spolupráce. Posledným prúdom, prepojeným s predošlým,no napriek tomu osobitým, je slovanofilstvo slavistov. Pritýchto štyroch skupinách si všíma ich postoj k najaktuálnejšímintelektuálnym „výzvam“ súèasnosti, ich vz ahk EÚ, Európe ako kultúrnej a politickej kategórii, miestekres anstva v spoloènosti. A. Eberhardt (Polski InstytutSpraw Miêdzynarodowych, Warszawa) vo svojom referáteIdea s³owiañska w œwiadomoœci spo³ecznej i politycezagranicznej wspó³czesnej Rosji upozornil na preceòovanievplyvu tradièného slovanofilstva a panslavizmuv súèasnom ruskom politickom myslení, kde v súèasnostidominuje koncepcia euroaziatizmu.Štyri zvyšné príspevky prvého bloku boli venovanédiskusii o (ne)existencii strednej Európy. Z nich by smeupozornili najmä na príspevok O. B etlijovej (AkademiaKijowsko-Mohylañska, Europejskie Kolegium Polskichi Ukraiñskich Uniwersytetów, Lublin), v ktorom analyzovalaprojekty a vízie o strednej Európe, objavujúce saod 80-tych rokov (M. Kundera, Cz. Mi³osz, J. Szûcs, T. G.Ash atï.) v odbornom a kultúrnom diskurze.O politickom rozmere stredoeurópskej idey v rokoch1989 – 2003 referoval L. Napiontek (Studium EuropyWschodniej, Uniwersytet Warszawski). Základnú tézu jehopríspevku možno zhrnú do záveru, že na rozdiel od oblastikultúry, kde sú vidite¾né pozitívne príklady spolupráce,narážala snaha o definovanie jasnejších politickýchpostulátov na národné partikularizmy.Druhá sekcia Slovanská identita? – Mýtus, stereotyp,realita zaviedla rokovanie od aktuálnych problémovs reálnym politickým dosahom spä do minulosti. Otázkou,kedy vznikalo spoloèné slovanské vedomie, presnejšie,èi je doložite¾né vo vèasnom stredoveku (v 6. – 10. storoèí),sa v úvodnom referáte Slovanské vedomie, spoloènévedomie, èi myšlienka vzdelancov zaoberal M. Homza(FF UK, Bratislava). Vychádzajúc z paradigmy, ktorú vypracovalReinhart Wenskus pre vèasnostredoveký gens prisudzujeslovanské vedomie len tým slovanským kmeòom,ktoré boli nosite¾mi tohto mena (Slovieni naddunajskí,novgorodskí, macedónski). Naopak u Chorvátov, Srbov,Antov a ostatných archaických gentes ažko predpoklada, žeby popri vlastnom kmeòovom vedomí mali i širšiu,slovanskú identitu. Získavali ju až neskôr, v dôsledkuprocesu stotožòovania Slovanov na základe podobnostiich jazyka, spoloèenského usporiadania, duchovnej a materiálnejkultúry.Sebereflexiou slovanských etník do 12. storoèia sazaoberal referát M. T é r u (FiFa UK, Praha) Slovanskáidentita v raném støedovìku, ktorý chronologicky vhodnenadviazal na predošlý príspevok. Opierajúc sa o analýzudobových prameòov, kroník a legiend autor prezentovalnázor, že v období vèasného stredoveku paralelne existovalaslovanská identita, vz ahujúca sa na jazyk, kultúru,zvyky a právo, a identita (dnes vnímaná ako etnická) fixovanána štátnu príslušnos .Druhú skupinu referátov venovanú slovanským stereotypomotvoril P. Šoltés (Slavistický kabinet <strong>SAV</strong>)príspevkom Stereotypy o Slovanoch v Uhorsku na zaèiatkumodernej doby. Autor na základe analýzy uhorskej odbornejliteratúry, najmä špecifického žánru vlastivednejliteratúry (tzv. štatistík z konca 18. a prvej polovice 19. st.)predstavil stereotypný obraz, ktorý o slovanskom národe(slavische Nation, slavisches Volk) a jeho vetvách èi národnostiach(Zweige, Äste, Völkerschaften) šírila a sèastiaj vytvárala dobová uhorská a zahranièná, prevažne nemeckáliteratúra.Netradièný prameò stereotypných obrazov analyzovalJ. Skóra (Instytut Historyczny, Uniwersytet Wroc³awski)v referáte S³owianin – wróg czy brat? Obraz Czecha,Rosjanina i S³owaka w polskiej karykaturze