Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

našej ľudskej bytosti (humanity), - hovorí Šri Aurobindo, - predpokladá rozličnú a
rôznorodú minulosť duše, rovnako ako jej pozemskú budúcnosť, ktorá vyplýva z
prítomnosti. No ak napriek tejto očividnej pravde trváme na tom, že človeku je
daný len jeden život, privedie nás to do absurdity. Platón aj Hotentót, šťastné dieťa
svätých, alebo ríši (mudrci obdobia Véd, proroci i básnici súčasne, ktorí vytvorili
Védy) aj ten, kto bol zrodený a vychovaný zločincom a od začiatku do konca
života bol uvrhnutý medzi spodinu veľkého moderného mesta, všetci, musia v
nerovnakých, ale akoby zdanlivo rovnakých podmienkach vytvárať svojou
činnosťou alebo vierou v jednom jedinom živote svoju večnú budúcnosť. Je to
paradox, ktorý uráža aj rozum, aj dušu, aj etický cieľ, aj duchovnú intuíciu. Ale
dokonca aj medzi prebudenými existujú ohromné rozdiely. Niektoré duše, niektoré
vedomia-sily sa iba rodia, zatiaľ čo iné už majú vyhranenú individualitu. Niektoré
duše sa nachádzajú vo svojom prvom žiarivom sebaodhalení, ale za hranicami tejto
svojej žiarivej radosti nepoznajú skoro nič, nepamätajú sa jasne na svoju minulosť
a neuvedomujú si svety, ktoré nesú v sebe. Zatiaľ čo iné duše, zriedkavé duše,
majú široké, planetárne vedomie. Človek môže byť osvieteným jogínom alebo
svätým, žijúcim v hlbinách svojej bytosti, no pritom všetkom môže mať nezrelý
rozum, potlačené vitálne, môže opovrhovať telom a zaobchádzať s ním ako so
zvieraťom a na dovŕšenie všetkého môže mať celkom prázdne nadvedomie. Možno
dôjsť spasenia, no v žiadnom prípade nebude naplnením integrálneho života.
Preto po odhalení psychického musí nasledovať to, čo možno obrazne nazvať
"kolonizáciou psychického", alebo inými slovami "psychickou integráciou". Slovo
integrácia používa aj súčasná psychológia, ale okolo čoho sa chce integrovať? Pre
integráciu je potrebné centrum. Ale sa chce integrovať okolo zmätku mentálneho
alebo vitálneho ega? S rovnakým úspechom možno chcieť uviazať loď o chvost
úhora. Potom, čo sme odhalili vnútorné kráľovstvo psychického, musíme postupne
a trpezlivo vybojovať a pripojiť k nemu kráľovstvo vonkajšie. Ak chceme
dosiahnuť realizáciu tu na zemi, musíme zjednotiť okolo nového centra všetky
druhy mentálnej a vitálnej aktivity a dokonca, ako uvidíme, aj celú našu fyzickú
podstatu. Len za tejto jedinej podmienky budú žiť ďalej. Len tie druhy aktivity,
ktoré budú, takpovediac, "psychizované", stanú sa nesmrteľné spolu s psychickým.
Všetko, čo prebieha mimo psychického, prebieha v podstate mimo nás a
neprekračuje hranice života nášho tela. Jestvujú celé životy, v ktorých nikoho niet.
Aby si psychické mohlo zapamätať vonkajšie udalosti, nutne sa musí zúčastniť na
našej vonkajšej činnosti. V opačnom prípade sa stáva podobný slepému kráľovi. A
vtedy, len vtedy môžeme hovoriť o reinkarnácii a spomienkach na minulé životy -
nemusia to byť spomienky na významné a slávne činy (koľko bolo Napoleónov,
koľko bolo Cézarov, ak máme veriť populárnym autorom, ktorí písali o
reinkarnácii!),
79