Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

spolupráce. Posledným prúdom, prepojeným s predošlým,no napriek tomu osobitým, je slovanofilstvo slavistov. Pritýchto štyroch skupinách si všíma ich postoj k najaktuálnejšímintelektuálnym „výzvam“ súèasnosti, ich vz ahk EÚ, Európe ako kultúrnej a politickej kategórii, miestekres anstva v spoloènosti. A. Eberhardt (Polski InstytutSpraw Miêdzynarodowych, Warszawa) vo svojom referáteIdea s³owiañska w œwiadomoœci spo³ecznej i politycezagranicznej wspó³czesnej Rosji upozornil na preceòovanievplyvu tradièného slovanofilstva a panslavizmuv súèasnom ruskom politickom myslení, kde v súèasnostidominuje koncepcia euroaziatizmu.Štyri zvyšné príspevky prvého bloku boli venovanédiskusii o (ne)existencii strednej Európy. Z nich by smeupozornili najmä na príspevok O. B etlijovej (AkademiaKijowsko-Mohylañska, Europejskie Kolegium Polskichi Ukraiñskich Uniwersytetów, Lublin), v ktorom analyzovalaprojekty a vízie o strednej Európe, objavujúce saod 80-tych rokov (M. Kundera, Cz. Mi³osz, J. Szûcs, T. G.Ash atï.) v odbornom a kultúrnom diskurze.O politickom rozmere stredoeurópskej idey v rokoch1989 – 2003 referoval L. Napiontek (Studium EuropyWschodniej, Uniwersytet Warszawski). Základnú tézu jehopríspevku možno zhrnú do záveru, že na rozdiel od oblastikultúry, kde sú vidite¾né pozitívne príklady spolupráce,narážala snaha o definovanie jasnejších politickýchpostulátov na národné partikularizmy.Druhá sekcia Slovanská identita? – Mýtus, stereotyp,realita zaviedla rokovanie od aktuálnych problémovs reálnym politickým dosahom spä do minulosti. Otázkou,kedy vznikalo spoloèné slovanské vedomie, presnejšie,èi je doložite¾né vo vèasnom stredoveku (v 6. – 10. storoèí),sa v úvodnom referáte Slovanské vedomie, spoloènévedomie, èi myšlienka vzdelancov zaoberal M. Homza(FF UK, Bratislava). Vychádzajúc z paradigmy, ktorú vypracovalReinhart Wenskus pre vèasnostredoveký gens prisudzujeslovanské vedomie len tým slovanským kmeòom,ktoré boli nosite¾mi tohto mena (Slovieni naddunajskí,novgorodskí, macedónski). Naopak u Chorvátov, Srbov,Antov a ostatných archaických gentes ažko predpoklada, žeby popri vlastnom kmeòovom vedomí mali i širšiu,slovanskú identitu. Získavali ju až neskôr, v dôsledkuprocesu stotožòovania Slovanov na základe podobnostiich jazyka, spoloèenského usporiadania, duchovnej a materiálnejkultúry.Sebereflexiou slovanských etník do 12. storoèia sazaoberal referát M. T é r u (FiFa UK, Praha) Slovanskáidentita v raném støedovìku, ktorý chronologicky vhodnenadviazal na predošlý príspevok. Opierajúc sa o analýzudobových prameòov, kroník a legiend autor prezentovalnázor, že v období vèasného stredoveku paralelne existovalaslovanská identita, vz ahujúca sa na jazyk, kultúru,zvyky a právo, a identita (dnes vnímaná ako etnická) fixovanána štátnu príslušnos .Druhú skupinu referátov venovanú slovanským stereotypomotvoril P. Šoltés (Slavistický kabinet SAV)príspevkom Stereotypy o Slovanoch v Uhorsku na zaèiatkumodernej doby. Autor na základe analýzy uhorskej odbornejliteratúry, najmä špecifického žánru vlastivednejliteratúry (tzv. štatistík z konca 18. a prvej polovice 