dwudziestoleciamiêdzywojennego. A. Jezierski (lektor po¾skéhojazyka na Štátnej univerzite B. Chme¾nického v Èerkasoch)predstavil výsledky anketového výskumu zameranéhona zistenie stereotypu Poliaka v oèiach Ukrajincov,realizovaného na piatich ukrajinských vysokých školách.Pozitívnym zistením je pod¾a autora ústup negatívnychpredsudkov, odvíjajúcich sa od komplikovaných vz ahovobidvoch národov v nedávnej minulosti.Referát £. Ostrowského (Instytut Socjologii,Uniwersytet Warszawski) S³owiañszczyzna – wspólnotawspó³czesna czy wy³¹cznie historyczna? Przyk³ad Polskipriblížil výsledky výskumov venovaných vz ahu Poliakovvoèi cudzincom, ktoré uskutoènil Oœrodek BadaniaOpinii Publicznej. Z nich vyplýva, že v prípade Poliakovnie je možné hovori o vyhranenom pocite slovanskej jednoty,že ku každému slovanskému národu Poliaci pristupujúindividuálne.M. Lacko (UCM, Trnava) sa v príspevku K otázkechápania slovanstva v slovenskej spoloènosti zameral nadôsledky, ktoré politické zmeny v rokoch 1938 – 1945vniesli do chápania slovanstva v slovenskej spoloènosti.Vz ah k Rusku, Po¾sku a vôbec k myšlienke slovanskejvzájomnosti prekonal za krátky èas siedmich rokov nieko¾kootrasov a oficiálnych ideologických obratov, ktorého natrvalo poznaèili.Poèas rokovania v tejto sekcii odzneli ešte dva referáty:Dva pokusy o fiktívne spoloèenstvo na Slovenskuv 20. rokoch 20. storoèia (Svoje a DAV), ktorý prezentovalaD. Beracková (Katedra èeské literatúry KU, Praha)a referát M. C zerwiñského (Instytut FilologiiS³owiañskiej, Uniwersytet Jagielloñski, Kraków) Wspó³czesnachorwacka eurofilia. Analiza dyskursu prasowego.Sekciu Slovanství v kultuøe støedoevropských národùotvoril M. Z e l e n k a ( PF JU Èeské Budìjovice) referátomLiterárni prostor støední Evropy a její slovanskoneslovanskýcharakter. V pestrej palete príspevkov bolipertaktované osobnosti a témy vnímané ako „tradièné“ –Kollárova koncepcia slovanstva – ilúzia versus skutoènos(M. S a d o , FiFa PU, Prešov), Panslavizmus a teoriekulturnì historických typù (H. N y k l , Ústav slavistickýcha východoevropských studií FF UK, Praha) i témy „moderné,“ako napr. S³owiañskoœæ jako jeden z wyznaczników„kultury uczuæ“ sformu³owanej przez Milana Kunderê(M. S³omka, Uniwersytet im. Adama Mickiewicza,Poznañ), Emocjonalne manifestacje s³owiañskiej duszyposkramiamy humorem (Josef Kroutvor) (J. Kowalsk a , Wydzia³ Filologii Polskiej, Uniwersytet Œl¹ski, Katowice).Dva príspevky si všímali vplyv slovanstva a jehokultúrnych a religióznych tradícií na priebeh formovaniamodernej národnej identity.M. Szczepanski (Instytut Slawistyki Zachodnieji Po³udniowej, Uniwersytet Warszawski) v referáte S³owiañskoœæa ³u¿yckoœæ. Udzia³ s³owiañskoœci w kszta³to-82
waniu serbo³u¿yckiej to¿samoœci narodowej analyzovalatribúty slovanstva u Lužických Srbov, ktoré sa pod¾a referujúcehonefixovali len na lingvistické kategórie, ale zahrnovaliaj historickú pamä , národnú symboliku èi kultúrnekontakty.Úlohu a funkciu byzantsko-slovanskej tradíciev kultúre a identite Ukrajincov v Halièi v 19. a na zaèiatku20. storoèia analyzoval M. Wa w rzonek (KatedraPolitologii, Uniwersytet Rzeszowski). Spor o príslušnoshalièských Ukrajincov do západného alebo východnéhokultúrneho okruhu bol pod¾a autora èasto nesprávne redukovanýako spor medzi polonofilskou a rusofilskouorientáciou. Najvýraznejšie sa táto diskusia prejavila v sporeo formovaní nového literárneho jazyka.Obdobie 20. rokov 20. storoèia a zasahovanie politikydo èeskoslovensko-po¾ských kultúrnych kontaktov sivšímal príspevok M. Krejèího (Praha). Sústredil sa naoblas výtvarného umenia, na ktorého príklade ukázaltesnú prepojenos štátne podporovanej kultúrnej výmenyod politickej „objednávky.