zjazdu slavistovvyšla r. 1993 monografia A. Habovštiaka nazvanáZo slovensko-slovanských lexikálnych vz ahov (so zrete¾omna lingvistickú geografiu). V 12-tich kapitolách tejtoknihy zhrnul výsledky svojich výskumov z oblasti areálovejlingvistiky. Na vybraných príkladoch dokumentuješpecifické a pozoruhodné akoby centrálne postavenie slovenèinymedzi slovanskými jazykmi a jej svojský osobitnývývin.Obdivuhodná pracovná aktivita A. Habovštiaka nijakonepo¾avila ani po istej vonkajšej „zmene štatútu,“po jeho odchode z materského (a jediného) pracoviskav Jazykovednom ústave ¼. Štúra <strong>SAV</strong>. Skôr naopak; získalanové dimenzie a realizaèné možnosti. Ako èlen autorskéhokolektívu Slovníka slovenských náreèí I (1994)mal možnos rozvinú svoju lexikografickú prax; neskôr77
- Page 1:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5:
Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7:
List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14:
B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16:
- Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18:
z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20:
o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22:
možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82: waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84: typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86: na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88: J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90: kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92: v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94: vinska a Èeska), na vedeckých pod