Stáhnout PDF - Ostravská univerzita v Ostravě

požiadavky menej konkrétne často až nerálne podľa zásady, dajte nám akúkoľvek továreň, lennech zamestná čo najviac ľudí. 7Vo všetkých požiadavkách sa výrazne odrážali miestne pomery v kysuckej oblasti –– nedostatok surovinových a energetických zdrojov na jednej strane a prebytok voľnýchpracovných síl na strane druhej. Preto bola väčšina požiadaviek orientovaná na výstavbuspotrebného a drevárského priemyslu. V máji 1947 bol dokonca vytvorený v Čadciz iniciatívy miestnych orgánov štátnej správy Výbor pre spriemyselnenie Kysúc, ktorý vosvojej rezolúcii v júli 1947 adresovanej slovenským orgánom žiadal, aby bol pre Kysucepridelený taký priemysel, ktorý by poskytol pracovné príležitosti aspoň pre 15 000 miestnychobyvateľov. Výbor argumentoval prebytkom pracovných síl, výhodnou polohou na košickobohumínskejtrati, dostatkom stavebnej plochy a stavebného materiálu.Výsledkom týchto snáh bola obnova a vybudovanie niekoľkých priemyselnýchzávodov – textilných Slovena, Kysuca v Čadci a v Turzovke, strojárskych (Adlo- pumpy vČadci), potravinárskych (JA-PA v Čadci) a drevospracujúcich (Slezák vo Vysokej nadKysucou, Drevoindustria v Turzovke, Drevokombinát v Krásne nad Kysucou). Bolivybudované na báze strojného zariadenia premiestneného na Kysuce z podnikov v českompohraničí.Prvým väčším podnikom, ktorý poskytol pracovné príležitosti pre viac ako 4 000Kysučanov boli Závody presného strojárstva ZPS vybudované v Kysuckom Novom Mestezačiatkom päťdesiatych rokov. Rozšírila sa výroba aj v textilnom priemysle v Slovene v Čadcia výroba v Sigma Pumpy. Bola vybudovaná pobočka závodu Tatra v Čadci a svoju výroburozšírili tiež stavebné podniky. Celkom tak v roku 1961 pôsobilo na Kysuciach 22priemyselných podnikov, ktoré zamestnávali 19,3 % všetkého ekonomicky aktívnehoobyvateľstva. Počet pracujúcich v poľnohospodárstve klesol na 32 %. Najväčšie počtyzamestnancov vykazovalo strojárstvo (6 757 osôb), drevospracujúci priemysel (2 036) atextilný (1 419 osôb). Napriek pokračujúcemu procesu spriemyselňovania domáci priemyselneposkytoval dostatok pracovných príležitostí pre miestne obyvateľstvo a stále zostávalavýznamným zdrojom obživy pre Kysučanov práca na Ostravsku.Po skončení druhej svetovej vojny zápasilo Ostravsko s akútnym nedostatkompracovných síl. Extenzívny rozvoj ťažkého priemyslu bol nesmierne náročný na mužsképracovné sily, ktorých nedostatok sa prejavoval najmä po odsune nemeckého obyvateľstva.Vysokú potrebu pracovných síl v odvetviach baníctva, hutníctva a stavebníctvanestačil miestny pracovný trh saturovať a tak sa hľadali zdroje pracovných síl aj mimo danúoblasť. Ostravsko a priľahlé severomoravské pohraničie sa tak stalo jednou z hlavných oblastíslovenskej imigrácie. 87ŠOKA Čadca, fond ONV Čadca, kart. 23, inv. č. 1141/46; Makov žiada spriemyselnenie. Cieľ 3, č. 208, 4. 8.1949, s. 3.8KOVÁŘ, J. – PROKOP, R.: Slovenské obyvatelstvo v Ostravské průmyslové oblasti. Ostrava. Příspěvek k dějináma výstavbě Ostravy a Ostravska 16. Ostrava 1991, s. 56–88.310