Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Úvod do európskeho antidiskriminačného práva: kontext, vývoj a hlavné zásady
2006. K zmluvám o ľudských právach môžu zvyčajne pristúpiť len štáty. Keďže
však štáty spolupracujú viac prostredníctvom medzivládnych organizácií, na ktoré
delegovali významné právomoci a zodpovednosti, je veľmi potrebné zabezpečiť, aby
sa medzivládne organizácie zaviazali k plneniu povinností svojich členských štátov
v oblasti dodržiavania ľudských práv. CRPD je prvou zmluvou o ľudských právach na
úrovni OSN, ktorá je otvorená pre regionálne integračné organizácie a Európska únia
vyhlásila svoj úmysel stať sa zmluvnou stranou.
Dohovor CRPD obsahuje rozsiahly zoznam práv osôb so zdravotným postihnutím a je
zameraný na zabezpečenie rovnosti v uplatňovaní ich práv, pričom štátu ukladá tiež
rad povinností týkajúcich sa realizácie pozitívnych opatrení. Podobne ako charta je
táto zmluva záväzná pre inštitúcie EÚ a bude záväzná pre členské štáty pri uplat‑
ňovaní práva EÚ. Okrem toho jednotlivé členské štáty sa nachádzajú v súčasnosti
v procese pristúpenia k dohovoru CRPD vlastným právom, na základe čoho im budú
priamo vyplývať povinnosti. Zmluva CRPD sa pravdepodobne stane referenčným
bodom pre výklad tak práva EÚ, ako aj práva ESĽP týkajúceho sa diskriminácie na
základe zdravotného postihnutia.
1.2.3. Pristúpenie Európskej únie k Európskemu
dohovoru o ľudských právach
V súčasnosti sú právo EÚ a EDĽP úzko prepojené. Všetky členské štáty EÚ pristúpili
k EDĽP. Ako už bolo uvedené, ESD sa inšpiruje EDĽP pri určovaní rozsahu ochrany
ľudských práv podľa práva EÚ. Charta základných práv odráža tiež rozsah práv
v EDĽP (aj keď nie je ním obmedzená). Na základe toho právo EÚ aj napriek tomu,
že EÚ v skutočnosti nie je zmluvnou stranou EDĽP, je vo veľkej miere konzistentné
s EDĽP. Ak by však osoba chcela podať sťažnosť na EÚ a na jej neschopnosť zaručiť
ľudské práva, nie je oprávnená predložiť ESĽP sťažnosť na EÚ ako takú. Namiesto
toho musí buď: predložiť sťažnosť vnútroštátnym súdom, ktoré potom môžu postúpiť
vec ESD prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, alebo predložiť
ESĽP nepriamo sťažnosť na EÚ v rámci podania žaloby proti členskému štátu.
Lisabonská zmluva obsahuje ustanovenie oprávňujúce EÚ, aby sa pripojila k EDĽP
ako samostatná zmluvná strana a protokolom č. 14 sa EDĽP zmení a doplní, aby
to bolo možné. Zatiaľ nie je jasné, aký plyv to bude mať v praxi a najmä aký bude
budúci vzťah medzi ESD a ESĽP, pretože rokovania o pristúpení EÚ môžu trvať
aj niekoľko rokov. Prinajmenšom to však poskytne osobám možnosť predložiť
priamo ESĽP sťažnosť na EÚ za nedodržanie EDĽP.
17