19. st.)predstavil stereotypný obraz, ktorý o slovanskom národe(slavische Nation, slavisches Volk) a jeho vetvách èi národnostiach(Zweige, Äste, Völkerschaften) šírila a sèastiaj vytvárala dobová uhorská a zahranièná, prevažne nemeckáliteratúra.Netradièný prameò stereotypných obrazov analyzovalJ. Skóra (Instytut Historyczny, Uniwersytet Wroc³awski)v referáte S³owianin – wróg czy brat? Obraz Czecha,Rosjanina i S³owaka w polskiej karykaturze dwudziestoleciamiêdzywojennego. A. Jezierski (lektor po¾skéhojazyka na Štátnej univerzite B. Chme¾nického v Èerkasoch)predstavil výsledky anketového výskumu zameranéhona zistenie stereotypu Poliaka v oèiach Ukrajincov,realizovaného na piatich ukrajinských vysokých školách.Pozitívnym zistením je pod¾a autora ústup negatívnychpredsudkov, odvíjajúcich sa od komplikovaných vz ahovobidvoch národov v nedávnej minulosti.Referát £. Ostrowského (Instytut Socjologii,Uniwersytet Warszawski) S³owiañszczyzna – wspólnotawspó³czesna czy wy³¹cznie historyczna? Przyk³ad Polskipriblížil výsledky výskumov venovaných vz ahu Poliakovvoèi cudzincom, ktoré uskutoènil Oœrodek BadaniaOpinii Publicznej. Z nich vyplýva, že v prípade Poliakovnie je možné hovori o vyhranenom pocite slovanskej jednoty,že ku každému slovanskému národu Poliaci pristupujúindividuálne.M. Lacko (UCM, Trnava) sa v príspevku K otázkechápania slovanstva v slovenskej spoloènosti zameral nadôsledky, ktoré politické zmeny v rokoch 1938 – 1945vniesli do chápania slovanstva v slovenskej spoloènosti.Vz ah k Rusku, Po¾sku a vôbec k myšlienke slovanskejvzájomnosti prekonal za krátky èas siedmich rokov nieko¾kootrasov a oficiálnych ideologických obratov, ktorého natrvalo poznaèili.Poèas rokovania v tejto sekcii odzneli ešte dva referáty:Dva pokusy o fiktívne spoloèenstvo na Slovenskuv 20. rokoch 20. storoèia (Svoje a DAV), ktorý prezentovalaD. Beracková (Katedra èeské literatúry KU, Praha)a referát M. C zerwiñského (Instytut FilologiiS³owiañskiej, Uniwersytet Jagielloñski, Kraków) Wspó³czesnachorwacka eurofilia. Analiza dyskursu prasowego.Sekciu Slovanství v kultuøe støedoevropských národùotvoril M. Z e l e n k a ( PF JU Èeské Budìjovice) referátomLiterárni prostor støední Evropy a její slovanskoneslovanskýcharakter. V pestrej palete príspevkov bolipertaktované osobnosti a témy vnímané ako „tradièné“ –Kollárova koncepcia slovanstva – ilúzia versus skutoènos(M. S a d o , FiFa PU, Prešov), Panslavizmus a teoriekulturnì historických typù (H. N y k l , Ústav slavistickýcha východoevropských studií FF UK, Praha) i témy „moderné,“ako napr. S³owiañskoœæ jako jeden z wyznaczników„kultury uczuæ“ sformu³owanej przez Milana Kunderê(M. S³omka, Uniwersytet im. Adama Mickiewicza,Poznañ), Emocjonalne manifestacje s³owiañskiej duszyposkramiamy humorem (Josef Kroutvor) (J. Kowalsk a , Wydzia³ Filologii Polskiej, Uniwersytet Œl¹ski, Katowice).Dva príspevky si všímali vplyv slovanstva a jehokultúrnych a religióznych tradícií na priebeh formovaniamodernej národnej identity.M. Szczepanski (Instytut Slawistyki Zachodnieji Po³udniowej, Uniwersytet Warszawski) v referáte S³owiañskoœæa ³u¿yckoœæ. Udzia³ s³owiañskoœci w kszta³to-82