Handbook on European non-discrimination law - European Court of ...

Kategórie diskriminácie a obhajoba
diskrimináciou, pri ktorej sú často potrebné štatistické údaje (pozri ďalej v texte).
Medzi príklady na základe vecí uvedených v tejto príručke patrí: odopretie vstupu
do reštaurácie alebo obchodu, získanie menšieho dôchodku alebo nižšej mzdy, vy‑
stavenie verbálnym útokom alebo zneužívaniu, odopretie vstupu na kontrolnom
stanovišti, vyšší alebo nižší vek odchodu do dôchodku, zakázanie výkonu určitého
povolania, nemožnosť domáhať sa dedičských práv, vylúčenie z bežného systému
vzdelávania, vyhostenie, nepovolenie nosenia náboženských symbolov, odmietnu‑
tie alebo zrušenie platieb sociálneho zabezpečenia.
2.2.2. Komparátor
Nepriaznivé zaobchádzanie bude pri určovaní diskriminácie relevantné, ak
zaobchádzanie je nepriaznivé v porovnaní s niekým v podobnej situácii. Sťažnosť
týkajúca sa „nízkej“ mzdy nie je sťažnosťou na diskrimináciu, pokiaľ nemožno pre‑
ukázať, že mzda je nižšia než mzda osoby zamestnanej na vykonávanie podobnej
úlohy u toho istého zamestnávateľa. Z tohto dôvodu je potrebný „komparátor“:
t. j. osoba, ktorá je vo vecne podobnej situácii, pričom hlavný rozdiel medzi obomi
osobami je „chránený dôvod“. Inými slovami je na údajnej obeti, aby presvedčila
súd, že existujú osoby, ktorým sa dostáva alebo by sa dostávalo priaznivejšieho za‑
obchádzania a že jediný rozdiel medzi nimi je „chránený dôvod“. Prípady rozobera‑
né v tejto príručke dokazujú, že preukázanie komparátora často nie je kontroverzné
a niekedy ani strany sporu, ani súd nebudú komparátora rozoberať explicitne. Ďalej
v texte sú uvedené niektoré príklady vecí, keď rozhodovací orgán výslovne požado‑
val preukázanie komparátora.
Príklad: vo veci Moustaqium bol štátny príslušník Maroka usvedčený
z niekoľkých trestných činov a na základe toho mal byť vyhostený. 17 Štátny
príslušník Maroka tvrdil, že rozhodnutie o vyhostení predstavovalo diskri‑
minačné zaobchádzanie. Táto osoba tvrdila, že je diskriminovaná na základe
štátnej príslušnosti, pričom uviedla, že belgickí štátni príslušníci nie sú vysta‑
vení vyhosteniu na základe usvedčenia z trestných činov. ESĽP rozhodol, že
štátny príslušník Maroka nebol v podobnej situácii ako štátni príslušníci Bel‑
gicka, pretože podľa EDĽP nie je dovolené, aby štát vyhostil svojich vlastných
štátnych príslušníkov. Z tohto dôvodu jeho vyhostenie nepredstavuje diskri‑
minačné zaobchádzanie. Aj keď ESĽP uznal, že bol v porovnateľnej situácii
ako štátni príslušníci iných členských štátov EÚ ako Belgicko (ktorí nemohli
17 ESĽP, Moustaquim proti Belgicku (č. 12313/86), 18. februára 1991.
23