“W. Kuligowski (Instytut Etnologii i AntropologiiKulturowej, Uniwersytet im. Adama Mickiewicza, Poznañ)zaujal príspevkom Fenomen muzyki folk w obszarzetradycji i (po)nowoczesnoœci œrodkowoeuropejskiej.Analyzoval dva, na konci 20. storoèia najvýraznejšie podobyfolku (tzv. „turbofolku“) – po¾ský a srbský. Všímalsi ich odlišné ideové ukotvenie, na jednej strane autorskúslobodu v prípade po¾skom a zrete¾nú politickú manipuláciusrbského „turbofolku.“ V obidvoch prípadoch tentodruh hudobnej produkcie zohrával aktívnu úlohu pri upevòovaníkultúrnej identity.Slované a jejich hranice, tak znel názov sekcie, ktorúotvorili referáty V. Vebera (Fakulta humanitních studiíUniverzity Pardubice) Slovanství a Støední Evropaa J. Rychlíka (Filozofická fakulta univerzity Karlovy,Praha) Metamorfóza myšlenky panslavismu v období komunismu.Vystúpili v nej S. Kazimova (Studium EuropyWschodniej, Uniwersytet Warszawski) s referátomProblem stosunków pomiêdzy S³owianami i narodami turañskimia A. Tichomirow (Studium Europy Wschodniej,Uniwersytet Warszawski) s referátom Polacy naBia³orusi: miêdzy Europ¹ Wschodni¹ a Œrodkow¹. V súèasnostive¾mi aktuálneho problému spolužitia kres anskeja moslimskej populácie sa týkal príspevok I. Wy -sztygielovej (Wydzia³ Filologiczno-Historyczny,Uniwersytet Gdañski) Tatarzy polscy jako integralna czêœæspo³ecznoœci œrodkowoeuropejskiej.Dva slovenské referáty boli venované politickej „realizácii“idey slovanskej vzájomnosti po prvej svetovejvojne. M. Šmige¾ (UMB Banská Bystrica) vystúpils príspevkom Ruská a ukrajinská politická emigráciav Èeskoslovensku a spôsoby jej likvidácie v povojnovýchrokoch. Pod¾a autora sa v rokoch 1918 – 1948 pomer èeskoslovenskejpolitiky k ruským, ukrajinským a bieloruskýmemigrantom nevývijal smerom k naplneniu ideovéhoodkazu slovanskej vzájomnosti, ale bol determinovanýpredovšetkým rade (meniacimi sa) politickými požiadavkamia diktátom okolia.Málo známy problém priblížil vo svojom referátePlány na slovanskú expanziu v pohranièných oblastiachÈeskoslovenska (nacionálne momenty poèas realizovaniapozemkovej reformy a kolonizácie v medzivojnovomobdobí) A. S i m o n (Fórum Inštitút, Šamorín). Snahao konsolidáciu pohranièných oblastí viedla na juhu Slovenskak plánom slovanskej kolonizácie tohto územia.Hlavným nástrojom na presadenie tohto cie¾a bola pod¾aautora pozemková reforma, prostredníctvom ktorej sa nemalazmeni len sociálna a politická štruktúra novej republiky,ale aj jej národnostné zloženie. Okrem hlavnýchplánov a ich ideológov sa A. Simon venoval i dôsledkomtejto akcie na dobovú a aktuálnu národnostnú situáciu najužnom Slovensku.Posledná sekcia Slovanství v programech a koncepcíchvìdeckých i politických obsahovala s výnimkou referátuM. P øíhodu (Ústav slavistických a východoevropskýchstudií FF UK, Praha) Slovanství Juraje Križanièepríspevky z dejín druhej polovice 19. a z 20. storoèia. Prevažovaliv nej referáty venované reflexii slovanskej otázkyu významných osobností èeskej politiky: Èeská slovanskápolitika (1848 – 1917; V. Doubek, Masarykùvústav, Praha), Slovanství v myšlenkách èeské meziváleènépravice (D. Hrodek, Filozofická fakulta univerzityKarlovy, Praha), Karel Kramáø a jeho slovanská politika(M. Lustigová, Ústav politologie FF UK, Praha).Renesancii myšlienok slovanskej vzájomnosti poskonèení 2. svetovej vojny boli venované dva referáty. Prvý,Slovanství a tøetí republika aneb slovanství v programechèeských politických