Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

akteristiku. Heslové slová sú zoradené v abecednom poriadkupod¾a morfologického princípu v poradí podstatnémená, prídavné mená, zámená, slovesá, èíslovky. Výberheslového slova konkrétnej frazémy urèuje k¾úèovéslovo z jej prirovnávacej zložky (C). V ostrých zátvorkáchsa zaznamenávajú fakultatívne èleny prirovnaní, napr.chorv. zaštiæen kao medvjed alebo rus.êðàñíûé êàê ðàê. V okrúhlych zátvorkáchsa uvádzajú lexikálne varianty, t. j. premenlivé komponenty– chorv. blijed (bijel) kao kreda, rus. êàê Ìàìàéïðîø¸ë (âîåâàë); lomkami sa odlišujú vidové variantyslovesných komponentov – pasti/padati kao zrela kruška,rus. ïîêðàñíåòü/êðàñíåòü êàê ïèîí a v hranatýchzátvorkách sa uvádzajú lexémy, ktoré netvoria súèas prirovnaní,ale bližšie definujú ich sémantické pole, resp.kolokáciu – chorv. kao lud [juriti, raditi, smijati se a pod.],rus. [ãëàçà] ÷¸ðíûå êàê âèøíè. V prípade potreby sú prijednotlivých komparatívnych frazémach kurzívou zaznamenanérekcie a v šikmých zátvorkách sa sémantickáchrakteristika dopåòa bližšou konkretizáciou osoby alebopredmetu.Monografia Ž. Finkovej-Arsovskej prináša nový poh¾adna miesto, existenciu a fungovanie frazeologickýchprirovaní v dvoch geneticky príbuzných jazykoch. Spåòavšetky atribúty modernej študijnej príruèky. Jej frazeografickáèas predstavuje prínos nielen pre prekladate¾skúprax, ale precíznym spracovaním témy zapåòa jedno z bielychmiest slovanskej porovnávacej jazykovedy aj teóriefrazeológie.Mária DobríkováKUKLICA, Peter: Slovník stredovekej latinèiny.Bratislava : SPN, 2000. 166 s.Rozširovanie rímskeho panstva a zjednocovanie rôznychetnických celkov do jednej správnej jednotky maloza následok vytláèanie pôvodných etnických jazykov. Taksa latinèina vïaka politickej moci Ríma i konzervatívnymliterárnym tradíciám udržovaným o. i. pomocou organizovanéhoškolstva stala prirodzeným interetnickýmjazykom. Po rozdelení Rímskej ríše sa jej nástupnícke útvaryv západnej polovici Európy latinizovali. Ale latinèinaz obdobia zániku rímskeho impéria už nebola tým klasickýmjazykom, ktorý dosiahol vrchol literárnej dokonalostiv dielach Cicerónových, Vergíliových, Horátiovýcha Ovídiových. S postupným zánikom väzieb Ríma s jehoprovinciami sa aj jazyk neovplyvnený literatúrou postupnevulgarizoval (zjednodušovala sa syntax, do slovnej zásobyprenikalo viac deminutív a emocionálnych výrazov)a v nádeji, že sa tak priblížia vyjadrovaniu prostých veriacich,sa takémuto ¾udovému jazyku snažili prispôsobi ajkres anskí spisovatelia. Pre latinèinu obdobia rokov 500– 1500 po Kristu sa vžil názov stredoveká latinèina. Táspája v sebe latinèinu klasickú, vulgárnu i kres anskú.Na Slovensku bola latinèina skoro až do polovice19. storoèia nielen liturgickým jazykom, ale aj jazykomštátnej správy, ústnym rokovacím jazykom používanýmna nižších stupòoch uhorskej administratívy a súdnictva,jazykom škôl a vzdelávania, vedy a kultúry, a vo ve¾komrozsahu sa používala aj v korešpondencii v š¾achtickomi meštianskom prostredí (Doru¾a, 1977, s. 25).Významný klasický filológ, profesor Peter Kuklica,uvedomujúc si absenciu slovníka reflektujúceho latinskúslovnú zásobu poklasického obdobia, zostavil Slovník stredovekejlatinèiny, ktorý vyšiel v roku 2000 v Slovenskompedagogickom nakladate¾stve.Ambíciou slovníka nie je, ako to býva pri slovníkochklasickej latinèiny, sumarizova známu latinskú slovnúzásobu. Je špecifický v tom zmysle, že obsahuje výberklasických slov, ktorých význam sa poèas dlhodobéhovývoja a vplyvom nových reálií urèitým spôsobom posunul,alebo slová oznaèujúce v klasickej latinèine isté predmetya javy nadobudli iný význam. Latinské, resp. z gréètinyprebraté heslá, v prevažnej miere adjektíva, substantíva,verbá a substantivizované verbá (zriedkavejšie príslovky,predložky a skratky) najmä z oblasti cirkevnéhoa svetského práva, teológie a medicíny doplnené o dôležitégramatické ukazovatele (genitívnu koncovku, tvary perfektaa supína) sú usporiadané pod¾a latinskej abecedy sozodpovedajúcim slovenským ekvivalentom. Súèas ouprávnických termínov býva i bližšie vysvetlenie. Záverslovníka je doplnený o preh¾ad stupòovania niektorýchprídavných mien a prísloviek, súpis geografických názvovfrekventovaných v stredovekých i novovekých latinskýchpísomnostiach rukopisného i tlaèeného charakterua zoznam osobných mien. Odborníkov medievalistov urèitezaujme (výberová) bibliografia slovníkov, z ktorýchautor èerpal pri zostavovaní svojej publikácie.Ve¾kým pozitívom slovníka je jeho preh¾adné spracovanie,aby bol prístupný všetkým používate¾om, tedaaj tým, ktorí majú len èiastoèné znalosti z latinèiny. Sámautor, citujúc v úvodných slovách používate¾ovi výrok TitaLívia „každá ve¾ká i malá vec trpí už svojím rozsahom,“si uvedomuje, že publikácia, na ktorú odborná verejnosdlho èakala, sklame predovšetkým svojím rozsahom.Angela ŠkovierováKRŠKO, J.: Hydronymia povodia Turca. BanskáBystrica : Fakulta humanitných viedUniverzity Mateja Bela, 2003. 170 s.Výskum slovenskej hydronymie má za sebou ïalšíèiastkový úspech, za ktorý možno právom poklada spracovaniehydronymického materiálu z povodia Turca, 78-kilometrového ¾avostranného prítoku Váhu. Výsledkysvojho trojroèného heuristického výskumu predstavil JaromírKrško vo svojej (už druhej) monografii Hydronymiapovodia Turca.Krškova monografia sa zaèleòuje do systematickéhoa metodologicky jednotného výskumu slovenskej hydronymie,ktorý je svojou metodológiou totožný s metodologickýmivýchodiskami projektu Hydronymia Europaea,a spracúva hydronymický materiál pod¾a jednotlivýchpovodí. Pod¾a princípov tohto medzinárodného projektu86