Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

keď v ňom nájdeme príznaky jeho zdanlivej (appraent) proti kladnosti". Navrchu
je ona, akoby pohrúžená do spánku v ňom, dolu On, akoby bol pohrúžený do
spánku v nej. Sila sa rozpúšťa vo vedomí a vedomie v sile, Nekonečné je
obsiahnuté v konečnom tak, ako strom zo všetkými svojimi konármi je obsiahnutý
v semene. To je to čo Šrí Aurobindo nazýva involúciou: "Nevedomie Hmoty - to je
akési pritajené, pritiahnuté alebo "námesačnícke" vedomie, ktoré obsahuje v sebe
všetky skryté sily ducha. V každej častici, atóme, molekule, bunke Hmoty, je tajne
prítomná a nepozorovane pôsobí celá vševedomosť Večného a celá všemocnosť
Nekonečného. Po involúcii hore nasleduje nová evolúcia dolu, takže tu je všetko
obsiahnuté v temnote, tak isto, ako všetko matné bolo obsiahnuté vo svetle hore.
"Agni prebýva tam, ako nejaký zlatý prah". Agni vošiel do Zeme a na nebesá, ako
keby boli jednotné, -"hovorí Rig Véda (III.7.4). V určitom zmysle možno tvrdiť, že
všetko tvorenie - to je pohyb medzi dvoma involúciami: Ducha, v ktorom všetko
prebýva v absorbovanom stave a z ktorého sa všetko vyvíja smerom dole, alebo
devolucionuje, (k druhému pólu hmoty, v ktorej tiež v absorbovanom stave je
obsiahnuté všetko a z ktorej ono evolucionuje hore, k druhému pólu Ducha.
Bez takej involúcie by bola evolúcia nemožná, pretože ako môže hoci len niečo
vzniknúť z ničoho? Preto aby mala miesto evolúcia, niečo musí rásť z vnútra! Nič
nemôže evolucionovať z Hmoty, ak už nie je v nej obsiahnuté. Agni je
povzbudzovateľom, motorom, schovaným v hĺbkach tohoto prebúdzajúceho sa
zmeravenia, to on stojí za evolučnou zmenou foriem. Je to sama Sila pri hľadaní
vedomia. Ona hľadajúca Jeho, hľadajúca stále viac a viac vyhovujúce formy na to,
aby ho ukázala. To Ona vystupuje zo svojej neuvedomelej noci a škriabe sa podľa
hmatu v miliónoch svojich diel a miliónov druhov, snaží sa znovu odhaliť vo
všetkom krásu jedinej stratenej formy, odhaľovať a odhaľovať radosť, ktorá kedysi
bola jediná, blaženosť v miliónoch tiel, a nie prázdnu extázu. Ak máme "ucho uší,"
o ktorom hovoria Védy, tak určite všade môžeme počuť noc vyzývajúcu svetlo,
zamurované vedomie, vyzývajúce radosť, hlbinný duchovný nárek vo všetkom
jestvujúcom. To je to, čo sa prebíja z hlbiny, Oheň vnútri, Plameň v Hmote,
Plameň života, Plameň v našom rozume, Plameň v našej duši. Práve tento veľký
Oheň musíme ovládnuť, on je tá niť, páka, skrytý evolučný urýchľovač, duša a
plameň sveta.
Keby tento svet bol vytvorený z nejakého neživého a inertného materiálu, nikdy
by sa nestal niečím iným. Keby sa duša už nenachádzala v hmote, nikdy by sa
neobjavila v človeku. No čo stojí za vonkajšími fenoménmi? Čo predstavuje toto
viditeľné mystérium? Vidíme, že toto Vedomie, ktoré najskôr stratilo a potom
znovu našlo seba, vychádza zo svojho najhlbšieho zabudnutia, dostáva sa pomaly,
bolestivo, vo forme života, ktorý sa učí proste pociťovať, spočiatku zmätene,
nedokonale, potom úplne a nakoniec v dôsledku tohoto boja,
202