Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

èasto vníma iba ako výsledok vplyvu obradovo latinskej kultúry a jej piesòovej tvorby. Aj liturgickýjazyk cirkvi byzantského obradu je cirkevná slovanèina národnej redakcie; 21 teda tu nemožnodôvodi tak, ako sa to zvyèajne uvádza pre obradovo západnú (latinskú) cirkev, kde sa liturgiaslávila výluène v latinskom jazyku: Používanie duchovnej piesne v ¾udovom jazyku naplno (spevom)zapojilo veriacich do úèasti na Božskej službe v chráme. Prenikanie ¾udového jazyka dolatinskej liturgie sa teda uskutoèòovalo iba prostredníctvom duchovnej piesne v živom, ¾udovomjazyku (ligua vernacula). Treba však podotknú , že používanie duchovných piesní poèas latinskýchbohoslužobných obradov nebolo živelné (neorganizované), 22 lebo sa zvyèajne tiež stretávalos nevô¾ou. Piesòová kancionálová a duchovná produkcia i používanie duchovných piesnív latinskom obradovom prostredí sa preto prísne podriaïovali cenzúre. Tento stav v latinskejcirkvi vlastne zapríèinil zákaz používania piesní v ¾udovom jazyku známy ako cantionum prohibitoz roku 1408. Tak sa v latinskej liturgii na dlhý èas uplatnilo len zopár piesní, ktoré bolodovolené spieva v ¾udovom jazyku: Buoh náš wšemohúcy, Hospoïinì pomiluj ny, Swatý Wáclavea Yezu Kriste štìdrý knìže. Tieto piesne boli nielenže populárne v latinskom obradovom prostredí,ale svoje zázemie našli aj v prostredí byzantsko-slovanskej cirkvi, o èom nás presviedèajú ich variantyv cyrilských rukopisných spevníkoch. Najrozšírenejšia je pieseò Buoh náš wšemohúcy:Bogq nam‚ vshxqmoguò‚ vstalq z mertvyxq suòq.Težq i my maeme z‚ mertvyx vstati a s‚ Xristom‚ panom‚ prebyvatiPanq Bogq otmhnñlq všitokq svhtq svoú sv+tuú sm+rtú.Tri dni ležalq u grobh dalq probiti bokq sobh,ruch i nozh tež‚ obh na spasenñe, èloveèe, tobh.Panq Bogq ...Tri Marñi xodili, ¢«s0q Xrs+ta glädalixothli egw mastiti, ale egw tam‚ úž‚ ne mogli znaitiPanq Bogq ...Gdy úž‚ dragu hxali, i tak‚ sobh moviliEst‚ tam‚ kamenq ne malyj a ktož‚ nam‚ egw ïvaliPanq Bogq ...Povhcq že nam‚, Marñä, gde es‚ Xa0 vidhla?Vidhlam‚ egw na muci nosil‚ korunu na ruciPanq Bogq ...Gdy úž‚ oni tam‚ prñšli i nad‚ grobom‚ stanuli,angelq rekqnulq tak‚ do nix‚ Ne bojtesä, Marñi,Panq Bogq milij est‚ z vami.¢«susa vy glädate, ale tu egw neznajdete,Vstalq iz‚ mertvyx‚ tu nht‚ go tolko odhnä zostalo egwPanq Bogq ...Ale it+e do Galñleä i tam‚ egw znajdete.povhète tam‚ Uèenikom‚, iž‚ vstal‚ Xs0q na vhkq vhkomq v+Gdy úž‚ oni tam‚ prišli, ¢«s0q Xa0 tam‚ znašli.Xthli ego tam‚ mastiti, i èest‚ xvalu emu vozdati v+I my tak‚že egw xvalme i veselo xvalme i veselo sphvajme:¢«s0q Xs0q z‚ mertvixq vstalq a zvhtästvo ïrimal‚Panq Bogq ... 2321V priestore pod Karpatmi na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa používa cirkevná slovanèina halièskoukrajinskejredakcie prispôsobená jazykovému vedomiu používate¾ov.22Používanie piesní poèas liturgie v západnom obradovom prostredí podliehalo istým pravidlám. Piesne sa dôslednevyberali a nebolo možné ich svojvo¾né, spontánne použitie. O používaní duchovných piesní poèas latinských bohoslužobnýchobradov pozri KAÈIC, L.: Cantus Catholici a dobová liturgická prax na Slovensku. In: Cantus Catholici a duchovnápieseò 17. storoèia v strednej Európe. Ed. L. Kaèic. Bratislava : Slavistický kabinet SAV, 2002, s. 67-78.23Pieseò publikujeme z Moskovského spevníka (fol. 122r – 122v) v cyrilskom prepise pod¾a transliterácie do graždankyod Františka Tichého (Èeskoslovenské písnì v Moskevském zpìvníku. Praha a Bratislava : Nákladem Uèené spoleènostiŠafaøíkovy v Bratislavì vytiskla Státní tiskárna v Praze, 1931, s. 55-56). Cyrilské varianty piesne v našom prostredípoznáme ešte z Juhasevièových spevníkov: Ju 4(3), fol. 39r – 39v a Ju 5, fol. 69r – 69v.32