Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

hinduisti Mlčanlivým Brahmanom, Číňania v Tao to nazývajú To a nakoniec do
toho, čo na Západe nazývajú Transcendentným Absolútnym, Neosobným.
Dosiahol to veľkolepé "oslobodenie" (mukti), ktoré sa považuje za "vrchol"
duchovného života, pretože čo ešte môže byť za hranicami Transcendentného? Šrí
Aurobindo potvrdil vlastnou skúsenosťou slová veľkého indického mystika Šrí
Ramakrišnu: "Ak žijeme v Bohu, svet mizne. Ak žijeme vo svete, Boh už
neexistuje." Priepasť medzi Hmotou a Duchom, cez ktorú sme sa snažili preložiť
most, sa znovu otvorila pred jeho pohľadom. Nasledovatelia duchovných učení
Západu a Orientu mali pravdu, keď určili nadpozemský život - raj, nirvánu alebo
oslobodenie ako jediný cieľ ľudského úsilia niekde na inom mieste, no nie tu, nie
v tomto údolí sĺz a ilúzií. Zážitok Šrí Aurobinda bol nezvratný, stál priamo pred
jeho očami.
No tento zážitok, ktorý sa považuje za posledný krok, sa stal pre Šrí Aurobinda
východiskovým bodom nových vyšších zážitkov, ktoré spájajú pravdu sveta a
pravdu nadpozemského do totálnej, ucelenej božskej Reality. Je to podstatná
otázka, hlavná otázka samotného zmyslu našej existencie, pretože existujú iba dve
alternatívy: alebo najvyššia Pravda nemá nijaký vzťah k tomuto svetu (nie je z
tohto sveta), ako tvrdia všetky náboženstvá sveta, a vtedy tu zbytočne strácame
čas, alebo existuje niečo iné okrem toho všetkého, o čom sme už počuli. Táto
otázka je o to naliehavejšia, že to nie je otázka teórie, ale praxe. Čo rozpráva Šrí
Aurobindo: "Žil som v tejto nirváne dni a noci, skôr než ona dovolila vstúpiť do
seba niečomu inému, alebo než si vôbec dovolila nejako sa zmeniť... Nakoniec sa
začala rozpúšťať v Nadvedomí, silnejšom než ona, ktoré sa nachádza vyššie...
Videnie (the aspect) iluzórneho sveta uvoľnilo miesto videniu, v ktorom ilúzia bola
len bezvýznamným povrchným fenoménom, na strane ktorého sa nachádzala
nekonečná (immense) Božská Realita, nad ním - vyššia (supreme) Božská Realita,
a aj ju, vysokointenzívnu (intense) Božskú Realitu - bolo vidno v srdci všetkého,
čo sa predtým zdalo len filmovými obrazmi alebo tieňmi. A to nebol návrat do
väzenia citov, zmenšovanie najvyššieho zážitku, alebo pád z neho, prišlo to skôr
ako stále povýšenie a rozšírenie Pravdy... Nirvána v mojom oslobodenom Vedomí
sa zmenila na začiatok mojej realizácie, stala sa mojím krokom k úplnosti
pochopenia a vôbec nie jedine možným pravdivým výsledkom, alebo, navyše,
kulminačným' dovŕšením".
Čo teda predstavuje to Transcendentné, ktoré sa zrejme nachádza nie na vrchole,
ale kdesi v prostriedku? Keď použijeme dosť jednoduchú, no úplne korektnú
analógiu, môžeme povedať, že spánok - to je transcendentný stav vo vzťahu k
bdeniu, hoci sám o sebe nie je ani vyšším, ani skutočnejším stavom v porovnaní s
bdením, no nie je ani menej skutočným stavom. Proste je to iný druh vedomia. V
tom momente, keď sa zbavíme mentálnych a vitálnych
110