Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Rozsah pôsobnosti európskeho antidiskriminačného práva
dieťaťu. V takejto situácii by sa potom otec musel obrátiť na súd, aby rozhodol
o zrušení takéto odmietnutia. Vláda tvrdila, že zákon nebol diskriminačný, pretože
odlúčení otcovia spravidla prejavovali malý záujem o svoje deti. ESĽP konštato‑
val, že právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia štátu je obzvlášť obmedzené
v prípadoch týkajúcich sa práva na prístup rodičov k svojim deťom. Okrem toho
uviedol, že „je nutné predložiť veľmi závažné dôvody na to, aby sa rozdiel v zaob‑
chádzaní z dôvodu narodenia mimo alebo v rámci manželstva mohol považovať
za zlučiteľný s EDĽP […] To isté platí o rozdiele v zaobchádzaní s otcom dieťaťa na‑
rodeného zo vzťahu, keď partneri žili v nemanželskom zväzku, v porovnaní s ot‑
com dieťaťa narodeného v manželskom zväzku“. ESĽP nebol názoru, že by takéto
rozdielne zaobchádzanie bolo možné odôvodniť vysvetlením vlády.
V uvedenej veci ESĽP dospel k záveru, že záujmy otca boli v súlade so záujmami die‑
ťaťa, t. j. bolo v záujme dieťaťa, aby malo kontakt s otcom. Ak však záujmy dieťaťa
sú prípadne v rozpore so záujmami otca, štátu sa poskytne širší priestor na rozhod‑
nutie podľa vlastného uváženia pri určovaní, ako najlepšie chrániť dieťa.
Príklad: vo veci Rasmussen proti Dánsko sa otec sťažoval na zákon o premlčaní,
ktorý mu zabraňoval spochybniť otcovstvo. 155 ESĽP konštatoval, že to predsta‑
vovalo rozdielne zaobchádzanie na základe pohlavia, ale bolo oprávnené. Tým‑
to sa sleduje legitímny cieľ, a síce poskytnúť dieťaťu bezpečnosť a istotu v jeho
postavení tým, že bráni otcom zneužívať možnosť napadnúť otcovstvo v ne‑
skoršom živote. Keďže prístup k tejto otázke v jednotlivých účastníckych štá‑
toch EDĽP nebol úplne jednotný, ESĽP priznáva štátu široký priestor na rozhod‑
nutie podľa vlastného uváženia na odôvodnenie rozdielneho zaobchádzania.
Uvedená vec EB proti Francúzsko je príkladom, že aj adopcia môže spadať do rozsahu
pôsobnosti EDĽP, aj keď sa v EDĽP samotné právo na adopciu neuvádza. Okrem toho
ESĽP stanovil všeobecný dosah článku 8 s odkazom na predchádzajúcu judikatúru:
„pojem ‚súkromný život‘ v zmysle článku 8 dohovoru je široký pojem, ktorý
zahŕňa okrem iného právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľuďmi …
právo na ‚osobný rozvoj‘ … alebo právo na sebaurčenie ako také. Zahŕňa také
prvky, ako mená. .. rodová identifikácia, sexuálna orientácia a sexuálny život,
ktoré patria do súkromnej sféry chránenej článkom 8 … a právo rešpektovať
rozhodnutie mať, ako aj nemať dieťa“ 156
155 ESĽP, Rasmussen proti Dánsku (č. 8777/79), 28. novembra 1984.
156 Tamže.
81