Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Príručka o európskom antidiskriminačnom práve
12
Praktické dôsledky tejto situácie sú tie, že právni odborníci sa pred vnútroštátnymi
súdmi a orgánmi môžu v prípade potreby odvolávať na príslušné antidiskriminačné
nástroje a príslušnú judikatúru.
Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby právni odborníci rozumeli systémom v oblasti
zákazu diskriminácie platným v súčasnosti, ich uplatňovaniu a tomu, ako sa uplatňu‑
jú v daných situáciách.
1.1. Kontext a pozadie európskeho
antidiskriminačného práva
Termín „európske antidiskriminačné právo“ naznačuje, že existuje jediný
celoeurópsky systém pravidiel týkajúcich sa zákazu diskriminácie, ktorý však
pozostáva z rôznych kontextov. Táto príručka vychádza hlavne z práva ESĽP a EÚ.
Tieto dva systémy majú samostatný pôvod z hľadiska toho, kedy boli vytvorené,
ako aj z hľadiska dôvodov na ich vytvorenie.
1.1.1. Rada Európy a Európsky dohovor o ochrane
ľudských práv
Rada Európy je medzivládna organizácia (IGO), ktorá bola pôvodne založená po
druhej svetovej vojne okrem iného s cieľom podporovať právny štát, demokraciu,
ľudské práva a sociálny rozvoj (pozri preambulu a článok 1 štatútu Rady Európy).
Členské štáty RE prijali Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), aby prispeli
k plneniu týchto cieľov. Tento dohovor patril k prvým moderným medzinárodným
zmluvám o ľudských právach vychádzajúcich zo Všeobecnej deklarácie ľudských
práv Organizácie Spojených národov. EDĽP ukladá svojim signatárom právne zá‑
väznú povinnosť zaručiť, aby sa zoznam ľudských práv vzťahoval na všetky osoby
(nielen občanov) v rámci ich jurisdikcie. Uplatňovanie EDĽP preveruje Európsky súd
pre ľudské práva (pôvodne s pomocou Komisie), ktorý pojednáva vo veciach, ktoré
mu boli predložené proti členským štátom. Rada Európy má v súčasnosti 47 členov
a každý štát, ktorý sa chce k nej pripojiť, musí tiež pristúpiť k EDĽP.
Zmeny a doplnenia EDĽP od jeho vzniku v roku 1950 sa uskutočňujú prostredníctvom
tzv. protokolov. Najvýznamnejšou procedurálnou zmenou týkajúcou sa EDĽP bol
protokol č. 11 (1994), ktorým sa Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) stal stálym
orgánom vykonávajúcim svoju funkciu permanentne a zrušila sa účasť Komisie.
Tento protokol bol pripravený s cieľom pomôcť mechanizmom EDĽP vyrovnať