Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

prekonávajúc prah pocitov kvôli tomu, aby sa stal božsky uvedomelým,
slobodným, nekonečným, nesmrteľným.
A tak On príde k človeku, k svojmu uvedomelému nástroju, v ktorom, s pomocou
ktorého a prostredníctvom ktorého On môže znovu získať Ju. Všetko naše ľudské -
to je miesto uvedomelého stretnutia konečného a nekonečného. A rásť stále viac a
viac k nekonečnému dokonca v tomto fyzickom zrodení - to je naše privilégium.
30 Keď Š. A. dosiahol ľudské štádium svojho putovania, stalo sa niečo úplne
zvláštne. V predchádzajúcich štádiách evolučný plameň zrejme ubúda samo sebou,
len čo prostredie nasledujúcej etapy nadobudlo úplnú stabilitu. Zdá sa, že hojnosť
rastlinného života upadá, keď sa v živote upevňujú živočíšne druhy. Podobným
spôsobom mnohotvárnosť živočíšneho života akoby upadala, keď sa v evolúcii s
konečnou platnosťou upevňuje ľudstvo. Zdá sa, že Príroda nevytvorila ani jeden
nový živočíšny alebo rastlinný druh od vtedy, ako človek zaujal miesto na vrchole
evolúcie. Inými slovami, druhy sa ustálili. Keď dosiahli určitú úroveň dokonalosti,
každý podľa svojho, zostávajú už nezmenené. Jednako v človeku evolučné napätie
neupadá, hoci tento druh je pevne ustálený v evolúcii. Nie je ukončený, nie je
uspokojený ako iné druhy, nemá pokoj a radosť z dosiahnutej rovnováhy: "Človek
je nenormálny. Nenašiel svoju tak povediac normálnosť". Môže si myslieť, že ju
našiel, môže sa zdať, že je normálny svojím spôsobom, no táto normálnosť je len
akýsi dočasný stav: teda hoci je človek väčší ako rastlina alebo zviera, nie je
svojou povahou dokonalý, podobne ako rastlina alebo zviera.
"Netreba žialiť nad touto nedokonalosťou hovorí Šrí Aurobindo, - naopak, je to
privilégium a prísľub. Keby sme boli dokonalí a harmonickí, pri jestvujúcom stave
vecí bezúhonní, bezchybní, boli by sme už stálym druhom podobne ako
obojživelníci a mäkkýše. No v nás, podriadených veľkej kozmickej Hre, sila ešte
úplne nenašla svoje vedomie, naša povaha ešte nenadobudla svojho ducha. Ona
nenašla Jeho. Či bol niekedy spokojný Platón, či našiel pokoj Michelangelo? "Raz
večer som si posadil na kolená krásu a zistil som, že je trpká", - žaloval Rimbaud.
To je tiež príznak toho, že vrchol mentálnej intelektuálnosti alebo upresneného
estetizmu nie je ani koncom cesty, ani absolútnym naplnením, ani veľkou
Rovnováhou medzi Ním a Ňou, ktorí sa znovu spojili. Duch, ktorý sa pomaly
prebúdza vnútri. On je v Nej - malý plameň v centre, spočiatku sa dotýka malých
čiastočiek, molekúl, génov, protoplazmy. Psychologicky sa usadzuje v
izolovanom, upadajúcom ego. Nemá dobré videnie, pohybuje sa podľa hmatu v
tme. Zároveň je absorbovaný dvojnásobne a vidí len cez úzku mentálnu štrbinu
medzi bezodným podvedomým a gigantickým nadvedomým. To je tak povediac
"infantilná" rozdrobenosť, pretože je priamym dedičstvom detstva ľudstva a je
príčinou všetkých našich chýb a utrpení. Niet iného "hriechu", všetko naše zlo
pramení z tohoto úzkeho videnia, klamného videnia aj seba,
203