Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

východoslovenskej proveniencie, lebo pochádza z Nižného Tvarožca neïaleko Bardejova, za pamiatkuz Uhorskej Rusi, neh¾adiac na to, že ide o spevník z podobného slovensko-po¾sko-ukrajinskéhopomedzia ako Kamiensky Bohohlasník. Ve¾mi „populárne“ je v ukrajinskej vedeckej spisbeoznaèova cyrilskú rukopisnú spevníkovú produkciu z východného Slovenska spolu s cyrilskoutvorbou z Podkarpatskej Rusi „unisono“ ako zakarpatsko-ukrajinskú. Výpoèet takýchto „zakarpatsko-ukrajinských“spevníkov podáva vo svojej štúdii Jurij Medvedyk. 41 Preto ani neudivuje, žev Slovenskom biografickom slovníku. Zväzok II. (Martin: Matica slovenská, 1987, s. 527) sa JánJuhaseviè – kantor a uèite¾ v Nevickom na prelome 18. a 19. storoèia – vníma ako zakarpatskoukrajinskýfolklorista len zato, že pôsobil na teritóriu dnešnej Ukrajiny. Jeho rukopisná spevníkovátvorba, ktorú tento „zakarpatský“ folklorista zozbieral v okolí dediny Príkra neïaleko Prešovav srdci Šariša i ïalšie rukopisné spevníky, ktoré neskoršie vznikli za podobných podmienok v Nevickom,sa pokladajú za ukrajinskú kultúrnu pamiatku pod¾a zásady „èo je zapísané cyrilikou, patrído východoslovanského, presnejšie ukrajinského kultúrneho prostredia.“ Tento princíp sa uplatòujeaj v prácach publikovaných v renomovanej sérii Analecta OSBM, ktoré s urèitou pravidelno ouvychádzajú v Ríme. 42 Podobne sa problém pertraktuje v knižných prácach Bohdany Krysovej 43i Oleksandry Hna ukovej. 44 S „nepresnos ami“ tohto charakteru sa èasto pod tlakom spisby vydávanej„silnejším národom“ stretneme aj v neslovanskej vedeckej spisbe na Západe, kde sa napríkladspomínané dvojzmyselnosti (najmä pre neznalos reálií) vnímajú ako skutoènos . 45 Do kontextupodobných sentencií èi tvrdení potom už ¾ahko zapadne vyjadrenie Oleksandry Hna ukovejo rukopisnej tvorbe „Lemkovšèiny,“ ku ktorej jednoznaène zaraïuje aj dva najstaršie rukopisnéspevníky cyrilskej byzantsko-slovanskej paraliturgickej piesòovej kultúry z východného SlovenskaKamiensky Bohohlasník a Nižnotvarožský spevník: „PorÁvnŠnnŠ cix tekstÁv z zapisami duxovnixpÁsen« z Ánâix regÁonÁv Ukra´ni pokazuÏ, wo kul«tura LemkÁvwini, popri rÁznÁpolÁti nÁ pereâkodi, bula nevÁdÕÏmnoŸ astinoŸ ukra´ns«ko´ kul¾turi v odno as vbiraŸi v sebe elementi zaxÁdno´ duxovno´ kul«turi.“ 46Pri podrobnejšom skúmaní tejto definície možno zisti , že sa neprihliada na ve¾mi závažnúhistorickú skutoènos , ktorá nastala po porážke Turkov pri Viedni (1683). Dôsledky tejto udalostibada až neskoršie, v polovici 18. storoèia, keï na uprázdnené miesta po vojnových udalostiach,tureckých represáliách i povstaleckých aktivitách zo zaèiatku 18. storoèia prichádzajú odseveru a severovýchodu kolonisti rusínsko-ukrajinského pôvodu. Tí už mali svoju jazykovúa národno-kultúrnu orientáciu jasne vyhranenú a v novom prostredí nesplynuli s domácim obyvate¾stvom,èo nakoniec potvrdzuje stav halièsko-ukrajinskej redakcie liturgického cirkevnoslovanskéhojazyka, ktorá sa podnes používa v chrámoch cirkvi byzantsko-slovanského obradu navýchodnom Slovensku rovnako v slovenskom a rusínskom èi ukrajinskom prostredí.41DeŠkÁ tendencÁ´ stanovlennŠ Á rozvitku cerkovno-slovÕŠns«kogo pÁsennogo repertuaru v paralÁturgÁ nÁjkul«turÁ ZakarpattŠ ta SxÁdno´ Slova ini vÁd seredini XVII do po atku XIX st. In: Slovenská, latinskáa cirkevnoslovanská náboženská tvorba 15. – 19. storoèia. Ed. J. Doru¾a. Bratislava : Slavistický kabinet SAV, 2002,s. 423-424.42Tu treba predovšetkým uvies štúdiu venovanú našej problematike od Štefana Pappa Duxovna pÁsnŠ na ZakarpattÁ.In: Analecta OSBM, t. VII/XIII. Rím 1971 alebo dvojdielnu monografiu o dejinách a kultúre Atanaza Pekara NarisiÁstorÁ´ cerkvi ZakarpattŠ. I., II. Rím – ¼vov 1997.43PeresotvorennŠ svÁtu. Ukra´ns«ka poezÁŠ XVII–XVIII stolÁt«. L«vÁv : Monastir MonaxÁv StudÁjs«kogo Ustavu,Vidavni ij vÁddÁl SvÁ ado, 1997. 214 s.44StorÁnka z ÁstorÁ´ ukra´ns«ko´ duxovno´ poezÁ´ Ð po a´vs«kij Bogoglasnik. In: Varâavs«kÁ ukra´noznav Ázapiski. Zoâit 1. Ed. S. Kozak. Varâava : VidaŸt« oo. VasilÁŠni, 1989, s. 121-152 a Ukra´ns«ka duxovnabarokkova pÁsnŠ. Varâava-Ki´v 1994. 185 s.45Tu pozri napríklad priradenie cyrilských rukopisných spevníkov východoslovenskej proveniencie k východoslovanskýmrukopisom v práci Dietera Sterna Ostslavische cantiones und Kantionale, s. 119-133 alebo Die LiederhandschriftF 19-233 (15) der Bibliothek der Litauischen Akademie der Wissenschaften. Köln – Weimar – Wien : BöhlauVerlag, 2000, s. 391-401.46Porovnaj GnatŸk, O.: Ukra´ns«ka duxovna barokova pÁsnŠ, s. 8.35