Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Príručka o európskom antidiskriminačnom práve
14
1.1.2. Európska únia a smernice o antidiskriminácii
Európska únia (EÚ) bola pôvodne medzivládnou organizáciou, teraz je však
samostatným právnym subjektom. EÚ v súčasnosti pozostáva z 27 členských štátov.
Vzišla z troch samostatných medzivládnych organizácií zriadených v 50. rokoch mi‑
nulého storočia, ktoré sa zaoberali energetickou bezpečnosťou a voľným obchodom
(všeobecne známe ako Európske spoločenstvá). Hlavným cieľom Európskych spolo‑
čenstiev bola stimulácia hospodárskeho rozvoja na základe voľného pohybu tovaru,
kapitálu, osôb a služieb. Na umožnenie rovnakých podmienok medzi jednotlivými
členskými štátmi obsahovala pôvodná Zmluva o založení Európskeho hospodárske‑
ho spoločenstva (1957) ustanovenie zakazujúce diskrimináciu na základe pohlavia
v rámci zamestnania. Týmto sa má členským štátom zabrániť, aby získali medzi se‑
bou konkurenčnú výhodu tým, že poskytnú ženám nižšie mzdy alebo menej priazni‑
vé pracovné podmienky. Aj keď došlo k značnému vývoju v tomto súbore právnych
predpisov a zahrnuli sa také oblasti, ako napríklad dôchodky, tehotenstvo a povinné
systémy sociálneho zabezpečenia, do roku 2000 sa antidiskriminačné právo v EÚ
uplatňovalo len v súvislosti so zamestnaním a sociálnym zabezpečením a zahŕňalo
len diskrimináciu na základe pohlavia.
V priebehu 90. rokov 20. storočia verejné záujmové skupiny vo významnej miere
lobovali a vyzývali k rozšíreniu zákazu diskriminácie v práve EÚ, aby zahŕňal aj ďal‑
šie oblasti, napríklad rasu a etnický pôvod, ako aj sexuálnu orientáciu, náboženské
vyznanie, vek a zdravotné postihnutie. Obavy z obnoveného extrémistického naci‑
onalizmu v niektorých členských štátoch EÚ podnietili politickú vôľu vedúcich pred‑
staviteľov, aby umožnili zmenu a doplnenie Zmluvy o Európskom spoločenstve, čím
sa dala Spoločenstvu právomoc prijímať právne predpisy v týchto oblastiach.
V roku 2000 boli prijaté dve smernice: smernica o rovnakom zaobchádzaní
v zamestnaní, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, ná‑
boženského vyznania, veku a zdravotného postihnutia v oblasti zamestnanosti,
a smernica o rasovej rovnosti, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasy alebo
etnického pôvodu v súvislosti so zamestnaním, ale aj v prístupe k systému sociálnej
starostlivosti a sociálnemu zabezpečeniu a k tovaru a službám. Toto bolo významné
rozšírenie pôsobnosti antidiskriminačného práva v rámci EÚ, ktorým sa uznalo, že
na to, aby sa osobám umožnilo dosiahnuť ich plný potenciál na trhu práce, je tiež
nevyhnutné zabezpečiť, aby mali rovnaký prístup k takým oblastiam, ako sú zdra‑
votníctvo, vzdelávanie a bývanie. V roku 2004 sa smernicou o rovnakom zaobchá‑
dzaní s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám rozšíril rozsah diskriminácie
na základe pohlavia na oblasť tovaru a služieb. Ochrana na základe pohlavia však