Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

"Svedka" - ľahostajného (jeho útoky nikdy nezasahujú), nedotknuteľného. Padáme
a znovu sa dvíhame a zakaždým sme silnejší. Jediný hriech je upadnúť do
zúfalstva. Fakticky hľadajúci bude v integrálnej joge viac vystavený nebezpečiu,
ako iní (Šrí Aurobindo často hovoril, že joga - to je bitka), pretože sa snaží všetko
dosiahnuť svojim vedomím, nič nerozčleňovať a preto musí odhaliť nie jednu —
jedinú cestu k požehnaniu výšin a poraziť nie jedného - jediného strážcu nesmierne
cenných pokladov, ale osvojiť si mnoho ciest - sprava, zľava, dolu, na každej
úrovni svojej bytosti a musí získať nejeden poklad.
Skutočne vitálne
Musíme prekročiť prah, ak chceme nájsť skutočnú silu života za nepokojným
životom frontálneho života. V súlade s tradičnými duchovnými učeniami tento
prechod obsahuje v sebe všetky druhy poníženia a odriekania (ktoré okrem iného
slúžia hlavne na to, aby zdvihli aj tak vysokú mienku askétu o sebe), no my
hľadáme niečo iné. Nesnažíme sa opustiť život, ale rozšíriť ho, nechceme sa
zrieknuť kyslíka kvôli vodíku alebo naopak, no snažíme sa naštudovať chemickú
sústavu vedomia a pozrieť sa, za akých podmienok dá najčistejšiu vodu a bude
najlepšie pracovať. "Joga - to je veľké umenie života", - hovorí Šrí Aurobindo. -
Pozícia askétu, ktorý hovorí: "Ja nič nechcem", - a pozícia svetského človeka,
ktorý hovorí: "Ja chcem to a to" -je rovnaká, - poznamenáva Matka. Jeden môže
byť presne tak pripútaný k svojmu odriekaniu ako druhý k svojmu vlastníctvu.
Pokiaľ cítime nutnosť odriekať sa čohokoľvek, nie sme ešte pripravení, viazneme
po uši v protikladoch. Každý človek môže uskutočniť nasledujúce pozorovania bez
akejkoľvek nasledujúcej prípravy. Po prvé, stačí len povedať vitálnemu: "Musíš sa
odrieknuť toho a odmietnuť to", a ono ihneď pocíti opačné želanie. Ak súhlasí s
tým, že sa odriekne, môžeme byť presvedčení, že očakáva stonásobnú odplatu. Je
tak uspôsobené, že odrieknuť sa veľkého nie je preň o nič zložitejšie, ako
odrieknuť sa malého, pretože v každom prípade dostáva svoj pokrm a obidve
strany, ako odriekanie, tak aj vlastnenie, sú preň rovnako životodárne. Keď si
uvedomíme túto jednoduchú pravdu, úplne odhalíme celý mechanizmus práce
vitálneho a hlavne jeho úplnú ľahostajnosť k nášmu ľudskému sentimentu: bolesť
ho rovnako priťahuje ako radosť, straty ako hojnosť, nenávisť ako láska, muky ako
extáza. Vyhráva v každom prípade. Pretože aj v utrpení, aj v rozkoši je Sila,
rovnaká Sila. Sme teda postavení pred skutočnosť, že bez výnimky všetky pocity, z
ktorých pozostávajú fragmenty našej frontálnej osobnosti, sú dvojaké a svojou
povahou protirečivé. Každý pocit je opačnou stranou iného pocitu. V
ktoromkoľvek momente sa môže zmeniť na svoj "protiklad". Filantrop, ktorý stratil
ilúzie (alebo presnejšie,
65