knižnej poézie prenikli z ukrajinských spevníkov (s. 9 a 101-102). Uvedené tvrdenie sa vz ahujepredovšetkým na Stafonoviæovou opísaný a z versologického h¾adiska interpretovaný spevník TeodoraDobraâeviha z roku 1763. Nemožno vylúèi tento vplyv, hoci možno namieta práve protiukrajinskosti vplyvu. Veï tzv. ruské (rusnácke) obyvate¾stvo v oblasti Báèky a Sriemu je sícebyzantsko-slovanského obradu a v súèasnosti sa hlási k Rusínom, no jazykom tohto obyvate¾stva jevýchodoslovenské náreèie. Tento stav dobre potvrdil nielen František Pastrnek v práci RuskÁ oselÁv Ba cÁ (In: Listy filologické 1898, 404-406) a v štúdii Rusíni jazyka slovenského. Odpovìï p.Vlad. Hna iukovi (Sankt-Peterburg 1908), ale o nieèo neskoršie aj Jozef Štolc, ktorý uskutoènilkomplexný jazykový výskum tejto oblasti. Svoje predbežné závery publikoval v Kultúrnom živote(roè. 2, 1947, è. 21 a 22-24) a v Novom živote v Petrovci (1965, è. 8).Slovenské gréckokatolícke obyvate¾stvo do tejto oblasti prišlo v polovici 18. storoèia a usídlilosa na uprázdených miestach po vyhnaní Turkov z tejto oblasti. Možno predpoklada , žespolu s jazykom si priniesli aj niektoré písomnosti – väèšinou cirkevného charakteru (liturgickéknihy), ale aj rukopisné spevníky, ktoré kantori používali na Hornici (Slovensku). Netreba tuvšak zabudnú na dôležitý fakt, že mukaèevskí eparchovia už pred erigovaním bývalého Mukaèevskéhobiskupstva (1771) spravovali gréckokatolícke farnosti nielen na Spiši, ale aj v oblastiBáèky a Sriemu, takže kontakty s podkarpatskoruskými a východoslovenskými gréckokatolíkmineboli narušené, hoci èasto sa viedli spory medzi srbským pravoslávnym vladykom a gréckokatolíckymbiskupstvom v Mukaèeve o jurisdikciu novovzniknutých báèsko-sriemskych farností.Tieto spory sa tiahli až do roku 1777, keï bolo pre gréckokatolíkov v Báèke, Chorvátsku a Srbskuerigované osobitné biskupstvo so sídlom v Križevaci.Kvôli komplexnému jazykovo-historickému poh¾adu na problematiku paraliturgickej piesnev sledovanom regióne východného Slovenska a bývalej Podkarpatskej Rusi sa pripravuje Katalógcyrilských paraliturgických piesní a ich variantov. Uvedený katalóg tvorí nielen èiastkovývýstup projektu VEGA 2/3153/23 (Cyrilské paraliturgické piesne a ich varianty v kultúrnohistorickomkontexte na východnom Slovensku; zodpovedný riešite¾ Peter Žeòuch), ale predovšetkýmje to výskumná úloha, na ktorej sa úzko spolupracuje s nemeckými slavistami v Bonne(Hans Rothe) a Berlíne (Dieter Stern) najmä vïaka nadácii Alexandra von Humboldta (september2003 – august 2004; projekt Liederwerke des byzantinisch-slavischen Ritus in den kyrillischenManuskripten im 18. und 19. Jahrhundert im Raum unter den Karpaten und in der Ostslowakei– der Katalog der kyrillischen paraliturgischen Lieder und deren Varianten).Zostavenie Katalógu cyrilských paraliturgických piesní a ich variantov, jazyková, historicko-literárnaa kultúrna interpretácia skúmaného okruhu rukopisných pamiatok umožní hlbšiepoznanie vzájomných vz ahov medzi jednotlivými etnickými, religióznymi a kultúrnymi spoloèenstvamiv karpatskom priestore na východnom Slovensku a bývalej Podkarpatskej Rusi. Katalógcyrilských paraliturgických piesní a ich variantov umožní sledova nielen jazykové súvislosti,ale aj prelínanie kultúrnych a náboženských tradícií.Kvôli komplexnému poznaniu rozvoja paraliturgickej tvorby byzantsko-slovanského obraduv 17./18. – 19. storoèí v tomto priestore bude potrebné uskutoèni komplexnú slavistickú interdisciplinárnu(jazykovú, literárno-historickú, teologickú a kulturologickú) analýzu rukopisnýchspevníkov. Mnohé z nich možno skúma práve vïaka tomu, že sú sústredené na jednom miestev podobe mikrofilmov alebo xerokópií v Patristickej komisii Vestfálskej akadémie vied v Bonne.Pripravovaný Katalóg bude obsahova predovšetkým plné znenia paraliturgických piesní zrukopisných spevníkov datovaných od zaèiatku 18. do konca 19. storoèia, ktoré sú východoslovenskejalebo podkarpatskoruskej proveniencie. Okrem súboru piesní bude Katalóg obsahovavarianty a komentáre jednotlivých paraliturgických piesní, ich jazykovo-historickú, kultúrnohistorickúa religóznu interpretáciu. Piesne budú zoradené pod¾a byzantského kalendária, prièomjednotlivé publikované piesne budú rozdelené do dvoch okruhov – na pohyblivé sviatky(pod¾a triodionového okruhu) a nepohyblivé sviatky (pod¾a minejového okruhu). Osobitnú skupinupredstavujú príležitostné a procesiové piesne, ktoré obsahujú zmienky o niektorých histo-42
