Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

fantáziou, neexistuje. Sú to reálne udalosti, ktorých čas ešte neprišiel, pravdy
čakajúce na svoju hodinu. J. Verne je v istom zmysle potvrdením toho, čo sme
povedali. Nejestvuje ešte niečo, čo treba odhaliť, štvrtý rozmer vedomia, ktorý
zmení všetko?
V železnej klietke uprostred súdnej siene Šrí Aurobindo dosiahol koniec cesty.
Jedno za druhým pochopil Imanentné Transcendentné a Všeobecné Kozmické -
veď v klietke nezostalo nič okrem tela: vo svojom vedomí mohol byť všade podľa
svojej vôle. No spomenul si pri tom všetkom na mladého človeka menom
Aurobindo, v ktorom počínajúc v Cambridge a potom v priebehu všetkých
nasledujúcich rokov prebiehala nepretržitá akumulácia vedomia, ktorý pochopil
toto Nekonečné vedomie? Vtedy videl, že jeho telo zostáva také isté, ako telá
miliónov iných. Podriaďuje sa tým istým zákonom Prírody, trpí hladom a smädom,
niekedy je choré ako všetky iné telá a pomaly, ale určite sa približuje k svojmu
rozkladu. Vedomie je bezhraničné, žiariace, nesmrteľné, no dolu všetko ostáva po
starom. A pretože videl veci také aké sú, pretože ho už nemohli uviesť do omylu
všetky tie masky, ktoré sú nasadené zákonmi morálky a slušnosti, on tiež
pravdepodobne uvidel v podvedomí, pod nekonečným Vedomím, staré živočíšne
cerenie zubov, pod žiarivou aureolou stále tú istú nedotknutú špinu a spustnutosť
fyzického. Dolu všetko beží ako obyčajne, nič sa nemení. Pravdepodobne videl
oproti klietke všetky svoje iné "ja", ktoré ďalej súdili a nenávideli, ďalej trpeli. Kto
je spasený? Nič nie je spasené, pokiaľ nie je spasené všetko! A čo urobilo to
nekonečné Vedomie pre všetkých týchto ľudí? Ono vidí, ono vie, no čo môže
urobiť? Či neopustil Bardu preto, aby konal, aby robil niečo konkrétne? Videl
všetko vo svojom bezhraničnom vedomí, prežíval bezhraničnú radosť hore,
pociťoval, ako sa čistá (nude) radosť smeje na vrcholoch absolútna, no čo mohla
robiť táto radosť, ak dolu nič nebolo tak, ako hore? t)olu všetko beží po starom -
utrpenie, smrť. On dokonca nepočúval ani sudcov a neodpovedal na otázky, aj keď
od toho závisel jeho život, on počul len Hlas, ktorý opakoval:"Ja ťa vediem, neboj
sa. Daj sa do svojej práce, kvôli ktorej som ťa priviedol do väzenia". A Šrí
Aurobindo ako predtým sedel vo svojej klietke, zatvoril oči, pozeral do vnútra.
Niet hore takej úplnosti, ktorá by mohla byť úplnosťou dole? Vari sa cesta
dovršuje touto "zlatou bezmocnosťou"? Aký je teda zmysel celého tohto
putovania? Z nejakých nepochopiteľných príčin duša zostupuje do tejto Hmoty,
alebo presnejšie, stáva sa touto Hmotou. V priebehu mnohých stáročí sa rozvíja,
rastie a nadobúda individualitu prostredníctvom svojich zmyslov, svojho rozumu,
svojej skúsenosti. Stále viac a viac pripomína svoju stratenú alebo pod povrchom
skrytú božskosť, svoje vedomie, ponorené do vlastnej sily. Nakoniec spoznáva
sama seba a vracia sa k svojmu Prameňu, alebo transcendentnému, nirvánskemu,
alebo kozmickému v závislosti od toho, aký je jej údel a dispozícia. A tak celý
126