Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

životu v etape svojho zrodu, všetky jeho reflexy, stresy a utrpenia a nakoniec sily
choroby, rozkladu a Smrti, ktoré podvedome riadia náš fyzický život. A vtedy sa
stáva zrejmým, že skutočný život na Zemi nie je možný do tých čias, pokým
všetky tieto svety disponujú našim fyzickým rozumom. Takže práve my sme
bojiskom, vnútri nás sa stretávajú všetky tieto svety od najvyššieho po najnižší.
Preto nemôžeme utekať, držiac si nos a prežehnávajúc sa, musíme otvorene,
priamo a rozhodne vyjsť do arény a zvíťaziť za každú cenu.
A musí niesť jarmo,
aby ho potom zvrhol - na to prišiel,
a tiež bolesť znášať, aby ju potom vyliečil ...
Hranice psychoanalýzy
Moderná psychológia tiež pochopila dôležitosť podvedomia a nutnosť jeho
očistenia. No psychológovia videli len jednu polovicu obrazu - podvedomé, ale
nevideli druhú - nadvedomé. Predpokladali, že ich slabé mentálne záblesky môžu
osvetliť tento zlodejský brloh. Rovnako úspešne by sa mohli pokúsiť nájsť cestu v
najhustejšej a najtmavšej húštine džungle, vybavení vreckovou baterkou. V praxi
vo väčšine prípadov sa chápe podvedomé ako opačná, tienistá stránka malej
frontálnej osobnosti. V skutočnosti jestvuje základný psychologický zákon,
ktorému sa nemožno vyhnúť a podľa ktorého schopnosť človeka zostupovať je
priamo úmerná jeho schopnosti vystupovať. Nemôže zostúpiť na väčšiu
vzdialenosť, než na akú je schopný vystúpiť, pretože sila, nutná k zostúpeniu je
taká istá ako sila, ktorá zabezpečuje vystupovanie. Keby sme nejakým spôsobom
zostúpili pod hranicu, určenú našou schopnosťou vystúpiť, priviedlo by nás to
hneď k nešťastiu, choromyseľnosti, k záchvatu šialenstva, pretože by sme boli
zbavení potrebnej ochrany. Čím viac sa približujeme k prameňu pravdy tu dolu,
tým viac sa nám otvára múdrosť, nezmerná vo svojej hĺbke. Základné komplexy,
ktoré brzdili pána Duponta, sa nachádzajú, ak sa možno tak vyjadriť, len niekoľko
centimetrov pod povrchom, zatiaľ čo jeho uvedomelý život sa nachádza niekoľko
centimetrov nad ním. Teda ak naši psychológovia nie sú zvlášť osvietení, nemôžu
skutočne zostúpiť do podvedomého a preto nemôžu ani nič skutočne liečiť, s
výnimkou niektorých povrchových odchyliek, no aj vtedy jestvuje stále riziko, že
tieto narušenia vyklíčia niekde na inom mieste, prijmúc inú formu. Nemožno nič
vyliečiť dovtedy, pokým človek neprejde celú cestu zostupovania. A túto cestu
nemožno prejsť dovtedy, pokiaľ nie je úplne prejdená cesta vystupovania. V
závislosti od zostupovania sa stáva potrebným stále silnejšie a silnejšie svetlo, v
opačnom prípade človek bude jednoducho zjedený zaživa. Keby psychoanalýza
nesúhlasila zostať vo svojom úzkom rámci, nebolo by
165