Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

a druhy so samotnou povahou Globálneho Rozumu. Samozrejme, v porovnaní s
Globálnym Rozumom náš rozum sa javí ako neobyčajne silný. No je to len
prevaha vnútri jedného a toho istého typu, nie je to vystúpenie z hranice princípu
rozumu, iba jeho štít, vrchol. Globálny Rozum môže rozšíriť ľudské hranice, no
pritom sa neuskutoční kvalitatívna zmena. Môže zbožštiť človeka, ale ho aj
neúmerne zveličiť, gigantizovať - colosalize, ako hovorí Šrí Aurobindo, pretože ak
človek využíva túto novú silu v prospech svojho ega a nie svojej duše, stane sa
nietzeovským nadčlovekom, ale nie bohom. Nepotrebujeme nadvedomie, ale iné
vedomie. A keby aj človek súhlasil s tým, že sa podriadi svojej duši a nie svojmu
ego, Globálny Rozum by ani tak nezmenil všeobecný život pre tie isté príčiny,
ktoré bránili zmeniť všeobecný život Kristovi a všetkým veľkým prorokom:
Globálny Rozum - to nie je nový princíp vedomia, je to ten istý princíp, ktorý
riadil našu evolúciu od čias objavenia človeka. Práve z neho pochádzajú všetky
najvyššie idey a tvorivé sily. V priebehu tisícročí sme žili v znamení bohov a
počúvali sme proroctvá raz našich prorokov a náboženstiev, inokedy našich
básnikov a veľkých tvorcov. A je úplne zrejmé, že ani jedni ani druhí nezmenili
svet, aj keď ho zlepšili. Vari môžeme povedať, že sa náš život stal príjemnejším
ako život starovekého aténčana?
Nedostatky Globálneho Rozumu vyplývajú z niekoľkých príčin. Po prvé, je to
princíp rozdelenia. (Predtým sme hovorili, že vedomie Globálneho Rozumu -to je
masa trvalého svetla, ktoré ovláda videnie kozmickej harmónie, kozmickej jednoty,
pretože všade vidí svetlo tak ako v sebe samom. No tu sa nejedná o princíp
rozdelenia v rozdelení, čo je vlastné obyčajnému rozumu. Toto je princíp
rozdelenia v jednote). Globálny Rozum jasne vidí, že všetko je jednotné, no kvôli
samotnej štruktúre svojho vedomia sa v praxi nemôže zaobísť bez rozdelenia tejto
jednoty: - On vidí všetko, no zo svojho hľadiska. Stačí si vypočuť protirečivé hlasy
našich prorokov, aby srne sa presvedčili, že každý z nich videl jednotu, ale videl ju
zo svojho hľadiska. Ich vedomie sa podobá na svetlo reflektora, ktoré sa nesie nad
svetom a všetko zaplavuje svojim lúčom, nezanecháva tieň, no predsa je to lúč,
ktorého začiatok je v bode. Takým spôsobom máme pred sebou celý rad zážitkov
alebo božských videní: jedni všade vidia kozmické Božské, iní mimokozmické
Transcendentné, tretí -Imanentné všadeprítomné Božské, alebo hlásajú pravdu
beztvárneho Boha, pravdu Nirvány, pravdu Lásky, pravdu Sily, Krásy, Intelektu -
pravdy obrovského počtu mudrcov, siekt, cirkví, veštcov, hlásajúcich Slovo. A
všetko toto sú božské pravdy, zážitky absolútne pravdivé a originálne, no každý z
nich je len jedným lúčom totálneho svetla. Samozrejme, títo proroci sú dosť múdri,
aby rozpoznali pravdu v tých formách božského vyjadrenia, ktoré sa líšia od ich
vlastných. Sú múdrejší, ako ich cirkvi a nasledovníci, no predsa sú spútaní
deliacim princípom, ktorý je základom tohoto vedomia, vedomia, ktoré nemôže
158