Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

násobená zaostalosťou kultúrnou, ešte na začiatku 20. storočia boli dve tretiny obyvateľstvaKysúc negramotné.Dedičstvo, s ktorým Kysučania vstupovali po oslobodení v roku 1945 do novéhoštátu nebolo vôbec veselé a len ťažko a zdĺhavo sa ho v nasledujúcich rokoch zbavovali.Na hospodárskych a sociálnych pomeroch Kysúc sa podpísali veľmi nepriaznivovojnové udalosti. Z prevádzky bola vyradená železničná doprava, zničené boli mnohé mostya prerušené telefónne spojenie. V priemyselných podnikoch, ktoré obnovili svoju výrobu,pracovalo iba 1 500 osôb. Mnohí Kyučania naďalej odchádzali za prácou na Ostravsko. Podľavýsledkov prvého povojnového súpisu obyvateľstva v roku 1946 uviedlo v okrese Čadca, žepracuje v baníctve, hutníctve a pri spracovaní kovov – teda na Ostravsku – cekom 1 813 ľudía v okrese Kysucké Nové Mesto cekom 582 osôb. Za to na druhej strane kvitol čiernyobchod a viac ako 200 Kysučanov sa živilo podomovým obchodom. ONV v obochkysuckých okresoch vydali ešte v roku 1946 celkom 402 „úradných oprávnení na vykonávanieopráv kuchynských nádob a náradia vôbec“ tzv. drotárských legitimácií. Až v roku 1952 RadaONV zrušila ich vydávanie. 4Pretrvávajucou bolesťou kysuckého kraja v povojnovom období bol tiež alkoholizmus.Chudobní kysuckí ľudia akoby v alkohole utápali svoje starosti a problémy. Napríklad lenv Turzovke sa nachádzalo v roku 1947 celkom 34 krčiem a hostincov. 5Po oslobodení sa aj na Kysuciach prejavila zrejmá snaha o uskutočnenie procesuindustrializácie. Výsledky spriemyselňovania Kysúc boli nevalné, obyvatelia nemali žiadnuprofesionálnu skúsenosť s prácou v priemyselných prevádzkach, okrem robotníkovpracujúcich na Ostravsku, väčšina obyvateľstva sa stále živila málo produktívnympoľnohospodárstvom. Podľa zistených štatistických údajov v roku 1947 bolo v produktívnomveku 66 139 Kysučanov, z toho v poľnohospodárstve našlo zamestanie 30 758, tj. 46,5 % znich, v priemysle pracovalo iba 1 576, tj. 2,4 % a až 25 044 obyvateľov Kysúc bolo stáleodkázaných hľadať si prácu mimo domov. Teda viac ako tretina Kysučanov migrovala zaprácou; niektorí našli uplatnenie v okolitých slovenských regiónoch, najmä v blízkej Žiline aprevážná väčšina z nich pracovala v baniach a hutách Ostravska a Třinecka. 6Miestne orgány štátnej správy, majúce záujem o rozvoj industrializácie, sa opakovaneobracali na ústredné orgány s požiadavkami na výstavbu priemyselných prevádzok naKysuciach. Takmer každý mesiac prichádzali do Prahy a do Bratislavy delegácie z obochkysuckých okresov, predstavitelia okresov zasielali tiež memorandá a petície s požiadavkamina spriemyselňovanie oblasti na Ministerstvo priemyslu do Prahy, alebo na Povereníctvopriemyslu a obchodu do Bratislavy. Požiadavky boli často konkrétne, racionálne odôvodnené– zamerané napr. na budovanie a rozvoj drevárského, stavebného či textilnéhopriemyslu, teda odvetví tradičných, pre ktoré tu boli miestne zdroje. Vyskytli sa však aj420 rokov svobodných Kysúc. Čadca 1965.5ŠOKA Čadca, fond ONV Čadca, kart. 30, inv. č. 5309/1947.6Rozvrstvenie pracovných sil na Kysuciach, ŠOKA Čadca, fond ONV Čadca, kart. 34, inv. č. 17 801/47.309