Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Problematika dôkazov v antidiskriminačnom práve
5.3. Úloha štatistických a ďalších údajov
Štatistické údaje môžu zohrávať dôležitú úlohu, môžu navrhovateľovi pomôcť
podporiť domnienku o diskriminácii. Obzvlášť užitočné je to pri dokazovaní
diskriminácie, pretože v týchto situáciách sú dané pravidlá a postupy na prvý pohľad
neutrálne. V takom prípade je potrebné zamerať sa na účinky týchto pravidiel
a postupov s cieľom ukázať, že sú neprimerane nepriaznivé pre určité skupiny osôb
v porovnaní s ostatnými osobami v podobnej situácii. Predloženie štatistických
údajov sa využíva spolu s prenesením dôkazného bremena. Keď z údajov napríklad
vyplýva, že ženy alebo zdravotne postihnuté osoby sú obzvlášť znevýhodnené, štát
musí uviesť presvedčivé alternatívne vysvetlenie údajov. ESĽP to uviedol vo veci
Hoogendijk proti Holandsko: 257
„[S]úd sa domnieva, že v prípade, keď navrhovateľ je schopný preukázať na
základe nespochybniteľných oficiálnych štatistík existenciu jasného dôkazu,
že konkrétne pravidlo – hoci je sformulované neutrálne – má v skutočnosti
vplyv na evidentne väčší percentuálny podiel žien než mužov, je na príslušnej
vláde, aby preukázala, že je to výsledok objektívnych faktorov, ktoré
nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia.“
Zdá sa, že pri posudzovaní štatistických dôkazov súdy nestanovili žiadne striktné
požiadavky na hranice, ktoré sa musia dosiahnuť pri dokazovaní, že došlo k nepria‑
mej diskriminácii. ESD však zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť značne vysoké čís‑
lo. Zhrnutie judikatúry ESD je uvedené v stanovisku generálneho advokáta Légera
vo veci Nolte, kde sa v súvislosti s diskrimináciou na základe pohlavia uvádza:
„[A]by sa opatrenie mohlo považovať za diskriminačné, musí ovplyvniť‚
ďaleko väčší počet žien ako mužov‘ [Rinner‑Kuhn 258 ] alebo ‚podstatne menší
percentuálny podiel mužov než žien‘ [Nimz, 259 Kowalska 260 ] alebo ‚oveľa viac
žien než mužov‘ [De Weerd, rod. menom Roks, a ostatní 261 ].
Z týchto vecí vyplýva, že podiel žien ovplyvnených opatrením musí byť
obzvlášť výrazný. Vo veci Rinner‑Kuhn súd usúdil, že ide o existenciu
257 ESĽP, Hoogendijk proti Holandsku (č. 58641/00), 6. januára 2005.
258 ESD, Rinner‑Kuhn proti FWW Spezial‑Gebaeudereinigung, vec 171/88 [1989 ] Zb. 2743, 13. júla 1989.
259 ESD, Nimz proti Freie und Hansestadt Hamburg, vec C‑184/89 [1991] Zb. I‑297, 7. februára 1991.
260 ESD, Kowalska proti Freie und Hansestadt Hamburg, vec C‑33/89 [1990] Zb. I‑2591, 27. júna 1990.
261 ESD, De Weerd, rod. menom Roks, a ostatní proti Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor de Gezondheid,
Geestelijke en Maatschappelijke Belangen a ostatní, vec C‑343/92 [1994] Zb. I‑571, 24. februára 1994.
129