Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

hádajú o priorite toho či iného aspektu Boha a rôzni Jogíni a Rišiovia a Svätí
uprednostňujú tú či onú filozofiu alebo náboženstvo. Našou úlohou nie je
posudzovať ich, ale realizovať ich a stať sa nimi všetkými, nie sledovať nejaký
jeden aspekt a vylúčiť všetky ostatné, ale nájsť Boha vo všetkých jeho aspektoch,
aj za ich hranicami - v tom je zmysel integrálnej jogy". A predsa môžeme
pochybovať: nejestvuje niečo za hranicami tohto trojitého objavu - pretože nech by
sa nám zdali jeho jednotlivé časti akokoľvek veľké v momente, keď ich prežívame,
ani jeden z nich nám neposkytuje to integrálne zavŕšenie, o ktoré sa usilujeme.
Neposkytuje vtedy, ak si myslíme, že na tomto zavŕšení sa musia zúčastniť aj zem,
aj indivíduum. Objav psychickej bytosti, napr., je významným vniknutím do
podstaty: začíname si uvedomovať svoju božskosť. No tento objav je ohraničený
rámcom indivídua a nevychádza za hranice osobnosti, ktoré nás držia vo väzení.
Objav centrálnej bytosti - to je realizácia ohromnej šírky a záberu - svet sa stáva
našou vlastnou bytosťou, no pritom strácame pocit individuality, pretože už nie pán
Dupont sedí v centre kozmického vedomia a kochá sa pohľadom, pána Duponta
viac niet. Objav Transcendentného je najväčšia realizácia, no tu strácame aj
individualitu aj svet. Nezostane nič okrem Toho, čo je večne mimo ľudskej hry.
Teoreticky môžeme povedať, že Otec, Syn a Duch Svätý sú jednotní, slovami
môžeme povedať všetko, čo sa nám páči. No v praxi, keď realizujeme tieto zmeny
vedomia v skúsenosti, zdajú sa oddelení od seba širokou priepasťou. Do tých čias,
pokým nenájdeme praktickú cestu prekonania tohoto trojnásobného rozpojenia
medzi panteistom, individualistom a monistom, nie je možné nijaké zavŕšenie ani
pre indivíduum, ani pre svet. Nestačí nájsť naše individuálne centrum a
opovrhovať úplnosťou sveta, alebo získať úplnosť sveta, a stratiť individualitu, tým
menej získať najvyšší Pokoj, keď sa rozpúšťa aj svet, aj individualita. "Ja nechcem
byť cukrom", - volal veľký Ramakrišna, - "ja chcem jesť cukor!" V tom
chaotickom a zmučenom svete, kde musíme pôsobiť, stretávať sa s faktami tvárou
v tvár, prechádzať určitým formovaním, predovšetkým musíme byť. Bez tohto
"byť" sa naše formovanie rozptýli v chaose, ktorý vládne vo svete. Bez formovania
sa však naše bytie rozpustí v blaženej Nule. A ak nemáme individualitu, aký
význam majú pre nás, načo sú nám všetky nádherné realizácie, ak nás už niet?
Také je protirečenie, ktoré musíme rozriešiť. Nie vo filozofických termínoch, ale v
termínoch života a v konaní. Zdá sa, že takáto zjednocovacia cesta doteraz buď
neexistovala, alebo nebola známa. Preto všetky náboženstvá a duchovné učenia
umiestnili transcendentného Otca na vrchol hierarchie, mimo všetkého nešťastného
chaosu a pobádajú nás hľadať úplnosť, o ktorú sa snažíme, mimo tohto sveta. No
intuícia nám hovorí, že ak my, bytosti obdarené telom, sa usilujeme o úplnosť, tak
ju musíme dosiahnuť. Úplnosť musí byť dosiahnuteľná v tele, v opačnom prípade
by sme sa o ňu neusilovali. To čo nazývame
125