Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...
Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...
Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Problematika dôkazov v antidiskriminačnom práve<br />
na skutočnosť, že často to býva štát, ktorý má k<strong>on</strong>trolu nad informáciami potrebnými<br />
na dokázanie sťažnosti. Na základe toho, ak sa skutočnosti prezentované navrho‑<br />
vateľom zdajú byť dôveryhodné a v súlade s dostupnými dôkazmi, ESĽP ich bude<br />
akceptovať ako dokázané, pokiaľ štát nemôže p<strong>on</strong>úknuť presvedčivé alternatívne vy‑<br />
svetlenie. Podľa vlastných slov akceptuje ESĽP ako fakty tie tvrdenia, ktoré sú:<br />
„podporené slobodným vyhodnotením všetkých dôkazov vrátane takých<br />
záverov, ktoré môžu vyplynúť zo skutkového stavu a predložených dôkazov<br />
strán k<strong>on</strong>ania. ... [D]ôkazy môžu vyplynúť z koexistencie dostatočne<br />
silných, jasných a zhodných domnienok alebo podobných nevyvrátiteľných<br />
predpokladov skutočností. Okrem toho úroveň presvedčivosti potrebná na<br />
dosiahnutie určitého záveru a v tejto súvislosti na rozdelenie dôkazného<br />
bremena v skutočnosti závisí od špecifickosti skutkového stavu, charakteru<br />
údajného tvrdenia a práva podľa EDĽP ktorého sa to týka.“ 250<br />
Príklad: vo veci Timišev proti Rusko navrhovateľ tvrdil, že mu bolo zabránené,<br />
aby prešiel z k<strong>on</strong>trolného stanovišťa do k<strong>on</strong>krétneho regiónu na základe jeho<br />
čečenského etnického pôvodu. 251 ESĽP k<strong>on</strong>štatoval, že táto skutočnosť bola po‑<br />
tvrdená úradnými dokladmi, v ktorých je uvedená existencia politiky obmedzu‑<br />
júcej pohyb etnických Čečenov. Vysvetlenie štátu nebolo presvedčivé na zákla‑<br />
de nesúladu v jeho tvrdení, že obeť odišla dobrovoľne potom, ako jej nebolo<br />
umožnené prednostné vybavenie v rade čakajúcich. ESĽP preto uznal tvrdenie<br />
navrhovateľa, že bol diskriminovaný na základe svojho etnického pôvodu.<br />
Príklad: vo veci Brunnh<strong>of</strong>er navrhovateľ ka tvrdila, že bola vystavená<br />
diskriminácii na základe pohlavia, pretože mala nižšiu mzdu ako jej kolega, kto‑<br />
rý bol zaradený v tej istej platovej triede. 252 ESD uviedol, že navrhovateľka mala<br />
najprv dokázať, že dostávala nižšiu mzdu ako jej kolega a potom, že vyk<strong>on</strong>ávala<br />
prácu rovnakej hodnoty. To by postačovalo na vyslovenie domnienky, že roz‑<br />
dielne zaobchádzanie možno vysvetliť len na základe pohlavia. Potom by za‑<br />
mestnávateľ musel túto domnienku vyvrátiť.<br />
250 ESĽP, Nachova a ostatní proti Bulharsku [veľký senát] (č. 43577/98 a č. 43579/98), 6. júla 2005, bod 147.<br />
Toto sa opakuje vo veci ESĽP, Timishev proti Rusku (č. 55762/00 a č. 55974/00), 13. decembra 2005,<br />
bod 39 a ESĽP, D.H. a ostatní proti Českej republike [veľký senát] (č. 57325/00), 13. novembra 2007,<br />
bod 178.<br />
251 ESĽP, Timishev proti Rusku (č. 55762/00 a č. 55974/00), 13. decembra 2005, body 40‑44.<br />
252 ESD, Susanna Brunnh<strong>of</strong>er proti Bank der österreichischen Postsparkasse AG, vec C‑381/99 [2001]<br />
EC Zb. I‑4961, 26. júna 2001, body 51‑62.<br />
125