Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

V sekci C zaznìly ètyøi pøíspìvky. Z. A bramowicz(Bialystok) orientovala svùj výzkum na pøíjmení a pøezdívkyŽidù žijících ve mìstì Bia³ystok. O statutu tzv.firmonym v souèasných slovanských jazycích pohovoøilO. Belej (Lvov). Text ukrajinského pøekladu bible sestal podkladem pro bádání P. Józwikiewicze (Vratislav).Ve svém vystoupení se omezil na zpùsob vyjádøenísyntetického predikátu. E. Tymbrowska (Lublaò) rozebralapo stránce skladebné náøeèí vsi Czerwone Chatkina Žitomirsku.Konference byla ukonèena až tøetí den závìreènýmplenárním zasedáním, na nìmž zaznìlo sedm referátù.A. Brandner (Brno) zamìøil svá zkoumání na pùvododvozených pøíslovcí a na jejich fungování ve staré a souèasnéruštinì. L. Pisarek (Vratislav) se zabývala problematikoudvojjazyèné lexikografie. Na pøíkladech rusko-bìloruskýchpøekladových slovníkù ukázala vývoja dosažené výsledky v této oblasti. E. Vy s l o u žilová(Olomouc) analyzovala problémy spojené s pøekladem reklamníhotextu. Svá zkoumání popsala v plánu rusko-èeskéma èesko-ruském.O vyjádøení negace modálních sloves na materiáluz vybraných slovanských jazykù se zmínil W. K ryzia(Sosnovec). Imperativním vìtám v makedonštinì vìnovalapozornost E. Petroska (Skopje). I. Luczków(Vratislav) rozebrala rùzné aspekty kategorie temporálnostia upozornila na postupy pøi vyjádøení èasové lokalizaceudálostí v polštinì a ruštinì. J. Fras (Vratislav) pøiblížilapøítomným fungování výrazù z oblasti souèasného politickéhoživota v rámci komunikaèního aktu.Každý blok referátù byl uzavøen bohatou diskusí. Pozávìreèném plenárním zasedání následovalo oficiálníukonèení tøídenní konference. Bylo mj. konstatováno, žepøednesené referáty øešily aktuální otázky jazykovìdnéslavistiky a mohou se stát impulsem pro další bádání.Všichni úèastníci odevzdali své pøíspìvky v otištìné podobìorganizátorùm konference; jejich zásluhou budouzveøejnìny v samostatném sborníku.Aleš Brandner – Zdeòka VychodilováSlovanství ve støedoevropském prostoru. Iluze,deziluze a realitaTýždeò pred historickým prvým májom sa v Pardubiciachkonala medzinárodná konferencia Slovanství vestøedoevrópskem prostoru, iluze, deziluze a realita. Okrem„naèasovania“ je táto akcia zaujímavá aj tým, že juzorganizovali a príspevkami zaplnili historici, politológovia,slavisti, jazykovedci a etnológovia, ktorí len pred párrokmi dopísali, alebo ešte len dokonèujú svoje dizertaènépráce. Okrem zástupcov štyroch stredoeurópskych národovvystúpili na nej aj mladí bádatelia z Bieloruska, Ukrajinya Azerbajdžanu. Na dva a pol dòa (22. – 24. 4. 2004)sa rokovacia sála Pardubického parlamentu stala miestom,kde v piatich blokoch zaznelo vyše 40 referátov. Natomto mieste nebudeme pár slovami sumarizova obsahkaždého z nich. Abstrakty všetkých referátov možno nájsna internetovej stránke http://www.stred.proglas.org/pard2004.html a navyše už na jeseò by mal vo vydavate¾stveLibri vyjs i konferenèný zborník. Upozornímepreto len na referáty, ktoré zaujali buï svojím tematickýmzameraním alebo inovatívnym metodologickýmprístupom.Konferencia prebehla v piatich, chronologicky radenýchblokoch: Slovania v súradniciach minulosti a súèasnosti;Slovanská identita? Mýtus, stereotyp, realita;Slovanstvo v kultúre stredoeurópskych národov; Slovaniaa ich hranice a Slovanstvo v programoch a koncepciáchvedeckých i politických). Každý blok uviedla vstupnáprednáška niektorého etablovaného odborníka. Prvúsekciu otvoril R. V l èe k (Historický ústav AV ÈR, Brno)príspevkom Panslavizmus a národy habsburské monarchie,v ktorom definoval obsah, genézu a vývoj panslavizmumalých slovanských národov od polovice 18. dozaèiatku 20. storoèia. Upozornil tiež na odlišnosti tohtoideového prúdu v ruskom prostredí a u malých slovanskýchnárodov a na jeho èasté zamieòanie s inými prejavmislovanskej vzájomnosti, ako bol napr. austroslavizmus,ilyrizmus a pod.R. Kuèera (Praha) v referáte Slovanské národy vevzdìlávací politice Habsburské monarchie 1849 – 1859ponúkol komparatívnu analýzu postavenia slovanskýchnárodov vo vzdelávacej politike podunajskej monarchie.Venoval sa príèinám, pre ktoré mali jednotlivé slovanskéjazyky ve¾mi odlišné postavenie vo vzdelávacom systémev období neoabsolutizmu, ktoré v neskoršom obdobíviedli k nerovnomernému kultúrnemu postaveniu a odlišnému„sebavedomiu“ národných hnutí malých národov.P. Z u b k o (Teologická fakulta KU, Košice) sa v svojompríspevku venoval vz ahu katolíckej cirkvi v Uhorskuk slovanským národom. Na príklade Slovenska (najmävýchodného) v období od polovice 19. do polovice20. storoèia predstavil oficiálnu líniu katolíckej cirkvia Svätého stolca orientovanú univerzalisticky, no všímalsi najmä postoj cirkevnej hierarchie, vyznaèujúci sa ve¾kouambivalentnos ou. Vz ah biskupov k nemaïarským národnostiamvarioval od neskrývanej podpory (Š. Moyzes,J. Haulík) až k cie¾avedomému odnárodòovaniu (K.Schuster), no nezriedka sa poèas života radikálne zmenil(V. Jekelfaluši).Recepciu slovanskej myšlienky v súèasnom Po¾sku(Wspó³czesna polska myœl s³owianofilizuj¹ca a kategoria„Europy“) prostredníctvom definovania jej hlavnýchideových prúdov podal A. K o l a (Uniwersytet Miko³ajaKopernika Toruñ). Autor v referáte terminologicky odlišovalmedzi slovanofilstvom, ktoré vníma ako produktmyslenia 19. storoèia, a slovanofilským myslením, ktoréviac vystihuje súèasný stav. V rámci tohto širokého „œwiatopogl¹dus³owianofilizuj¹cego“ mladý po¾ský historikvyèlenil štyri východiskové postoje: 1. striktne politické,orientované výrazne protiintegraène a pozívne naklonenéRusku; 2. integrálny tradicionalizmus, ideovo èerpajúciz klasického slovanofilstva 19. storoèia, „obohateného“o nový aspekt protikres anského pohanstva a miestami i ofašizoidné myšlienky; 3. „skutoèné slovanofilstvo,“ ktoréje v súèasnosti zastúpené najslabšie, a podobne ako v ostatnýchslovanských krajinách (s výnimkou Ruska) je obmedzenélen na zintezívnenie medzislovanskej kulturnej81