stran (M. Pehr, Ústav politologie FFUK, Praha), si tento problém všímal v kontexte Èeskoslovenskaa programov jednotlivých politických strán.Oživenie slovanskej idey na povojnovom Slovenskua najmä úlohu, ktorú pri tom zohrali mocenské záujmySovietskeho zväzu, analyzoval príspevok M. Syrného(UMB Banská Bystrica) Slovanská idea v povojnovomSlovensku v rokoch 1945 – 1948.Rokovanie poslednej sekcie uzavreli tri referáty,v ktorých sa autori zamerali na vplyv idey slovanskej vzájomnostina vedeckú aktivitu troch významných predstavite¾ovsvetovej slavistiky, historikov F. Koneczného(K. Burdon, Warszawa, Iluzje i deziluzje w dzia³alnoœcis³owianofilskiej Feliksa Konecznego), J. Bidla (J. K o -mendová, Olomouc, Støedovìká Rus a úskalí Bidlovykoncepce Dìjin Slovanstva) a etnografa A. Èerného(P. K a l e t a , Praha, Adolf Èerný a jeho pohled na maléslovanské skupiny).Pardubickú konferenciu organizaène zastrešilo obèianskezdruženie Stred, Støedoeuropský dialog, o. s. Tento,v poradí už tretí roèník finanène podporil hejtman pardubickéhokraja, Vyšegrádsky fond a Klub slovenskej kultúry.Peter ŠoltésFINK-ARSOVSKI, Ž.: Poredbena frazeologija:pogled izvana i iznutra. Zagreb : Filozofskifakultet, 2002. 128 s.Ustálené slovné spojenia sa do zorného po¾a lingvistickýchvýskumov dostali takmer pred šes desiatimi rok-83
- Page 1:
SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 4 and 5:
Hlaholské listy z HlohovcaList A.
- Page 6 and 7:
List A.b1. ståpecPREMUDROSTi i RAZ
- Page 13 and 14:
B.b. 2. ståpec 1 VbSÌKÚ OTÚ VAS
- Page 15 and 16:
- Chlapec fyzicky zosilnel) 2. pren
- Page 17 and 18:
z ponímania intencie definovanej v
- Page 19 and 20:
o-nedokonavé: 0 - oáeäíÿâaì
- Page 21 and 22:
možno v slovníku spracova pod¾a
- Page 23 and 24:
LITERATÚRABLANÁR, V.: Porovnávan
- Page 25 and 26:
v roku 1596 (Brestská únia) a v p
- Page 27 and 28:
ho obdobia a aliturgických dní. 1
- Page 29 and 30: Olomoucký kancionál (1559), Rozen
- Page 31 and 32: Práve v zmiešanom obradovom prost
- Page 33 and 34: východoslovenskej proveniencie, le
- Page 35 and 36: promtis. Levoèa 1902, s. 223, 290-
- Page 37 and 38: Rusi z 15. i 16. storoèia. Jasným
- Page 39 and 40: mu každomu èl+vku kòaza Michaela
- Page 41 and 42: ických udalostiach. Pripravovaný
- Page 43 and 44: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 45 and 46: Slovákov, mali od roku 1883 už dv
- Page 47 and 48: uverejnil Slovenski narod poviedku
- Page 49 and 50: Jedným z dôvodov zániku pois ovn
- Page 51 and 52: najmä z po¾štiny a je zaujímav
- Page 53 and 54: V povesti „Popeluša“ (Dobšins
- Page 55 and 56: Slovak-Slovenian Contacts in the La
- Page 57 and 58: ludnoœci miêdzy polskim komunisty
- Page 59 and 60: dzeni byli mieszkañcy, sprzyja³a
- Page 61 and 62: Te wydarzenia sprawi³y, ¿e spo³e
- Page 63 and 64: kania z Kultur¹ £emkowsk¹“ 14
- Page 65 and 66: przodkowie: Takie jest trochê rozd
- Page 67 and 68: atislavského jezuitského kolégia
- Page 69 and 70: spisy: Sacellum animae fidelis (Kap
- Page 71 and 72: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 73 and 74: œwiatowej i wojny domowej, dzia³a
- Page 75 and 76: SLAVICA SLOVACA • ROÈNÍK 39 •
- Page 77 and 78: skú èinnos na pôde bratislavskej
- Page 79: V sekci C zaznìly ètyøi pøísp
- Page 83 and 84: typov. V trojèlennom type sú najp
- Page 85 and 86: na Slovensku doteraz vyšli monogra
- Page 87 and 88: J. Raclavská na základe analýzy
- Page 89 and 90: kom) aspekte onomatopoické citoslo
- Page 91 and 92: v zborníku referátov na 13. medzi
- Page 93 and 94: vinska a Èeska), na vedeckých pod