Číslo 1 - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV

ho obdobia a aliturgických dní. 13 Klasickým príkladom vzájomného ovplyvòovania je prenikanieduchovnej piesòovej kultúry Západu, èi používanie inštrumentálneho (organového) sprievoduv chrámoch byzantského obradu v typicky ortodoxnom priestore koncom 17. storoèia v Rusku a naUkrajine. 14 Práve organ venoval byzantský cisár nemeckému cisárovi Pipinovi Krátkemu v roku757, ktorý bol nato¾ko oèarený jeho ¾ubozvuènos ou, že ho prikázal používa ako hudobný sprievodpri chrámovom speve. Dovtedy sa aj v latinskej cirkvi organové sprievody nepoužívali. 15S kultúrno-religióznym pôsobením západného obradového prostredia sa možno predovšetkýmstretnú v hraniènom priestore, kde bolo toto pôsobenie najväèšie, hoci ani v centrách byzantsko-slovanskejduchovnej kultúry tento vplyv nemožno vylúèi . Veï aj cirkevná Brestská iUžhorodská únia sa uchytila v priestore styku týchto dvoch kultúrno-obradových priestorov. 16Podobne ako zavedenie cirkevnej únie, ani existencia paraliturgickej piesne v byzantskom religi-13Ide o tzv. st’xi, ktoré možno charakterizova ako paraliturgické piesne, ktoré sa nikdy nespievajú poèas bohoslužobnéhoprocesu. Takéto piesne možno oznaèi ako mimoliturgické (vneliturgi eskie), teda paraliturgické piesne.V staroobradovskom prostredí (staroobrŠd eskoj srede) sa spievali najmä poèas pôstov a príprav na sviatky, nonikdy nezastupovali bohoslužobný, liturgický text. Porovnaj NIKITINA, S. E.: Duxovnye stixi v sovremennoj staroobrŠdeskoj kul¾ture: mesto, funkcii, semantika. In: IstoriŠ, kul¾tura, qtnografiŠ i fol¾klor slavŠnskixnarodov. XI. Me½dunarodnyj s§ezd slavistov. Doklady rossijskoj delegacii. Ed. G. G. Litavrin. Moskva:Nauka, 1993, s. 247-259.14Pozri o tom v zborníku Berestejs«ka unÁŠ Á ukra´ns«ka kul«tura XUéé stolÁttŠ. Ed. B. åudŠk. L«vÁv : énstitutéstorÁ´ Cerkvi L«vÁvs«ko´ Bogoslovs«ko´ AkademÁ´, 1996. Dieter Stern vo svojej štúdii VÁdnosini nabo½nix pÁsen«do lÁturgÁ´ u sxÁdnix slovÕŠn XVII – XVIII st. (Slovensko-rusínsko-ukrajinské vz ahy od obrodenia po súèasnos .Ed. J. Doru¾a. Bratislava : Slavistický kabinet SAV, 2000, s. 325) uvádza, že do liturgie v typicky ortodoxnom priestoresa dostávali mnohé prvky latinského spôsobu slávenia už v 16. a na zaèiatku 17. storoèia. Usudzuje o tom práve pod¾apolemického spisu Ivana Vyšens’kého z roku 1608, v ktorom sa poukazuje na naliehavos oèisti obrad cirkvi odvšetkých latinských nánosov. Vyšens’kyj tu mal pravdepodobne na mysli duchovné piesne, keï uvádza latinskijsmrad phsnej iz cerkvi izždenhte, prostoú že našeú phsniú ruskoú poúòe Boga blagodarite. Na tomto mieste trebalen podotknú , že zavedenie cirkevnej Brestskej únie (1596) a latinizaèný proces sprostredkovávaný duchovnou piesòounemohol za taký krátky èas a v takej silnej miere zasiahnu byzantsko-slovanskú obradovú tradíciu, aby sa užv roku 1608 (teda len 12 rokov po prijatí Brestskej únie) v ohnivom obrannom spise o tomto probléme malo tak dôraznehovori . Výrazný nástup