13.08.2013 Views

Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

Problematika dôkazov v antidiskriminačnom práve<br />

na skutočnosť, že často to býva štát, ktorý má k<strong>on</strong>trolu nad informáciami potrebnými<br />

na dokázanie sťažnosti. Na základe toho, ak sa skutočnosti prezentované navrho‑<br />

vateľom zdajú byť dôveryhodné a v súlade s dostupnými dôkazmi, ESĽP ich bude<br />

akceptovať ako dokázané, pokiaľ štát nemôže p<strong>on</strong>úknuť presvedčivé alternatívne vy‑<br />

svetlenie. Podľa vlastných slov akceptuje ESĽP ako fakty tie tvrdenia, ktoré sú:<br />

„podporené slobodným vyhodnotením všetkých dôkazov vrátane takých<br />

záverov, ktoré môžu vyplynúť zo skutkového stavu a predložených dôkazov<br />

strán k<strong>on</strong>ania. ... [D]ôkazy môžu vyplynúť z koexistencie dostatočne<br />

silných, jasných a zhodných domnienok alebo podobných nevyvrátiteľných<br />

predpokladov skutočností. Okrem toho úroveň presvedčivosti potrebná na<br />

dosiahnutie určitého záveru a v tejto súvislosti na rozdelenie dôkazného<br />

bremena v skutočnosti závisí od špecifickosti skutkového stavu, charakteru<br />

údajného tvrdenia a práva podľa EDĽP ktorého sa to týka.“ 250<br />

Príklad: vo veci Timišev proti Rusko navrhovateľ tvrdil, že mu bolo zabránené,<br />

aby prešiel z k<strong>on</strong>trolného stanovišťa do k<strong>on</strong>krétneho regiónu na základe jeho<br />

čečenského etnického pôvodu. 251 ESĽP k<strong>on</strong>štatoval, že táto skutočnosť bola po‑<br />

tvrdená úradnými dokladmi, v ktorých je uvedená existencia politiky obmedzu‑<br />

júcej pohyb etnických Čečenov. Vysvetlenie štátu nebolo presvedčivé na zákla‑<br />

de nesúladu v jeho tvrdení, že obeť odišla dobrovoľne potom, ako jej nebolo<br />

umožnené prednostné vybavenie v rade čakajúcich. ESĽP preto uznal tvrdenie<br />

navrhovateľa, že bol diskriminovaný na základe svojho etnického pôvodu.<br />

Príklad: vo veci Brunnh<strong>of</strong>er navrhovateľ ka tvrdila, že bola vystavená<br />

diskriminácii na základe pohlavia, pretože mala nižšiu mzdu ako jej kolega, kto‑<br />

rý bol zaradený v tej istej platovej triede. 252 ESD uviedol, že navrhovateľka mala<br />

najprv dokázať, že dostávala nižšiu mzdu ako jej kolega a potom, že vyk<strong>on</strong>ávala<br />

prácu rovnakej hodnoty. To by postačovalo na vyslovenie domnienky, že roz‑<br />

dielne zaobchádzanie možno vysvetliť len na základe pohlavia. Potom by za‑<br />

mestnávateľ musel túto domnienku vyvrátiť.<br />

250 ESĽP, Nachova a ostatní proti Bulharsku [veľký senát] (č. 43577/98 a č. 43579/98), 6. júla 2005, bod 147.<br />

Toto sa opakuje vo veci ESĽP, Timishev proti Rusku (č. 55762/00 a č. 55974/00), 13. decembra 2005,<br />

bod 39 a ESĽP, D.H. a ostatní proti Českej republike [veľký senát] (č. 57325/00), 13. novembra 2007,<br />

bod 178.<br />

251 ESĽP, Timishev proti Rusku (č. 55762/00 a č. 55974/00), 13. decembra 2005, body 40‑44.<br />

252 ESD, Susanna Brunnh<strong>of</strong>er proti Bank der österreichischen Postsparkasse AG, vec C‑381/99 [2001]<br />

EC Zb. I‑4961, 26. júna 2001, body 51‑62.<br />

125

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!