Sri Aurobindo alebo putovanie vedomia - Slovmodels.sk

ÚVOD
Žil na svete zlý maharadža, pre ktorého bola neznesiteľná už samotná myšlienka,
že niekto môže byť nad ním. Zvolal všetkých radcov kráľovstva, ako bolo zvykom
v závažných prípadoch a dal im takúto otázku: - Kto z nás je väčší -ja alebo Boh?
Radcovia sa zachveli od strachu. Keďže to boli ľudia múdri, ako si vyžadovala ich
profesia, požiadali o čas na rozmyslenie - silou zvyku sa držali svojho postavenia a
svojho života. Boli to ľudia dôstojní a nechceli rozhnevať Boha. Boli veľmi
skrúšení nešťastím, ktoré ich postihlo. A vtedy ich potešil najstarší radca:
"Nechajte všetko na mňa, zajtra sa porozprávam s vládcom". Na nasledujúci deň,
keď sa celý dvor zhromaždil na slávnostnú audienciu, prišiel aj tento starý človek.
Bol pokojný, ruky mal pokorne zložené, čelo mal natreté bielym popolom. Hlboko
sa poklonil a povedal: "Ó, pane, ty si bezpochyby väčší". Vládca si trikrát pokrútil
svoje dlhé fúzy a vysoko zdvihol hlavu. "Ty si väčší preto, ó, pane, že ty nás môžeš
vyhnať zo svojho kráľovstva, ale Boh nemôže, pretože v skutočnosti jeho
kráľovstvom je všetko vôkol a nemáme kam odísť od Neho".
Táto indická legenda, ktorá pochádza z Bengálska, kde sa Šrí Aurobindo narodil,
mu bola určite známa. Jemu, ktorý hovoril, že On - to je všetko: bohovia, diabli,
ľudia, zem a nielen nebo; a celá jeho skúsenosť vedie k božskej rehabilitácii
Hmoty. V priebehu posledných 50. rokov sa psychológia zaoberá len tým, že
reintegruje démonov v človeku, pravdepodobne úlohou nasledujúceho polstoročia
bude, ako predpokladal André Malro "reintegrovať v človeku bohov", alebo
presnejšie, hovoriac slovami Šri Aurobinda, reintegrovať ducha v človeku a v
Hmote a vytvoriť "život božský na zemi". Nadpozemské nebo je veľké a zázračné,
ale omnoho väčšie a omnoho zázračnejšie je nebo vnútri v nás a tento raj očakáva
svojho božského pracovníka. Je mnoho spôsobov, ako začať túto prácu; v podstate
každý z nás má svoj vlastný prístup. Pre jedného to môže byť krásne zhotovený
výrobok alebo dobre urobená práca, pre druhého vysoká myšlienka, dovŕšený
filozofický systém, pre tretieho harmónia hudby, tok rieky, záblesk slnečného
svetla na morskej hladine; všetko toto je dych Nekonečného. No to sú len krátke
okamihy, a my chceme stálosť. Tieto nepostrehnuteľné okamihy sú podmienené
mnohými okolnosťami, ktoré my nemôžeme riadiť. Ale my vždy hľadáme to, čo
nemožno človeku vziať, niečo nezávislé od podmienok a okolností, akési okno vo
svojom vnútri, ktoré ak by sa raz otvorilo, nikdy by sa už nezatvorilo. Pretože tu na
zemi je ťažké uskutočniť tieto podmienky, hovoríme o "Bohu", o "duchovnosti", o
Kristovi alebo Budhovi, o celom rade zakladateľov veľkých náboženstiev a všetko
toto sú len cesty hľadania stálosti. No je možné, že my ľudia nie sme vôbec
religiózni, nie sme mystici, že sme jednoducho unavení
17