Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Príručka o európskom antidiskriminačnom práve
130
diskriminačnej situácie, pretože percentuálny podiel žien bol 89 %. V tomto
prípade by sám o sebe údaj 60 %. ... preto pravdepodobne nestačil, aby bolo
možné vyvodiť záver o existencii diskriminácie.“ 262
Príklad: vo veci Schönheit zamestnankyňa zamestnaná na čiastočný úväzok
tvrdila, že bola diskriminovaná na základe pohlavia. 263 Rozdiel vo vyplácaných
dôchodkoch, ktorý nebol spôsobený rozdielom v odpracovanom čase, zname‑
nal, že zamestnanci na čiastočný úväzok boli v skutočnosti platení horšie, ako
zamestnanci pracujúci na plný úväzok. Boli predložené štatistické dôkazy, z kto‑
rých vyplýva, že 87,9 % zamestnancov na kratší pracovný čas boli ženy. Keďže
toto opatrenie, i keď neutrálne, malo neprimerane väčší nepriaznivý vplyv na
ženy ako na mužov, ESD uznal, že viedlo k domnienke o existencii nepriamej
diskriminácie na základe pohlavia. Podobne, vo veci Gerster súd uznal ako po‑
stačujúce znevýhodnenie zamestnancov na čiastočný úväzok, z ktorých 87 %
boli ženy. 264
Príklad: vo veci Seymour‑Smith, ktorý sa týka práva Spojeného kráľovstva
v prípade nespravodlivého prepustenia, ktoré poskytuje osobitnú ochranu oso‑
bám, ktoré nepretržite pracujú u konkrétneho zamestnávateľa dlhšie ako dva
roky. 265 Navrhovateľka tvrdila, že toto právo predstavuje nepriamu diskriminá‑
ciu na základe pohlavia, pretože v prípade žien je menšia pravdepodobnosť spl‑
nenia tohto kritéria. Tento prípad je zaujímavý, pretože ESD naznačil, že aj nižšia
úroveň disproporcie by bola stále dôkazom nepriamej diskriminácie, „ak by od‑
halil stály a pomerne konštantný rozdiel medzi mužmi a ženami počas dlhého
obdobia“. Na základe konkrétneho skutkového stavu tejto veci však ESD uvie‑
dol, že z predložených štatistických údajov vyplynulo, že toto kritérium spĺňalo
77,4 % mužov a 68,9 % žien, čo nesvedčí o tom, že by toto pravidlo spĺňalo
podstatne menšie percento žien.
Príklad: vo veci D.H. a ostatní proti Česká republika, ktorá sa týkala sťažností
rómskych navrhovateľov, že ich deti boli vylúčené z bežného vzdelávacieho
systému a umiestnené do „osobitných“ škôl, určených pre deti s poruchami
262 Stanovisko generálneho advokáta Legera z 31. mája 1995, body 57‑58 v ESD, Nolte proti
Landesverischerungsanstalt Hannover, vec C‑317/93 [1995] Zb. I‑4625, 14. decembra 1995.
263 ESD, Hilde Schönheit proti Stadt Frankfurt am Main a Silvia Becker proti Land Hessen, spojené
veci C‑4/02 a C‑5/02 [2003] Zb. I‑12575, 23. októbra 2003.
264 ESD, Gerster proti Freistaat Bayern, vec C‑1/95 [1997] Zb. I‑5253, 2. októbra 1997.
265 ESD, R proti Secretary of State for Employment, ex parte Seymour‑Smith a Perez, vec C‑167/97 [1999]
Zb. I‑623, 9. februára 1999.