ických udalostiach. Pripravovaný katalóg tak pomôže pri skúmaní repertoáru paraliturgickýchpiesní, ktoré vznikali alebo sa používali v našom priestore, prièom sa zoh¾adòujú interobradovésúvislosti a prieniky.Na záver si dovolíme ešte jednu krátku úvahu: Keïže jazyk cyrilskej rukopisnej tvorbyobsahuje jazykové javy viacerých slovanských jazykov, resp. dialektov týchto jazykov (slovenèina,po¾ština, rusínèina èi ukrajinèina), je ve¾mi ažko jasne urèi príslušnos pamiatok skúmanéhoregiónu k jednému z tradièných jazykovo-kultúrnych regiónov. K tejto problematike sa užvyjadrili viacerí starší i novší autori, ako napríklad A. S. Petruševiè o jazyku najstaršej cyrilskejrukopisnej piesne venovanej zázraènej ikone v Klokoèove, 70 alebo František Pastrnek v už spomínanejpolemike s Volodymyrom Hna ukom o jazyku báèsko-sriemskych Rusnákov. Treba tupripomenú aj poh¾ady na jazykovú problematiku gréckokatolíkov v Koromli, Falkušovciacha Dúbravke, ktoré publikoval Olaf Broch, ktorý uvádzal dôvody o existencii tzv. prechodovýchpásem, ktoré nemožno zaradi ani do jedného jazykovo-kultúrneho prostredia, i o existencii Slovákovbyzantsko-slovanskej bohoslužobnej tradície. 71 Osobitne zaujímavé sú názory S. Camblaa A. Petrova na problematiku jazyka východoslovenských gréckokatolíkov, 72 ktoré prezentujúmnohé skutoènosti o jazykovo a kultúrne zmiešaných oblastiach, ktoré pod¾a prevažujúcej jazykoveja etnickej situácie priraïujú k niektorej z jazykovo-kultúrnych oblastí stretajúcich sav skúmanom prostredí východného Slovenska a pri¾ahlej Podkarpatskej Rusi. Keï už A. I. Sobolevskij,J. Èaploviè, Š. Mišík, J. Škultéty, O. Broch, S. Cambel, B. Pastrnek v polemikes V. Hna ukom, ïalej A. S. Petruševiè, A. Petrov, G. Gerovskij, J. Javorskij, J. Húsek, I. Paòkevyèna vtedajšom dobovom materiáli jednoznaène zistili pôsobenie živej slovenskej reèi, o toviac je toto pôsobenie preukázate¾né v jazyku cyrilských rukopiných pamiatok, v cirkevnej slovanèinepoužívanej slovenskými gréckokatolíkmi. Ako významný pramenný materiál je naporúdzinielen cyrilská rukopisná paraliturgická piesòová tvorba, ale aj ostatné pamiatky administratívnoprávneho,liturgicko-teologického, kázòového, katechizmového a vyuèujúceho charakterunapísané cyrilikou. Tie sú v prevažnej väèšine podnes nespracované alebo nepoznané, preto sastávajú „obe ou“ tradièných formulácií a výkladov o ich bezvýhradnom východoslovanskom(presnejšie ukrajinsko-rusínskom) pôvode. Bez systematického a komplexného výskumu a prístupuad fontes nemožno dnes objektívne skúma zmiešaný región, ktorý na malom priestore predstavujerozmanitos i hojnos jazykov, etník a kultúr. Je to teda typický európsky priestor, kde jestretanie jazykov a etník umocnené špecifickými variáciami pomerov a vz ahov charakteristickýchpre dva kultúrno-religózne konglomeráty Slavia Byzantina a Slavia Latina.Die Bedingungen der Entstehung des kyrillischen paraliturgischen Liedguts imostslowakischen und subkarpatoruthenischen BereichPeter ŽeòuchDer Beitrag ist der Problematik der Entstehung der paraliturgischen Lieder und anderer kyrillischer Denkmäler inder Ostslowakei und in der subkarpatoruthenischen Region (bzw. in der ehemaligen Podkarpatskaja Rus’) gewidmet.Üblicherweise werden paraliturgische Lieder als Mittel der Propagierung der kirchlichen Union (Brest, 1596; Užhorod,70Petruâevi §, A. S.: Istori eskaŠ Pªsn«. Pªsn« karpatorussov§ iz§ 1683 goda. In: Literaturnyj Sbornik§Galickoj Maticy, 1886, s. 190-198. O jazykovo-historickej interpretácii Piesne o obraze klokoèovskom pozriŽEÒUCH, P.: Medzi Východom a Západom, s. 135-155.71Pozri Studien von der slovakisch-kleinrussischen Sprachgrenze im östlichen Ungarn. Kristiania : I Kommission hosJacob Dybwad, 1897, najmä s. 4-12 a prácu Weitere Studien von der slovakisch-kleinrussischen Sprachgrenze imöstlichen Ungarn. Kristiania : I Kommission hos Jacob Dybwad, 1899.72CZAMBEL, S.: Slovenská reè a jej miesto v rodine slovanských jazykov. Turèiansky Svätý Martin : Nákladom vlastným,1906; PETROV§, A.: Predªly ugrorusskoj rª i v§ 1773 g. po officÁal«nym§ dannym§. IssledovanÁe i karty.In: Zapiski Istoriko-filologi eskago fakul«teta imperatorskago S.-Peterburgskago universiteta. ‚ast«CV. S.-Peterburg§ : TipografÁŠ Ministerstva Putej SoobwenÁŠ, Fontanka, 117, 1911.43
- Page 1: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5: Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7: List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14: B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16: - Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18: z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20: o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22: možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24: LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26: v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28: ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79 and 80: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 81 and 82: waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci
- Page 83 and 84: typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86: na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88: J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90: kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92:
v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94:
vinska a Èeska), na vedeckých pod