paraliturgickej piesòovej tvorby a jej uplatòovanie aj v rámci liturgie však pritom moholpriamo súvisie s dôsledkami zavedenia únie, no vznik takejto tvorby však so zavedením únie stotožòova nemožno.15Organ bol nato¾ko drahý hudobný nástroj, že všetky latinské chrámy nemohli by ním odrazu vybavené, a tak až do17. storoèia sa aj mnohé katolícke chrámy v Uhorsku zaobišli bez organu. (Porovnaj k tomu KAÈIC, L: Roky 1670 –1674 – medzník v dejinách slovenskej hudby? In: Obdobie protirefromácie v dejinách slovenskej kultúry z h¾adiskastredoeurópskeho kontextu (z príležitosti 300. výroèia úmrtia Tobiáša Masníka). Ed. J. Doru¾a. Bratislava : Slavistickýkabinet SAV, 1998, s. 229-238.) Žiada sa však zdôrazni , že organ pôvodne slúžil predovšetkým ako hudobný sprievodv divadle, cirkuse, pri svetských orgiách na dvoroch panovníkov i kléru. Organová hudba sa používala pri hýreniacha svetských slávnostiach. Organ bol teda spojený predovšetkým s profánnym prostredím, preto jeho uplatòovaniev sakrálnom prostredí, v prostredí chrámu a náboženských obradov vyvolával nechu už od èias sv. Hieronyma („vèerav amfiteátri, dnes v svätej Cirkvi, veèer v cirkuse a ráno pri oltári“ – porovnaj SZABOLCSI, B.: Dejiny hudby. Praha –Bratislava : ŠHV, 1962, s. 45-46). Práve tento moment sa z pastoraèných dôvodov najviac zdôrazòuje. Opodstatnenosuvádzaného stanoviska umocòujú pohanské cirkusové predstavenia, poèas ktorých boli kres ania vydávaní na smr .Nepoužívanie organového sprievodu v chráme byzantského obradu preto alegoricky znamená aj posilnenie rozdielumedzi pohanským a kres anským svetom. Porovnaj k tomu MARINÈÁK, Š: Kapitoly z dejín byzantskej hudby. Bratislava:Teologická fakulta Trnavskej univerzity, 1998, s. 46-47. Vylúèenie akéhoko¾vek inštrumentálneho sprievodu, takéhotypického pre svetských spevákov, ktorí mali pochybnú poves , znamená jasný rozdiel medzi profánnym a sakrálnymprostredím. V sakrálnom prostredí iba ¾udský hlas spåòa predpoklady citlivého hudobného nástroja. Pod¾a byzantskejtradície hudobný prvok pri bohoslužbách nezohráva žiadnu úlohu. Spev sa nevníma ako skrášlenie bohoslužieb, nie jeani hudobným sprievodom liturgie. Hudobný prvok požièiava obsahu slova emocionálne zafarbenie. Preto ak hudba nieje spojená so slovami a bohoslužobnými úkonmi (rítom), pod¾a východnej bohoslužobnej tradície neplní nijakú funkciu.Z tohto dôvodu nemožno oddelene vysvet¾ova slovo, spev a rítus. Slovo, hudba (spev) a rítus sú neoddelite¾nýmia formujúcimi prvkami byzantskej bohoslužby. Porovnaj MARTYNOV, V. I.: Penie, igra i molitva v russkoj bogoslu½ebnopeveskoj sisteme. Moskva : FilologiŠ, 1997, s. 118 a tiež VITOVEC, P.: Hudební liturgické tradice Pravoslavnícírkve. Brno 1998, s. 5-6. Pozri aj ŽEÒUCH, P.: Medzi Východom a Západom..., s. 71-72.16Samozrejme, že tu netreba vidie len jednostranné pôsobenie z latinského prostredia. Aj z byzantsko-slovanskéhoVýchodu do nábožensko-kultúrnej tradície Západu prechádzajú mnohé prvky. Najmarkantnejším príkladom je svätenie29